Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Úprava článku
(Úprava článku)
(Úprava článku)
| author2 =
| author_type = Architekti
| style = [[renesancia]], [[barok]]
| style1 =
| material =
| code =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = [[LatinskáRímskokatolícka cirkev|rímskokatolícka]]
| free_type = Cirkev
| free1 = Najsvätejší Spasiteľ
| footnotes =
}}
{| class="infobox"
 
| [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]]
'''Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa''' je [[Renesancia|neskororenesančná]], neskôr [[Barok|barokovo]] upravovaná sakrálna stavba v centrálnej mestskej zóne [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Okres Bratislava I|Bratislava I]].
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-23/0'''
|}
'''Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa''' (ľudovo '''Kostol jezuitov''') je [[Renesancia|neskororenesančná]], neskôr [[Barok|barokovo]] upravovaná sakrálna stavba v centrálnej mestskej zóne [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Okres Bratislava I|Bratislava I]].
 
== História vzniku ==
Kostol v tesnom susedstve [[Stará radnica (Bratislava)|Starej radnice]] patriaci dnes reholi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] postavili v prvej polovici 17. storočia pôvodne ako [[Protestantizmus|protestantskú]] modlitebňu. Situácia súvisiaca s narastajúcim počtom [[Luteranizmus (náboženstvo)|evanjelikov]] nemeckej národnosti v Bratislave, si v rokoch [[1636]] - [[1638]] vynútila postavenie svätostánku pre potreby veriacich. Stavbu v štýle doznievajúcej renesancie, postavenú na mieste niekdajšieho tzv. Armbrusterovho domu, viedol [[Nemecko|nemecký]] staviteľ [[Hans Stoss]] z [[Augsburg]]u.
 
Okolnosti súvisiace s narastajúcim počtom [[Luteranizmus (náboženstvo)|evanjelikov]] nemeckej národnosti v Bratislave, si v rokoch [[1636]] - [[1638]] vynútili postavenie svätostánku pre potreby veriacich. Stavbu v štýle doznievajúcej renesancie, postavenú na mieste niekdajšieho tzv. Armbrusterovho domu, viedol [[Nemecko|nemecký]] staviteľ [[Hans Stoss]] z [[Augsburg]]u.
 
Podľa vtedajších nariadení evanjelický kostol musel spĺňať isté kritériá: svojím vzhľadom nesmel pripomínať sakrálnu stavbu a musel byť bez veže, [[presbytérium]] muselo tvoriť súčasť pôdorysu hlavnej stavby. Kostol, ktorý sa svojou veľkosťou nápadne odlišoval od okolitých budov, po dokončení zasvätili svätej Trojici. Pôvodné zariadenie kostola nie je známe.
Najväčšie zmeny sa udiali v interiéri kostola: boli odstránené bočné [[Empora|empory]] a pôvodná [[kazateľnica]]; v roku 1722 pribudol nový hlavný oltár, ktorý tu existoval až do 19. storočia. V priebehu 18. storočia postupne dochádzalo k nahrádzaniu pôvodného mobiliáru novým, [[barok]]ovým.
 
Kostol sa po zrušení jezuitskej rehole [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] v roku 1773 dostal do mestskej správy a stal sa dvorným chrámom uhorského miestodržiteľa [[Albert Saský (1738 – 1822)|Alberta Saského]].
 
Jezuitom bol chrám vrátený v roku 1855. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol im štátnou mocou opäť odňatý a prešiel pod správu diecéznych kňazov. Stal sa filiálnym kostolom Farnosti svätého Martina. Na definitívny návrat si jezuiti museli počkať až do roku [[1989]].
 
