Wikipédia

Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Lure (diskusia | príspevky)
2 343 editací
Úprava článku
Lure (diskusia | príspevky)
2 343 editací
Úprava článku
Riadok 46:
| author2 =
| author_type = Architekti
| style = [[renesancia]], [[barok]]
| style1 =
| material =
Riadok 64:
| code =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = [[LatinskáRímskokatolícka cirkev|rímskokatolícka]]
| free_type = Cirkev
| free1 = Najsvätejší Spasiteľ
Riadok 87:
| footnotes =
}}
{| class="infobox"
 
| [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]]
'''Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa''' je [[Renesancia|neskororenesančná]], neskôr [[Barok|barokovo]] upravovaná sakrálna stavba v centrálnej mestskej zóne [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Okres Bratislava I|Bratislava I]].▼
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-23/0'''
|}
▲'''Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa''' (ľudovo '''Kostol jezuitov''') je [[Renesancia|neskororenesančná]], neskôr [[Barok|barokovo]] upravovaná sakrálna stavba v centrálnej mestskej zóne [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Okres Bratislava I|Bratislava I]].
 
== História vzniku ==
Kostol v tesnom susedstve [[Stará radnica (Bratislava)|Starej radnice]] patriaci dnes reholi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] postavili v prvej polovici 17. storočia pôvodne ako [[Protestantizmus|protestantskú]] modlitebňu. Situácia

Okolnosti súvisiacasúvisiace s narastajúcim počtom [[Luteranizmus (náboženstvo)|evanjelikov]] nemeckej národnosti v Bratislave, si v rokoch [[1636]] - [[1638]] vynútilavynútili postavenie svätostánku pre potreby veriacich. Stavbu v štýle doznievajúcej renesancie, postavenú na mieste niekdajšieho tzv. Armbrusterovho domu, viedol [[Nemecko|nemecký]] staviteľ [[Hans Stoss]] z [[Augsburg]]u.
 
Podľa vtedajších nariadení evanjelický kostol musel spĺňať isté kritériá: svojím vzhľadom nesmel pripomínať sakrálnu stavbu a musel byť bez veže, [[presbytérium]] muselo tvoriť súčasť pôdorysu hlavnej stavby. Kostol, ktorý sa svojou veľkosťou nápadne odlišoval od okolitých budov, po dokončení zasvätili svätej Trojici. Pôvodné zariadenie kostola nie je známe.
Řádek 103 ⟶ 108:
Najväčšie zmeny sa udiali v interiéri kostola: boli odstránené bočné [[Empora|empory]] a pôvodná [[kazateľnica]]; v roku 1722 pribudol nový hlavný oltár, ktorý tu existoval až do 19. storočia. V priebehu 18. storočia postupne dochádzalo k nahrádzaniu pôvodného mobiliáru novým, [[barok]]ovým.
 
Kostol sa po zrušení jezuitskej rehole [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] v roku 1773 dostal do mestskej správy a stal sa dvorným chrámom uhorského miestodržiteľa [[Albert Saský (1738 – 1822)|Alberta Saského]].
 
Jezuitom bol chrám vrátený v roku 1855. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol im štátnou mocou opäť odňatý a prešiel pod správu diecéznych kňazov. Stal sa filiálnym kostolom Farnosti svätého Martina. Na definitívny návrat si jezuiti museli počkať až do roku [[1989]].
Řádek 111 ⟶ 116:
 
=== Exteriér ===
[[Obrázok:Jezuitsky 04.jpg|left|thumb|200px|Bohato profilované dvojkrídlové dvere hlavného portálu]]Svojím mohutným hlavným priečelím, členeným štvoricou vysokých polkruhovo zakončených okien a trojicou portálov, sa stavba obracia do rozhrania [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavného]] a [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskeho]] námestia]]. Pomerne jednoduchú fasádu ozdobujú dvere dvoch bočných portálov a hlavného portálu s nad jeho hornou rímsou reliéfne stvárneným erbom jezuitskej rehole umiestneným v štylizovanom akantovom venci, po stranách podopieranom plastickými štukovými volútami. Erb tvoria v hornej časti písmená IHS (skratka [[Latinčina|latinského]] ''Iesus Hominum Salvator'' t.j. ''Ježiš Najsvätejší Spasiteľ''), pod nimi blčiace srdce a v kartušiach umiestnený nápis ''SIX DEVS DILEXIT MVNDVM'' (citát z [[Evanjelium podľa Jána|Jánovho evanjelia]] ''Lebo Boh tak miloval svet'' (Jn 3,16)). (Pôvodne boli v kartušiach miesto nápisu reliéfne erby Uhorska a kardinála Leopolda Koloniča).
 
Do chrámu sa vstupuje cez [[Pilaster|pilastrový]] hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia.
 
=== Interiér ===
Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnotakvalita jeho vybavenia, ktorému dominuje hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovedeľnice a najvzácnejší artefakt - bohato zdobená [[rokoko]]vá [[kazateľnica]].
 
