Hongkong: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Súradnice štandardne aj v záhlaví
čiastočné úpravy
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
{{Na úpravu}}
{{Na rozšírenie}}
 
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
Řádek 97 ⟶ 94:
}}
 
'''Hongkong''' (nesprávne ''Hong Kong''; po [[čínština|čínsky]]: 香港 - Siang-kang) je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí [[Čínska ľudová republika|Číny]] a do roku [[1997]] od Číny nezávislý štát spravovaný [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. V súlade s čínsko-anglickou Spoločnou deklaráciou z [[19. decembra]] [[1984]] sa Hongkong vrátil Číne o polnoci [[30. jún]]a [[1997]] a stal sa osobitnou administratívnou oblasťou Číny, pričom sa dodržiava princíp: [[jedna krajina, dva systémy]]. Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na [[export]]. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.
 
==Dejiny==
Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[Neolit|neolitické]] artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania |Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]].
 
Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[Neolit|neolitické]] artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania |Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]]. Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca [[Fernão Pires de Andrade-a|Fernaa Piresa de Andrade]] z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]] na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po zahájení dovozu [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení honkongskéhohongkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 HonkkongHongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sa po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]]. Medzi rokmi 1851 - 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.

Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto Hongkong z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj|Šanghaja]] do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca [[Teng Siao-pching]] predstavil doktrínu ''[[Jedna krajina, dva systémy]]'', ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], podľa ktorej sa 1. júla 1997 z HongonguHongkongu stal špeciálny administratívny región tzv. ''Special Administrative Region (SAR)'' v rukách Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa Hongkongčaniajeho obyvatelia dištancujú. V dneškusúčasnosti (2013) sa prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu. V súčastnostiroku v2014 Hongkongutu dochádzadošlo k študentským protestom za viac demokracie (2014).
 
==Kultúra==
===Múzeá===
 
====Múzeum kultúrneho dedičstva====
[[Súbor:Hong Kong Heritage Museum 201305.jpg|náhľad|Hong Kong Heritage Museum]]
Budova múzea je položenáleží blízko zastávky MRT Che Kung Temple. Vstupné do múzea zahŕňa všetky výstavy a stojí 10 hongkongských dolárov (2013), okrems výnimkou stredy, kedy je vstup do múzea bez poplatkov. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu ''Leisure and Cultural Services Department'' spadajúceho pod hongkongskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou ''Reich+Petch''. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkongských severných oblastí ''New Territories Heritage Hall'', galéria pre deti ''Children's Discovery Gallery'' na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantónskejkantonskej opery ''Cantonese Opera Heritage Hall'', výstava čínskych umeleckých diel ''T. T. Tsui Gallery of Chinese Art'', ktorá vystavuje medziinímimedzi inými aj artefakty z múzea ''Tsui Museum of Art'' a výstavná sieň ''Chao Shao-an Gallery''.

Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. Časové obdobia sú vo výstavnej sieni New Territories Heritage Hall pekne spracované, vV jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tématizovanétematizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin.

V roku 2013 bola na navrchnejšomnajvyššom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia, ktorá tématizovalapredstavovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení [[Bruce Lee|Bruce Leeho]]. Vo vstupnej hale na schodoch stála Bruce Leehojeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: "Pohybuj sa ako voda - buď tichý ako zrkadlo".
<br>Na druhom poschodí prebiehala expozícia tématizujúcapredstavujúca život a pôsobenie slávneho hongkongského módneho dizajnéra dámskej módy Eddieho Laua. Tento hongkongskýmiestny rodák dizajnér začiatkom 1970 rokov študoval módne dizajnérstvo v Londýne a taktiež v[[Londýn]]e, Londýnekde uskutočnil svoju prvú módnu prehliadku. [[Essie Lou]] je nielen dizajnérom spojeným s Hongkongom, ale aj zakladateľom myšlienky zakomponovania dizajnu do regionálnej hudby a miestneho sveta šovbiznisušoubiznisu. Eddie Lau pre múzeum sprístupnil svoje archívy módnych návrhov, fotografií a kostýmov z módnych prehliadok. Tieto obnášajúobsahujú jeho návrhy svetoznámych kolekcií, uniformy pre Cathay Pacific Airways a Dragonair a taktiež [[haute couture]], teda šitie na mieru pre svetové celebrity ako Pak Suet-sin, Michelle Yeoh, Liza Wang and Eunice Lam.
<br>Na prízemí múzea sa v roku 2013 nachádzala expozícia venujúca sa svetoznámej [[kantónska opera|kantónskej opere]]. PestrofarebnéSteny lemovali pestrofarebné rekvizity a kostými lemovali stenykostýmy. Od vchodu bola výstava zoradená podľa časovej postupnosti zoradená od jej počiatkov až po dnešok. Významné postavenie účinkujúcich sa v opere odzrkadlujeodzrkadľuje v náročnosti kostýmov. Tie najnáročnejšie ručne vyhotovené kostými z minulosti boli sprístupnené verejnosti.
 
