|
Koniec.{{Infobox jazyk
| Názov = Angličtina
| Natívny názov = English
| Meno wikipédie = Wikipedia, the free encyclopedia
}}
<nowiki> </nowiki>{{Projekt|wikt=angličtina|commonscat=English language}}
{{Infobox Ukážka jazyka
| Názov = Angličtina
| áno = yes
| nie = no
| možno = maybe
| ahoj = Hi, Hello
| dovidenia = Goodbye
| ďakujem = Thank you
| prepáčte = Sorry, Excuse me
| NázovHovoríš = anglicky
| hovoríš = Do you speak English?
| ľúbim = I love you
| deklarácia = All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.
}}
'''Angličtina''' je [[západogermánske jazyky|západogermánsky jazyk]], pôvodom z [[Anglicko|Anglicka]].
Je to druhý najrozšírenejší [[materinský jazyk]] na svete, pre približne 402 miliónov ľudí ([[2002]]). Angličtina má postavenie ''[[lingua franca (dorozumievací jazyk)|lingua franca]]'' (dorozumievací jazyk v mnohojazyčných oblastiach) v mnohých častiach sveta vďaka ústrednému [[vojenstvo|vojenskému]], [[ekonomika|ekonomickému]], [[politika|politickému]] a [[veda|vedeckému]] vplyvu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočí]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]] začiatkom [[20. storočie|20. storočia]]. Angličtina sa taktiež používa ako hlavný dorozumievací jazyk vo viacerých oblastiach, napríklad vo [[Výpočtová technika|výpočtovej technike]] alebo [[Geografia|geografii]]. Pri prekladaní textov do väčšiny jazykov sa prekladá najčastejšie práve z angličtiny. Angličtina patrí medzi svetové jazyky.
Je to jazyk, ktorý študuje najviac ľudí učiacich sa viac jazykov.
Angličtina sa z [[diachrónia|diachronického]] hľadiska delí na:
* [[Stará angličtina|Starú angličtinu]] ([[anglosaština]]): cca [[450]] – [[1150]]
* [[Stredná angličtina|Strednú angličtinu]]: cca [[1150]] – [[1500]]
* [[Raná nová angličtina|Ranú novú angličtinu]]: cca [[1500]] – [[1700]]
* [[Nová angličtina|Novú angličtinu]]: cca od [[1700]] po súčasnosť
== História ==
Germánsky hovoriace kmene z rôznych častí severozápadného Nemecka ([[Sasi (kmeň)|Sasi]], [[Anglovia]]) a [[Jutsko|Jutska]] (Jutovia) v 5. storočí nášho letopočtu vpadli do východného Anglicka. Tu sa ich jazyk, anglosaština, rozšírila buď tým, že novo príchodzie pôvodné keltské obyvateľstvo vytlačili, alebo došlo k postupnej asimilácii a pôvodní obyvatelia postupne jazyk a kultúru novo panujúcej vrstvy prijali. Angličtina je teda svojím pôvodom anglo-frízský jazyk.
Nech už bol postup jej rozširovania akýkoľvek, jednotlivé germánske dialekty sa časom zlúčili do jazyka dnes nazývaného „staroangličtina“, ktorý pripomínal niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia [[Nemecko|Nemecka]] a [[Holandsko|Holandska]] (resp. [[Frízsko|Frízska]]). Písaná angličtina si dlho ďalej udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Oproti nej hovorená staroangličtina túto štruktúru postupom doby strácala a stávala sa viac analytickou. Prišla o komplexnejší systém práce s [[podstatné meno|podstatnými menami]] a začala sa viac spoliehať na [[predložky]] a pevné poradie slov. Predpokladá sa tiež, že bola ovplyvňovaná vývojom bretonských jazykov. Neskôr bola ovplyvnená i príbuznou staronórčinou patriacou medzi severogermánské jazyky, ktorú používali [[Vikingovia]] usídlení predovšetkým v severných oblastiach a pri východnom pobreží až k dnešnému [[Londýn]]u v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw.
