Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Súradnice štandardne aj v záhlaví
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 77:
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta
| map1_locator = Bratislava Staré Mesto
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
Riadok 91:
 
== História vzniku ==
Kostol v tesnom susedstve [[Stará radnica (Bratislava)|Starej radnice]] patriaci dnes reholi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] postavili v prvej polovici 17. storočia pôvodne ako [[Protestantizmus|protestantskú]] modlitebňu. Situácia súvisiaca s narastajúcim počtom [[Luteranizmus (náboženstvo)|evanjelikov]] nemeckej národnosti v Bratislave, si v rokoch [[1636]] - [[1638]] vynútila postavenie svätostánku pre potreby veriacich. Stavbu, v štýle doznievajúcej renesancie, postavenú na mieste niekdajšieho tzv. Armbrusterovho domu, viedol [[Nemecko|nemecký]] staviteľ [[Hans Stoss]] z [[Augsburg]]u.
 
Podľa vtedajších nariadení evanjelický kostol musel spĺňať isté kritériá: svojím vzhľadom nesmel pripomínať sakrálnu stavbu a musel byť bez veže, [[presbytérium]] muselo tvoriť súčasť pôdorysu hlavnej stavby. Kostol, ktorý sa svojou veľkosťou nápadne odlišoval od okolitých budov, po dokončení zasvätili svätej Trojici. Pôvodné zariadenie kostola nie je známe.
Riadok 97:
Kostol však evanjelici používali iba do sedemdesiatych rokov 17. storočia. V roku [[1672]] im ho po potlačení protestantského sprisahania odňali a 1. januára nasledujúceho roku ho odovzdali jezuitom.
 
Noví užívatelia ho pôvodne zasvätili [[SvätáMargaréta Margitaz Antiochie|svätej Margite]], neskôr naň preniesli patroníciumpatrocínium Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) z [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|dómuDómu]]. Chrám vnútri prestavali, zvonku nad portál umiestnili štukový reliéf znaku rehole (predpokladá sa, že autorom štukovej výzdoby priečelia bol Johann Wüngler).
 
Inak sa vzhľad exteriéraexteriéru kostola nezmenil. Na streche nad presbytériom pribudol [[sanktusník]], do ktorého umiestnili tri zvony (ani jeden z nich sa dodnes nezachoval; dnes tu visí iba jeden, vážiaci 135 kilogramov, ktorý v roku [[1846]] ulial bratislavský majster Anton Belloni).
 
Najväčšie zmeny sa udiali v interiéri kostola: boli odstránené bočné [[Empora|empory]] a pôvodná [[kazateľnica]]; v roku 1722 pribudol nový hlavný oltár, ktorý tu existoval až do 19. storočia. V priebehu 18. storočia postupne dochádzalo k nahrádzaniu pôvodného mobiliáru novým, [[barok]]ovým.
Riadok 111:
 
=== Exteriér ===
[[Obrázok:Jezuitsky 04.jpg|left|thumb|Bohato profilované dvojkrídlové dvere hlavného portálu]]Svojím mohutným hlavným priečelím, členeným štvoricou vysokých polkruhovo zakončených okien a trojicou portálov, sa stavba obracia do rozhrania [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavného]] a [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskeho]] námestia. Pomerne jednoduchú fasádu ozdobujú dvere dvoch bočných portálov a hlavného portálu as nad jeho hornou rímsou reliéfne stvárnenýstvárneným erberbom jezuitskej rehole umiestnenýumiestneným v štylizovanom akantovom venci, po stranách podopieranom plastickými štukovými volútami. Erb tvoria v hornej časti písmená IHS (skratka [[Latinčina|latinského]] ''Iesus Hominum Salvator'' t.j. ''Ježiš Najsvätejší Spasiteľ''), pod nimi blčiace srdce a v kartušiach umiestnený nápis ''SIX DEVS DILEXIT MVNDVM'' (citát z [[Evanjelium podľa Jána|Jánovho evanjelia]] ''Lebo Boh tak miloval svet'' (Jn 3,16)). (Pôvodne boli v kartušiach miesto nápisu reliéfne erby Uhorska a kardinála Leopolda Koloniča).
 
Do chrámu sa vstupuje cez [[Pilaster|pilastrový]] hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia.
 
=== Interiér ===
Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnota jeho vybavenia, ktorému dominuje hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovedeľnice a bohato zdobená [[Rokoko|rokokovárokoko]] kazateľnica.
 
Priestor trojloďového kostola halového typu jepresvetľujú osvetľovanývysoké vysokými oknamiokná v bočných lodiach. Presbytérium včlenené do pôdorysu kostola je od hlavnej lode výškovo oddelené tromi stupňami, mramorovou [[Balustráda|balustrádou]] a víťazným oblúkom. Vstupnej časti chrámu dominuje organová empora, pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry z tridsiatych rokov 17. storočia. Na začiatku severnej steny vo vstupnej časti je osadená sadrová socha [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]] z roku 1912 od známeho bratislavského sochára a maliara [[Alojz Rigele|Alojza Rigeleho]].
 
==== Presbytérium ====
[[Obrázok:Jezuitský interiér 24.jpg|left|thumb|200px|Hlavný oltár kostola s oltárnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'']]Pôvodný barokový stĺpový hlavný oltár v presbytériu bol postavený v rokoch 1721 - 1722 viedenským stolárom Johannom Jakubom Müllerom. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Anton Wellser. Sochy [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], [[Ján (apoštol)|svätého Jána Evanjelistu]], [[Michal (anjel)|svätého Michala archanjela]] a anjela strážcu, ako aj ďalšie plastiky v nadstavci oltára vyhotovil viedenský sochár Johann Andreas Englauer.
 