=== Exteriér ===
[[Obrázok:Jezuitsky 04.jpg|left|thumb|200px|Bohato profilované dvojkrídlové dvere hlavného portálu]]Svojím mohutným hlavným priečelím, členeným štvoricou vysokých polkruhovo zakončených okien a trojicou portálov, sa stavba obracia do rozhrania [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavného]] a [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskeho]] námestia]]. Pomerne jednoduchú fasádu ozdobujú dvere dvoch bočných portálov a hlavného portálu s nad jeho hornou rímsou reliéfne stvárneným erbom jezuitskej rehole umiestneným v štylizovanom akantovom venci, po stranách podopieranom plastickými štukovými volútami. Erb tvoria v hornej časti písmená IHS (skratka [[Latinčina|latinského]] ''Iesus Hominum Salvator'' t.j. ''Ježiš Najsvätejší Spasiteľ''), pod nimi blčiace srdce a v kartušiach umiestnený nápis ''SIX DEVS DILEXIT MVNDVM'' (citát z [[Evanjelium podľa Jána|Jánovho evanjelia]] ''Lebo Boh tak miloval svet'' (Jn 3,16)). (Pôvodne boli v kartušiach miesto nápisu reliéfne erby Uhorska a kardinála Leopolda Koloniča).
 
Do chrámu sa vstupuje cez [[Pilaster|pilastrový]] hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia.
 
=== Interiér ===
Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnotakvalita jeho vybavenia, ktorému dominuje hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovedeľnice a najvzácnejší artefakt - bohato zdobená [[rokoko]]vá [[kazateľnica]].
 
Priestor trojloďového kostola halového typu presvetľujú vysoké okná v bočných lodiach. Presbytérium včlenené do pôdorysu kostola je od hlavnej lode výškovo oddelené tromi stupňami, mramorovou [[Balustráda|balustrádou]] a víťazným oblúkom. Vstupnej časti chrámu dominuje organová empora, pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry z tridsiatych rokov 17. storočia. Na začiatku severnej steny vo vstupnej časti je osadená sadrová socha [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]] z roku 1912 od známeho bratislavského sochára a maliara [[Alojz Rigele|Alojza Rigeleho]].
 
==== Presbytérium ====
[[Obrázok:Jezuitský interiér 24.jpg|left|thumb|200px|Hlavný oltár kostola s oltárnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'']]Pôvodný barokový stĺpový hlavný oltár v presbytériu bol postavený v rokoch 1721 - 1722 viedenským stolárom Johannom Jakubom Müllerom. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Anton Wellser. Sochy [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], [[Ján (apoštol)|svätého Jána Evanjelistu]], [[Michal (anjel)|svätého Michala archanjela]] a anjela strážcu, ako aj ďalšie plastiky v nadstavci oltára vyhotovil viedenskýďalší sochárViedenčan Johann Andreas Englauer.
 
Oltár koncom 19. storočia odstránili (pôvodné sochy sa dostali do [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]) a nahradili dnešným, veľkým neobarokovým oltárom s monumentálnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'' od bratislavského umelca Sebastiána Majscha (1807 - 1859). V nadstavci oltára je v najvrchnejšej časti umiestnený kríž a emblém jezuitov, pod ktorým sa nachádza obraz [[Boh|Boha Otca]] od Jozefa Henricha Kriklera z roku 1884. Oltár dopĺňajú sochy svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]] (s tradičnými atribútmi) a v nadstavci [[Michal (anjel)|archanjela Michala]] a anjela strážneho. Spodná časť hlavného oltára a [[Oltárna menza|menza]] sú zdobené nádhernými rezbárskymi reliéfmi s kresťanskými symbolmi.
 