====Hong Kong Museum of Art====
[[Súbor:Hong Kong Museum of Art.jpg|náhľad|Hong Kong Museum of Art]]
Svojou polohou v bezprostrednej blízkosti významnej hongkonskej turistickej atrakcie, podľa [[hollywood]]skeho vzoru založenej promenády so zapracovanými zlatými hviezdami prominentov [[Avenue of Stars]], je múzeum Hong Kong Museum of Art dobre dostupné. Vstupné 10 [[hongkongský dolár|hongkongských dolárov]] (cca 1 euro) zahŕňa všetky výstavy umiestnené na piatich poschodiach. V súčasnosti (2013) múzeum ponúka, okrem piatich stálych výstav, rozsiahlu expozíciu zbierky 4 000 kusov prevažne juhočínskych starožitností zo všetkých umeleckých epoch, prehľadne usporiadanú od raného obdobia až po obdobie moderny. Do zbierky starožitností patria rôzne predmety každodennej, obradnej aj náboženskej povahy z oblasti hrnčiarstva a keramiky od [[Neolit|neolitu]] až po exponáty [[20. storočie|20. storočia]]. Medzi vystavenými objektmi sú ďalej práce dekoratívneho charakteru, bronzové predmety, predmety z [[jadeit]]u, lakované, [[Email|emailové]] a sklené predmety, [[Drevorezba|drevorezby]] a umelecké spracovanie [[Bambus|bambusu]], [[slonovina|slonoviny]], [[Nosorožec|rohu nosorožca]], ako aj textil, kostýmy a nábytok. Každý z vystavených predmetov sa počas celých storočí dobre zachoval, väčšinou kvôli tomu, že bol zakrytý zeminou.
 
Svojou polohou v bezprostrednej blízkosti významnej hongkonskej turistickej atrakcie, podľa hollywoodskeho vzoru založenej promenády so zapracovanými zlatými hviezdami prominentov [[Avenue of Stars]], je múzeum Hong Kong Museum of Art dostupné pre každého návštevníka. Vstupné do múzea v sume 10 [[hongkongský dolár|hongkongských dolárov]] (cca 1 euro) zahŕňa všetky výstavy umiestnené na piatich poschodiach. V súčasnosti múzeum ponúka, okrem piatich stálych výstav, rozsiahlu expozíciu zbierky 4 000 kusov prevažne juhočínskych starožitností zo všetkých umeleckých epoch prehľadne usporiadanú od raného obdobia až po obdobie moderny. Pri vstupe do expozície sa nachádza veľká prehľadná podsvietená elektronická tabuľa s plánom logického prechodu expozíciou a numerické očíslovanie zastávok pre vypočutie nahrávok zvukového sprievodcu. Do zaujímavej zbierky starožitností patria rôzne predmety každodennej, obradnej aj náboženskej povahy z oblasti hrnčiarstva a keramiky od [[Neolit|neolitu]] až po exponáty [[20. storočie|20. storočia]]. Medzi vystavenými objektmi sú ďalej práce dekoratívneho charakteru, bronzové predmety, predmety z [[jadeitu]], lakované, [[Email|emailové]] a sklené predmety, [[Drevorezba|drevorezby]] a umelecké spracovanie [[Bambus|bambusu]], [[slonovina|slonoviny]], [[Nosorožec|rohu nosorožca]], ako aj textil, kostýmy a nábytok. Každý z vystavených predmetov sa počas celých storočí dobre zachoval, väčšinou kvôli tomu, že bol zahalený zeminou. Zbierka múzea sa zväčša skladá z veľkorysých darov obyvateľstva a niekoľkých pozostalostí od zberateľov, ktoré boli múzeu za posledných 30 rokoch odkázané. Medzi najkrajšie a najcennejšie vystavené predmety patrí vysoko reliéfová rezba šálky z jedného kusu rohu nosorožca z obdobia dynastie [[Čching (dynastia)|Čching]] (17. až 20. storočie) v svetlo- a tmavohnedých farebných odtieňoch, znázorňujúca deviatich dospelých šupinatých drakov, chytajúcich horiace perly uprostred oblakov a brál, ktorí obopínajú šálku v kruhu, šplhajúc sa hore cez okraj šálky, čím zároveň tvoria jej ucho. Títo draci, ktorí sa na podobných rezbách šálok z rohov používali výnimočne zriedkavo, majú štyri pazúry, čo indikuje, že túto šálku používal cisár a pripisovali sa jej [[afrodiziakum|afrodiziačnéafrodiziakálne]] a liečivé vlastnosti.
{{Na úpravu}}
 
