Vitamín D: Rozdiel medzi revíziami

'''Vitamín D''' alebo '''kalciferol(y)''' je názov skupiny v [[tukvitamín]]uov, rozpustnýchktoré [[vitamín]]ov.sa rozpúšťajú

Pod vitamínom D sa rozumiechápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 ([[Elmer McCollum]]). Sú to [[steroid]]ové [[hormón|hormonálne]] prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri dostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte aj v potrave. Vitamín D jesa rozpustnýrozpúšťa v tukoch.

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v [[koža|koži]] pôsobením [[slnečné svetlo|slnečného žiarenia]] z [[provitamín]]u 7-dehydrocholesterolu, [[derivát]]u [[cholesterol]]u. [[Ultrafialové žiarenie]] štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku [[cholekalciferol]]u, teda '''vitamínu D₃'''. KtoTen, kto strávil asponaspoň 2-krátrazy týždennedo týždňa 20 min. na jarnom, či letnom slnku /jasné že nie medzi 11,00-15,00h/ by teoreticky mal mať aspoň načas po probléme. Ľudské telo vie vyrobiť 10.000 – 12.000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dva krát do týždňa zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú príjimaťprijímať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D.

V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinne tuky a oleje, či cereálieobilniny "umelo" obohatené /fortifikované/ o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.

Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápniku a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D /VDR/ zvýšujezvyšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na '''hustotu kostí a zdravie chrupu''' aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu.

Posilňuje '''imunitný systém''' (tzv.cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému– zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinných buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinných buniek. Pôsobí teda '''antikarcinogénne'''. Je účinný pri liečbe niektorých '''ochorení kože''' /psoriáza/, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitaminuvitamínu D počas '''tehotenstva''' zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V '''období dojčenia''' zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v '''detstve a puberte''' sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokazateľnédokázateľné pozitívne účinky centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1.typu.

Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na organizmu na imunitu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1.typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí '''30-32 ng/ml /74-80 nmol/l/''' . Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke /POZOR! norma sa zvýšujezvyšuje hlavne v zime/, tj. '''25 µg alebo 1000 IU'''. Dávka by nemala za deň prekročiť 50 mcg. Zhruba 5 mikrogramov /200 IU/, ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.