Presbytérium okrem hlavného oltára zaujme i rozmernou nástennou maľbou ''Eucharistický Ježiš'' (880 x 600 cm) z roku 1926 na pravej stene nad vchodom do sakristie od Alojza Rigeleho. Zaujímavosťou je, že fresku namaľoval umelec bez akejkoľvek prípravy priamo v konečnej podobe. Z toho istého roku a od rovnakého autora pochádza aj olejomaľba na strope presbytéria - drevený puk s priemerom jeden meter s tvárou Krista ako Najsvätejšieho Spasiteľa v orámovaní tŕňovou korunou. Rigele bol aj spoluautorom fresiek s motívom eucharistie na klenbe hlavnej lode kostola. Tieto fresky však boli pri oprave kostola v roku 2004 odstránené.
Prvý oltár v ľavej bočnej lodi je zasvätený jednému z [[Ježiš Kristus|Kristových]] apoštolov [[Júda Tadeáš|Júdovi Tadeášovi]], ktorého obraz, dielo Jozefa Henricha Kriklera z roku 1886, je jediným obrazom venovaným tomuto svätcovi v celej Bratislave. Pod oltárnym obrazom je v oválnom ráme umiestnený obraz svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] od neznámeho umelca. V nadstavci sa nachádza reliéfne stvárnenie Božej Trojice. Samotný oltár, vyhotovený v neobarokovom slohu, pochádza z roku 1895.
 
V strede ľavej lode kostola stojí oltár od [[Dolné Rakúsko|dolnorakúskeho]] architekta Johanna Fiedlera zasvätený zakladateľovi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole [[Ignác z Loyoly|Ignácovi z Loyoly]], pochádzajúci z rokov 1759 – 1761. OprotiJe predchádzajúcemujedným oltáruz dvoch, tzv. jezuitských oltárov v kostole. Na rozdiel od predchádzajúceho oltára vyniká bohatšou výzdobou. Ústredným obrazom je ''Videnie svätého Ignáca z Loyoly'' od [[Franz Anton Palko|Franza Antona Palka]] z roku 1757. Po stranách sú plastiky svätcov uctievaných v jezuitskej reholi, vľavo [[František Borgia|svätého Františka Borgiu]] (v rehoľnom rúchu držiaceho lebku s korunkou) a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätého Františka Xaverského]] (s pútnickou palicou a knižkou v ruke a dieťaťom, ktoré mu stojí pri nohách) z roku 1761. Autorom sôch je [[Anton Štefan SteinmaslerSteinmassler]] (1721 - 1773), Godeho žiak, ktorý okrem sochárskej výzdoby na oltári Panny Márie je autorom všetkých oltárnych plastík vrátane reliéfnej výzdoby na dekoratívnych vázach a sochárskej výzdoby v nadstavcoch oltárov. Na všetkých sochách sa spoluautorsky podieľal mramorár Václav Pfeifer, ktorý Steinmaslerove sochy nabielo politúroval a polychrómoval, čím im dodal lesk a farebnosť. Na oltárnej menze oltára svätého Ignáca z Loyoly je umiestnený kruhový obraz ''Srdce Ježišovo'' od Franza Rulza z roku 1865.
 
V závere ľavej lode sa nachádza oltár Kalvárie z rokov 1760 – 1770. Dominuje mu sochárska skupina Kalvárie z roku 1760 na maľovanom pozadí od rovnakého autora ako pri predchádzajúcom oltári. Nadstavec oltára obsahuje obraz ''Kristus na Olivovej hore'' z roku 1758 od Franza Antona Palka. Námetovo sa k obrazu viažu skulptúry plačúcich anjelov po jeho stranách.
[[Obrázok:Jezuitský interiér 05.jpg|left|thumb|200px|Najvzácnejší artefakt kostola - rokoková kazateľnica z r. 1753]]Rovnako ako ľavá loď i táto obsahuje tri oltáre – v smere od presbytéria je to oltár Panny Márie, oltár svätého Františka Xaverského a oltár svätého Jozefa. Mobiliár lode tvoria dve barokové spovedeľnice štylisticky zhodné so spovedeľnicou v ľavej lodi (tieto v nadstavcoch obsahujú obrazy ''Kristus ustanovujúci sviatosť zmierenia'' a ''Svätý Peter'').
 