Ďalším zaujímavým exponátom je váza s ornamentmi žltej farby podobná mešcu. Na jej hrdle je vyformovaná hodvábna stuha. Biele sklené telo vázy je pomaľované a vyzdobené nápadnými emailovými kresbami, ktoré imitujú textúru [[Hodváb|hodvábu]] a [[Súkno|súkna]]. Na jej spodku je ďalej imitovaný [[brokát]] s jemnými vzormi typických čínskych rastlín a kvetov ako [[pivonka|pivoniek]], [[ibištek|ibišteku]], kvietkov [[Marhuľa|marhúľ]] a [[granátové jablko|granátových jabĺk]], všetko namaľované dohromady. Medzi haluzami a kvetmi nájdeme motívy drakov, ktoré harmonizujú s okolitým florálnym vzorom. Táto váza predstavuje výnimočný majstrovský kus nového odvetvia – sklenárstva, ktoré sa v Číne začalo rozširovať v 17. storočí. Na rozdiel od západných krajín, ktorých umelecké dejiny sú popretkávané mnohými zmenami štýlov a foriem, je čínske umenie význačné svojou prekvapivou kontinuitou. V umení dynastie [[Ming (dynastia)|Ming]] (14. až 17. storočie) sa dá stále rozpoznať charakteristická predloha dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (7. až 10. storočie). Maľované obrazy z obdobia dynastie [[Čching (dynastia)|Čching]] (17. až 20. storočie) sú kompozíciou podobné tým z dynastie [[Sung (dynastia)|Sung]] (10. až 13. storočie). Jedným z dôvodov pre tento fakt je všeobecne rozšírený rešpekt pred tradíciou v čínskej kultúre. Tematicky sa tieto diela často zaoberajú postulátom života v harmónii s prírodou a aj technika maľby prezrádza vplyvy [[Taoizmus|taoistickej]] [[jing-jang]] náuky. Popritom neustále a opakovane nachádzame v čínskych dielach postavy taoistickej mytológie. Vplyv [[Budhizmus|budhizmu]] je v čínskom umení o niečo miernejší. Od 16. storočia vstúpili do čínskych umení, hlavne prostredníctvom činnosti európskych misionárov, aj západné vplyvy. Nositeľmi čínskeho umenia boli, najmä z finančných dôvodov, cisársky dvor a skupiny ľudí blízke cisárskemu dvoru alebo kruhy vzdelancov. Okrem toho tvorili, predovšetkým v literatúre a maliarstve aj vzdelanci či bývalí úradníci, ktorí sa z protestu voči vládnucim politickým pomerom utiahli do ústrania. V zbierke starožitností majú zastúpenie jednotlivé umelecké obdobia a vystavené exponáty predstavujú charakteristické znaky každého z nich. Popis týchto charakteristík je prístupný v čínskom a anglickom popise, a tiež cez zvukového sprievodcu. Ďalšou z rozsiahlejších je čínska zbierka moderného umenia, [[kaligrafia|kaligrafie]] a maliarstva The Chinese Fine Art, ktorej pôvod siaha do 60. rokov 20. storočia. Múzeum na začiatku mnoho obrazov pre zbierku kúpilo, ale veľa ďalších získalo darom a zbierka sa tak v poslednom období rozšírila o cca 5 000 exponátov. Je rozdelená do štyroch častí: maliarske diela z provincie Kuang-tung, kaligrafia z provincie Kuang-tung, škola Lingnan a čínske moderné umenie. Výstava poukazuje na vývoj už spomenutých oblastí s dôrazom na vývoj čínskeho umenia 20. storočia. Mnohí umelci z provincie Kuang-tung mali sklony k modernizácii a vyznačovali sa osobitým, jedinečným štýlom. Umelci ako Zhang Mu, Li Jian, Su Su Renshan a Liupeng, ktorích každého vyznačoval osobný, jedinečný štýl, boli vzorom pre ďalších umelcov 20. storočia. Kaligrafia z provincie Kuang-tung predstavuje vývoj od stredu obdobia dynastie Ming (14. až 17. storočie) po súčasnosť. Pri vývoji moderného čínskeho umenia zohrala závažnú rolu tiež Lingnanská škola. Zakladatelia lingnanskej školy, Gao Jianfu, Gao Qifeng a Chen Shuren, sú zástancami hnutia „New Chinese Painting” a jeho teórie a praxe miešania západných vplyvov do čínskeho umenia. Jedným z mnohých výnimočných diel vystavených práve v tejto zbierke je zvitok typického umelca – úradníka menom Li Jian (*1747 – †1799), ktorý celý svoj život úspešne kultivoval klasické umenia, predovšetkým poéziu, kaligrafiu, maliarstvo a rezbárstvo. Vystavenú krajinku na zvitku namaľoval potom, ako sa zotavil z choroby počas návštevy provincie Kuang-tung. Jeho univerzálnosť, schopnosť líčiť formy pomocou rôznych techník miešajúcich štýly maliarov Shitao (*1642 – †1707) a Ni Zana (*1301 – †1374) sú jedinečné a Li Jianovi sa preto pripisuje vytvorenie charakteristických vlastností pre výtvarné umenie z provincie Kuang-tung. Menšími vystavenými zbierkami v múzeu Hong Kong Museum of Modern Art sú zbierka hongkongského umenia, K. S. Lo-ova zbierka čajového tovaru a pečatí, historické obrazy a Xubaizhai-ova zbierka čínskeho výtvarného umenia a kaligrafie.