== Slovná zásoba ==
Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. ''language ''- ''langue ''(jazyk), ''grand ''- ''grande ''(veľký), ''parrot ''- ''perroquet ''(papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.
Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, apod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, apod.).
Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, apod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, apod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, apod.).
=== Počet slov ===
Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.
Druhá editácia ''Oxford English Dictionary'' zahŕňa 600 000 slov, ale editori ''Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged'' predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. ''Global Language Monitor'' po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.
=== Najčastejšie anglické slová ===
{|
|
{|
!Poradie
!Slovo
|-
|1
|the
|-
|2
|be
|-
|3
|to
|-
|4
|of
|-
|5
|and
|-
|6
|a
|-
|7
|in
|-
|8
|that
|-
|9
|have
|-
|10
|I
|-
|11
|it
|-
|12
|for
|-
|13
|not
|-
|14
|on
|-
|15
|with
|-
|16
|he
|-
|17
|as
|-
|18
|you
|-
|19
|do
|-
|20
|at
|}
|
{|
!Poradie
!Slovo
|-
|21
|this
|-
|22
|but
|-
|23
|his
|-
|24
|by
|-
|25
|from
|-
|26
|they
|-
|27
|we
|-
|28
|say
|-
|29
|her
|-
|30
|she
|-
|31
|or
|-
|32
|an
|-
|33
|will
|-
|34
|my
|-
|35
|one
|-
|36
|all
|-
|37
|would
|-
|38
|there
|-
|39
|their
|-
|40
|what
|}
|
{|
!Poradie
!Slovo
|-
|41
|so
|-
|42
|up
|-
|43
|out
|-
|44
|if
|-
|45
|about
|-
|46
|who
|-
|47
|get
|-
|48
|which
|-
|49
|go
|-
|50
|me
|-
|51
|when
|-
|52
|make
|-
|53
|can
|-
|54
|like
|-
|55
|time
|-
|56
|no
|-
|57
|just
|-
|58
|him
|-
|59
|know
|-
|60
|take
|}
|
{|
!Poradie
!Slovo
|-
|61
|people
|-
|62
|into
|-
|63
|year
|-
|64
|your
|-
|65
|good
|-
|66
|some
|-
|67
|could
|-
|68
|them
|-
|69
|see
|-
|70
|other
|-
|71
|than
|-
|72
|then
|-
|73
|now
|-
|74
|look
|-
|75
|only
|-
|76
|come
|-
|77
|its
|-
|78
|over
|-
|79
|think
|-
|80
|also
|}
|
{|
!Poradie
!Slovo
|-
|81
|back
|-
|82
|after
|-
|83
|use
|-
|84
|two
|-
|85
|how
|-
|86
|our
|-
|87
|work
|-
|88
|first
|-
|89
|well
|-
|90
|way
|-
|91
|even
|-
|92
|new
|-
|93
|want
|-
|94
|because
|-
|95
|any
|-
|96
|these
|-
|97
|give
|-
|98
|day
|-
|99
|most
|-
|100
|us
|}
|}
== Odkazy ==
=== Externé odkazy ===
=== Súvisiace články ===
* [[Zoznam jazykov]]
==== Audiovizuálne dokumenty ====
* [http://topdocumentaryfilms.com/story-of-english/ ''The Story of English'']
* [http://topdocumentaryfilms.com/adventure-of-english/ ''The Adventure of English'']
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=angličtina|commonscat=English language}}
{{Jazykový výhonok}}
{{Jazyky EÚ}}
{{Germánske jazyky}}
{{Jazyky EÚ}}[[Kategória:Angličtina| ]]
[[Kategória:Angličania]]
[[Kategória:Západogermánske jazyky]]
[[Kategória:Jazyky v Zambii]]
[[Kategória:Jazyky v Zimbabwe]]
{{Link FA|als}}
{{Link FA|mk}}
{{Link FA|sw}}
{{Link FA|vi}}
{{Link GA|no}}
| 