Z rokov 1759 – 1761 pochádza oltár Panny Márie v závere pravej lode. Dominuje mu v [[Retabulum|retabule]] umiestnená socha [[ImmaculataIkonografické stvárnenie Panny Márie v umení|Panny Márie Immaculaty]] na pozadí pozlátených slnečných lúčov z konca 19. storočia. Jej autorom je taliansky sochár Ferdinand Stuffaser. Pôvodne tu visel obraz ''Svätý Anton pred Madonou'' od Fra Antonia z roku 1773. V nadstavci oltára nad rozoklaným tympanónom sa nachádza obraz znázorňujúci [[Panna Mária|Pannu Máriu]] a [[Svätá Anna|svätú Annu]].
 
Spolu s protiľahlým oltárom svätého Ignáca z Loyoly, umelecky najhodnotnejším oltárom chrámu je oltár svätého Františka Xaverského z rokov 1759 – 1761. Podobne ako ostatné oltáre v kostole ide o stĺpovú architektúru, tvorenú [[Korintský sloh|korintskými]] stĺpmi pokrytými štukolustrom. Ústredným obrazom je ''Smrť svätého Františka Xaverského'' od Franza Antona Palka z päťdesiatych rokov 18. storočia. Sochársku výzdobu oltára tvoria po stranách stojace sochy jezuitských svätcov – vľavo svätého [[Alojz Gonzaga|Alojza Gonzagu]] a vpravo [[Stanisław Kostka|Stanisława Kostku]]. Objednávateľom tohto, ako aj protiľahlého oltára, bol rektor Jozef Koller. Na základe istých indícií sa predpokladá, že pôvodne bolo vyhotovenie sôch svätcov na oboch oltároch zadané sochárovi [[Ľudovít Gode|Ľudovítovi Godemu]]. Tento významný umelec, známy svojou spoluprácou s jezuitmi, však v roku 1759 zomrel, a tak zákazkou poverili jeho bývalého žiaka Štefana Steinmasslera.
 
Spolu s protiľahlým oltárom svätého Ignáca z Loyoly, umelecky najhodnotnejším oltárom chrámu je oltár svätého Františka Xaverského z rokov 1759 – 1761. Podobne ako ostatné oltáre v kostole ide o stĺpovú architektúru, tvorenú [[Korintský sloh|korintskými]] stĺpmi pokrytými štukolustrom. Ústredným obrazom je ''Smrť svätého Františka Xaverského'' od Franza Antona Palka z päťdesiatych rokov 18. storočia. Sochársku výzdobu oltára tvoria po stranách stojace sochy jezuitských svätcov, diela Antona Štefana Steinmaslera – vľavo svätého [[Alojz Gonzaga|Alojza Gonzagu]] a vpravo [[Stanisław Kostka|Stanisława Kostku]]. V nadstavci oltára zaujme nádherná reliéfna výzdoba – anjel držiaci kríž s ukrižovaným Kristom, ktorému sa klaňajú ďalší anjeli. Na rozoklanom tympanóne sa nachádzajú dekoratívne vázy s reliéfnymi výjavmi zo svätcovho života. Na oltárnej menze stojí na osobitnom podstavci obraz Milostivej Panny Márie s Ježiškom v náručí.
 
Oltár svätého Jozefa z roku 1895 obsahuje v nike svätcovu sochu. Jednoduchý nadstavec nesie kartušový nápis ''ITE AD JOSEPH'' (citát z [[Genezis|Prvej knihy Mojžišovej]] ''Choďte k Jozefovi'' (Gn 41,55)).
* Zs. Lehel, ''Alojz Rigele'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-56-1
* I. Rusina a kol., ''Renesancia - dejiny slovenského výtvarného umenia'', Slovenská národná galéria, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-8085-940-4
* I. Rusina a kol., ''Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia'', SNG, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislavskenoviny.sk/13090/pamatnici-historie/na-kostolnej-je-dom-kde-sa-uci-vyse-300-rokov Dom na Kostolnej ulici]
* [http://www.dokostola.sk/kostol/jezuiti-kostol-najsvatejsieho-spasitela Poriadok bohoslužieb v kostole]
 
 
2 343

úprav