Oltár koncom 19. storočia odstránili (pôvodné sochy sa dostali do [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]) a nahradili dnešným, veľkým neobarokovým oltárom s monumentálnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'' od bratislavského umelca Sebastiána Majscha. V nadstavci oltára je v najvrchnejšej časti umiestnený kríž a emblém jezuitov, pod ktorým sa nachádza obraz [[Boh|Boha Otca]] od Jozefa Henricha Kriklera z roku 1884. Oltár dopĺňajú sochy svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]] (s tradičnými atribútmi) a v nadstavci [[Michal (anjel)|archanjela Michala]] a anjela strážneho. Spodná časť hlavného oltára a [[Oltárna menza|menza]] sú zdobené nádhernými rezbárskymi reliéfmi s kresťanskými symbolmi.
 
Presbytérium okrem hlavného oltára zaujme i rozmernou nástennou maľbou ''Eucharistický Ježiš'' (880 x 600 cm) z roku 1926 na pravej stene nad vchodom do sakristie od Alojza Rigeleho. FreskuZaujímavosťou je, že fresku namaľoval umelec bez akejkoľvek prípravy priamo v konečnej podobe. Z toho istého roku a od rovnakého autora pochádza aj olejomaľba na strope presbytéria - drevený puk s priemerom jeden meter s tvárou Krista ako Najsvätejšieho Spasiteľa v orámovaní tŕňovou korunou. Rigele bol aj spoluautorom fresiek s motívom eucharistie na klenbe hlavnej lode kostola. Tieto fresky však boli pri oprave kostola v roku 2004 odstránené.
 
Po pravej strane presbytéria sa nachádza najcennejšie umelecké dielo v chráme – [[Rokoko|rokoková]] kazateľnica. Na základe objednávky bratislavského komorníka Antona Jägera jednu z najkrajších kazateľníc tohto umeleckého slohu na našom území vyhotovil majster [[Ľudovít Gode]] (? - 1759), žiak sochára [[Georg Rafael Donner|G. R. Donnera]], v roku 1753. Mimoriadne pôsobivé dielo zaujme sochársky modelovaným tvarom, pozoruhodnou kombináciou materiálov, bohatstvom umeleckých slohových prvkov i nádhernými plastikami. Dominuje jej na vrchole baldachýnu socha sediaceho Krista – Spasiteľa a nižšie umiestnených plastík dvoch anjelov držiacich v rukách symboly [[Biblia|Svätého písma]] – vpravo anjel s krížom a s kamennými tabuľami Desatora, symbolizujúcimi [[Starý zákon]], a vľavo anjel s otvorenou knihou a kalichom (symbol [[Nový zákon|Nového zákona]]). Na čele baldachýnovej zvukovej striešky je v kartuši umiestnený nápis ''QUI EX DEO EST VERBADEI AUDIT'' (citát z Jánovho evanjelia ''Kto je z Boha, počúva Božie slovo'' (Jn 8,47))
Riadok 132:
 
==== Ľavá bočná loď ====
[[Obrázok:JezuitskyJezuitský 06interiér 01.jpg|right|thumb|Reliéfny200px|Neobarokový erboltár jezuitskejsvätého reholeJúdu nadTadeáša hlavnýmz r. portálom1895]]Obe z bočných lodí obsahujú po tri oltáre. Architektúra všetkých je podobná: ide o stĺpové oltáre s dominantným oltárnym obrazom a bohatou sochárskou výzdobou. V ľavej lodi sa v smere k presbytériu nachádzajú oltár svätého Júdu Tadeáša, oltár svätého Ignáca z Loyoly a oltár Kalvárie.
 
Prvý oltár v ľavej bočnej lodi je zasvätený jednému z [[Ježiš Kristus|Kristových]] apoštolov [[Júda Tadeáš|Júdovi Tadeášovi]], ktorého obraz, dielo Jozefa Henricha Kriklera z roku 1886, je jediným obrazom venovaným tomuto svätcovi v celej Bratislave. Pod oltárnym obrazom je v oválnom ráme umiestnený obraz svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] od neznámeho umelca. V nadstavci sa nachádza reliéfne stvárnenie Božej Trojice. Samotný oltár, vyhotovený v neobarokovom slohu, pochádza z roku 1895.
Riadok 145:
 
==== Pravá bočná loď ====
[[Obrázok:Jezuitský interiér 05.jpg|left|thumb|200px|Najvzácnejší artefakt kostola - rokoková kazateľnica z r. 1753]]Rovnako ako ľavá loď i táto obsahuje tri oltáre – v smere od presbytéria je to oltár Panny Márie, oltár svätého Františka Xaverského a oltár svätého Jozefa. Mobiliár lode tvoria dve barokové spovedeľnice štylisticky zhodné so spovedeľnicou v ľavej lodi (tieto v nadstavcoch obsahujú obrazy ''Kristus ustanovujúci sviatosť zmierenia'' a ''Svätý Peter'').
 
Z rokov 1759 – 1761 pochádza oltár Panny Márie v závere pravej lode. Dominuje mu v [[Retabulum|retabule]] umiestnená socha [[Immaculata|Panny Márie Immaculaty]] na pozadí pozlátených slnečných lúčov z konca 19. storočia. Jej autorom je taliansky sochár Ferdinand Stuffaser. Pôvodne tu visel obraz ''Svätý Anton pred Madonou'' od Fra Antonia z roku 1773. V nadstavci oltára nad rozoklaným tympanónom sa nachádza obraz znázorňujúci [[Panna Mária|Pannu Máriu]] a [[Svätá Anna|svätú Annu]].