Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Súradnice štandardne aj v záhlaví |
Úprava článku |
||
Riadok 77:
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
Riadok 91:
== História vzniku ==
Kostol v tesnom susedstve [[Stará radnica (Bratislava)|Starej radnice]] patriaci dnes reholi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] postavili v prvej polovici 17. storočia pôvodne ako [[Protestantizmus|protestantskú]] modlitebňu. Situácia súvisiaca s narastajúcim počtom [[Luteranizmus (náboženstvo)|evanjelikov]] nemeckej národnosti v Bratislave, si v rokoch [[1636]] - [[1638]] vynútila postavenie svätostánku pre potreby veriacich. Stavbu
Podľa vtedajších nariadení evanjelický kostol musel spĺňať isté kritériá: svojím vzhľadom nesmel pripomínať sakrálnu stavbu a musel byť bez veže, [[presbytérium]] muselo tvoriť súčasť pôdorysu hlavnej stavby. Kostol, ktorý sa svojou veľkosťou nápadne odlišoval od okolitých budov, po dokončení zasvätili svätej Trojici. Pôvodné zariadenie kostola nie je známe.
Riadok 97:
Kostol však evanjelici používali iba do sedemdesiatych rokov 17. storočia. V roku [[1672]] im ho po potlačení protestantského sprisahania odňali a 1. januára nasledujúceho roku ho odovzdali jezuitom.
Noví užívatelia ho pôvodne zasvätili [[
Inak sa vzhľad
Najväčšie zmeny sa udiali v interiéri kostola: boli odstránené bočné [[Empora|empory]] a pôvodná [[kazateľnica]]; v roku 1722 pribudol nový hlavný oltár, ktorý tu existoval až do 19. storočia. V priebehu 18. storočia postupne dochádzalo k nahrádzaniu pôvodného mobiliáru novým, [[barok]]ovým.
Riadok 111:
=== Exteriér ===
[[Obrázok:Jezuitsky 04.jpg|left|thumb|Bohato profilované dvojkrídlové dvere hlavného portálu]]Svojím mohutným hlavným priečelím, členeným štvoricou vysokých polkruhovo zakončených okien a trojicou portálov, sa stavba obracia do rozhrania [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavného]] a [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskeho]] námestia. Pomerne jednoduchú fasádu ozdobujú dvere dvoch bočných portálov a hlavného portálu
Do chrámu sa vstupuje cez [[Pilaster|pilastrový]] hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia.
=== Interiér ===
Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnota jeho vybavenia, ktorému dominuje
Priestor trojloďového kostola halového typu
==== Presbytérium ====
[[Obrázok:Jezuitský interiér 24.jpg|left|thumb|200px|Hlavný oltár kostola s oltárnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'']]Pôvodný barokový stĺpový hlavný oltár v presbytériu bol postavený v rokoch 1721 - 1722 viedenským stolárom Johannom Jakubom Müllerom. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Anton Wellser. Sochy [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], [[Ján (apoštol)|svätého Jána Evanjelistu]], [[Michal (anjel)|svätého Michala archanjela]] a anjela strážcu, ako aj ďalšie plastiky v nadstavci oltára vyhotovil viedenský sochár Johann Andreas Englauer.
Oltár koncom 19. storočia odstránili (pôvodné sochy sa dostali do [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]) a nahradili dnešným, veľkým neobarokovým oltárom s monumentálnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'' od bratislavského umelca Sebastiána Majscha. V nadstavci oltára je v najvrchnejšej časti umiestnený kríž a emblém jezuitov, pod ktorým sa nachádza obraz [[Boh|Boha Otca]] od Jozefa Henricha Kriklera z roku 1884. Oltár dopĺňajú sochy svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]] (s tradičnými atribútmi) a v nadstavci [[Michal (anjel)|archanjela Michala]] a anjela strážneho. Spodná časť hlavného oltára a [[Oltárna menza|menza]] sú zdobené nádhernými rezbárskymi reliéfmi s kresťanskými symbolmi.
Presbytérium okrem hlavného oltára zaujme i rozmernou nástennou maľbou ''Eucharistický Ježiš'' (880 x 600 cm) z roku 1926 na pravej stene nad vchodom do sakristie od Alojza Rigeleho.
Po pravej strane presbytéria sa nachádza najcennejšie umelecké dielo v chráme – [[Rokoko|rokoková]] kazateľnica. Na základe objednávky bratislavského komorníka Antona Jägera jednu z najkrajších kazateľníc tohto umeleckého slohu na našom území vyhotovil majster [[Ľudovít Gode]] (? - 1759), žiak sochára [[Georg Rafael Donner|G. R. Donnera]], v roku 1753. Mimoriadne pôsobivé dielo zaujme sochársky modelovaným tvarom, pozoruhodnou kombináciou materiálov, bohatstvom umeleckých slohových prvkov i nádhernými plastikami. Dominuje jej na vrchole baldachýnu socha sediaceho Krista – Spasiteľa a nižšie umiestnených plastík dvoch anjelov držiacich v rukách symboly [[Biblia|Svätého písma]] – vpravo anjel s krížom a s kamennými tabuľami Desatora, symbolizujúcimi [[Starý zákon]], a vľavo anjel s otvorenou knihou a kalichom (symbol [[Nový zákon|Nového zákona]]). Na čele baldachýnovej zvukovej striešky je v kartuši umiestnený nápis ''QUI EX DEO EST VERBADEI AUDIT'' (citát z Jánovho evanjelia ''Kto je z Boha, počúva Božie slovo'' (Jn 8,47))
Riadok 132:
==== Ľavá bočná loď ====
[[Obrázok:
Prvý oltár v ľavej bočnej lodi je zasvätený jednému z [[Ježiš Kristus|Kristových]] apoštolov [[Júda Tadeáš|Júdovi Tadeášovi]], ktorého obraz, dielo Jozefa Henricha Kriklera z roku 1886, je jediným obrazom venovaným tomuto svätcovi v celej Bratislave. Pod oltárnym obrazom je v oválnom ráme umiestnený obraz svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] od neznámeho umelca. V nadstavci sa nachádza reliéfne stvárnenie Božej Trojice. Samotný oltár, vyhotovený v neobarokovom slohu, pochádza z roku 1895.
Riadok 145:
==== Pravá bočná loď ====
[[Obrázok:Jezuitský interiér 05.jpg|left|thumb|200px|Najvzácnejší artefakt kostola - rokoková kazateľnica z r. 1753]]Rovnako ako ľavá loď i táto obsahuje tri oltáre – v smere od presbytéria je to oltár Panny Márie, oltár svätého Františka Xaverského a oltár svätého Jozefa. Mobiliár lode tvoria dve barokové spovedeľnice štylisticky zhodné so spovedeľnicou v ľavej lodi (tieto v nadstavcoch obsahujú obrazy ''Kristus ustanovujúci sviatosť zmierenia'' a ''Svätý Peter'').
Z rokov 1759 – 1761 pochádza oltár Panny Márie v závere pravej lode. Dominuje mu v [[Retabulum|retabule]] umiestnená socha [[Immaculata|Panny Márie Immaculaty]] na pozadí pozlátených slnečných lúčov z konca 19. storočia. Jej autorom je taliansky sochár Ferdinand Stuffaser. Pôvodne tu visel obraz ''Svätý Anton pred Madonou'' od Fra Antonia z roku 1773. V nadstavci oltára nad rozoklaným tympanónom sa nachádza obraz znázorňujúci [[Panna Mária|Pannu Máriu]] a [[Svätá Anna|svätú Annu]].
|