Verzia z 20:49, 2. júl 2014 upraviť LacoR (diskusia \| príspevky) 12 470 editací d →‎Pôvod: wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:44, 14. december 2014 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 2: \|Meno = Antonio Galli da Bibbiena \|Portrét = \|Popis = \|Dátum narodenia = [[1. január]] [[1697]] \|Miesto narodenia = [[Parma (Emilia-Romagna)\|Parma]], [[Taliansko]] Riadok 8: \|Miesto úmrtia = [[Miláno]], [[Taliansko]] \|}} '''Antonio Luigi Galli da Bibbiena''' (* [[1. január]] [[1697]], [[Parma (Emilia-Romagna)\|Parma]], [[Taliansko]] – † [[28. január]] [[1774]], [[Miláno]]) bol taliansky [[Barok\|neskorobarokový]] maliar a architekt, príslušník slávnej [[Toskánsko\|toskánskej]] umeleckej rodiny Galliovcov, ktorého časť umeleckého života je spojená s pôsobením na [[Slovensko\|Slovensku]]; strávil tu spolu štyri roky (v dvoch obdobiach: 1739 – 1740 a 1744 – 1745). == Pôvod == [[~~Súbor~~Obrázok:Trinitarov04.jpg\|right\|thumb\|300px\|Iluzívna klenbová maľba Antonia ~~Galli~~Galliho da Bibbienu v [[Kostol ~~svätých~~svätého Jána z Mathy ~~a Felixa z Valois~~(Bratislava)\|Kostole ~~svätých~~svätého Jána z Mathy ~~a Felixa z Valois~~]] v [[Bratislava\|Bratislave]] z rokov 1744 - 1745]]Slávu umeleckej rodiny Galliovcov, ktorí vynikli ako maliari, divadelní architekti a dekoratéri, založil jej najstarší známy príslušník Giovanni Maria Galli da Bibbiena (1625 – 1665). Podľa miesta jeho narodenia, mesta [[Bibbiena]], ležiaceho neďaleko hraníc Toskánska a regiónu [[Emilia-Romagna]], si rodina zvolila svoj predikát. Trinásti umelci v štyroch generáciách pôsobili v Taliansku, [[Nemecko\|Nemecku]], [[Švédsko\|Švédsku]], [[Uhorsko\|Uhorsku]], ale aj napr. v [[Lisabon]]e či v [[Petrohrad\|Sankt Peterburg]]u. Slávu umeleckej rodiny Galliovcov, ktorí vynikli ako maliari, divadelní architekti a dekoratéri, založil jej najstarší známy príslušník Giovanni Maria Galli da Bibbiena (1625 – 1665). Podľa miesta jeho narodenia, mesta [[Bibbiena]], ležiaceho neďaleko hraníc Toskánska a regiónu [[Emilia-Romagna]], si rodina zvolila svoj predikát. Trinásti umelci v štyroch generáciách pôsobili v Taliansku, [[Nemecko\|Nemecku]], [[Švédsko\|Švédsku]], [[Uhorsko\|Uhorsku]], ale aj napr. v [[Lisabon]]e či v [[Petrohrad\|Sankt Peterburg]]u. Spomedzi všetkých jej členov pre dejiny umenia na Slovensku mala význam tvorba bratov Galliovcov – [[Giuseppe Galli da Bibbiena\|Giuseppeho]] (1696 – 1757) a o rok mladšieho Antonia, pôsobiacich v službách [[Viedeň\|viedenského]] cisárskeho dvora ako dvorní divadelní dekoratéri a inžinieri. Ich umelecké pôsobenie na Slovensku sa spája s menom [[Ostrihomské arcibiskupstvo\|ostrihomského arcibiskupa]] a uhorského [[Prímas (arcibiskup)\|prímasa]] [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)\|Imricha Esterházyho]], pre ktorého spolu navrhovali v [[Bratislava\|Bratislave]] rôzne príležitostné architektonické scény a kulisy. Významnejšiu umeleckú stopu na Slovensku zanechal mladší z bratov, Antonio. Řádek 41 ⟶ 39: * B. Balážová a kol., ''Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku'', Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7 * Z. Bartošová a kol., ''Umenie na Slovensku'', Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5 * I. Rusina a kol., ''Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia'', SNG, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1 * kol. autorov, ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)\|Slovensko - Kultúra I. časť]]'', Obzor, Bratislava, 1979

Antonio Galli da Bibbiena: Rozdiel medzi revíziami