Priestor trojloďového kostola halového typu presvetľujú vysoké okná v bočných lodiach. Presbytérium včlenené do pôdorysu kostola je od hlavnej lode výškovo oddelené tromi stupňami, mramorovou [[Balustráda|balustrádou]] a víťazným oblúkom. Vstupnej časti chrámu dominuje organová empora, pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry z tridsiatych rokov 17. storočia. Na začiatku severnej steny vo vstupnej časti je osadená sadrová socha [[Anton Padovský|svätého Antona Padovského]] z roku 1912 od známeho bratislavského sochára a maliara [[Alojz Rigele|Alojza Rigeleho]].
 
==== Presbytérium ====
[[Obrázok:Jezuitský interiér 24.jpg|left|thumb|200px|Hlavný oltár kostola s oltárnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'']]Pôvodný barokový stĺpový hlavný oltár v presbytériu bol postavený v rokoch 1721 - 1722 viedenským stolárom Johannom Jakubom Müllerom. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Anton Wellser. Sochy [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], [[Ján (apoštol)|svätého Jána Evanjelistu]], [[Michal (anjel)|svätého Michala archanjela]] a anjela strážcu, ako aj ďalšie plastiky v nadstavci oltára vyhotovil viedenskýďalší sochárViedenčan Johann Andreas Englauer.
 
Oltár koncom 19. storočia odstránili (pôvodné sochy sa dostali do [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]) a nahradili dnešným, veľkým neobarokovým oltárom s monumentálnym obrazom ''Premenenie Pána na vrchu Tábor'' od bratislavského umelca Sebastiána Majscha (1807 - 1859). V nadstavci oltára je v najvrchnejšej časti umiestnený kríž a emblém jezuitov, pod ktorým sa nachádza obraz [[Boh|Boha Otca]] od Jozefa Henricha Kriklera z roku 1884. Oltár dopĺňajú sochy svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]] (s tradičnými atribútmi) a v nadstavci [[Michal (anjel)|archanjela Michala]] a anjela strážneho. Spodná časť hlavného oltára a [[Oltárna menza|menza]] sú zdobené nádhernými rezbárskymi reliéfmi s kresťanskými symbolmi.
 
Presbytérium okrem hlavného oltára zaujme i rozmernou nástennou maľbou ''Eucharistický Ježiš'' (880 x 600 cm) z roku 1926 na pravej stene nad vchodom do sakristie od Alojza Rigeleho. Zaujímavosťou je, že fresku namaľoval umelec bez akejkoľvek prípravy priamo v konečnej podobe. Z toho istého roku a od rovnakého autora pochádza aj olejomaľba na strope presbytéria - drevený puk s priemerom jeden meter s tvárou Krista ako Najsvätejšieho Spasiteľa v orámovaní tŕňovou korunou. Rigele bol aj spoluautorom fresiek s motívom eucharistie na klenbe hlavnej lode kostola. Tieto fresky však boli pri oprave kostola v roku 2004 odstránené.
Řádek 136 ⟶ 141:
Prvý oltár v ľavej bočnej lodi je zasvätený jednému z [[Ježiš Kristus|Kristových]] apoštolov [[Júda Tadeáš|Júdovi Tadeášovi]], ktorého obraz, dielo Jozefa Henricha Kriklera z roku 1886, je jediným obrazom venovaným tomuto svätcovi v celej Bratislave. Pod oltárnym obrazom je v oválnom ráme umiestnený obraz svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]] od neznámeho umelca. V nadstavci sa nachádza reliéfne stvárnenie Božej Trojice. Samotný oltár, vyhotovený v neobarokovom slohu, pochádza z roku 1895.
 
V strede ľavej lode kostola stojí oltár od [[Dolné Rakúsko|dolnorakúskeho]] architekta Johanna Fiedlera zasvätený zakladateľovi [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole [[Ignác z Loyoly|Ignácovi z Loyoly]], pochádzajúci z rokov 1759 – 1761. OprotiJe predchádzajúcemujedným oltáruz dvoch, tzv. jezuitských oltárov v kostole. Na rozdiel od predchádzajúceho oltára vyniká bohatšou výzdobou. Ústredným obrazom je ''Videnie svätého Ignáca z Loyoly'' od [[Franz Anton Palko|Franza Antona Palka]] z roku 1757. Po stranách sú plastiky svätcov uctievaných v jezuitskej reholi, vľavo [[František Borgia|svätého Františka Borgiu]] (v rehoľnom rúchu držiaceho lebku s korunkou) a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätého Františka Xaverského]] (s pútnickou palicou a knižkou v ruke a dieťaťom, ktoré mu stojí pri nohách) z roku 1761. Autorom sôch je [[Anton Štefan SteinmaslerSteinmassler]] (1721 - 1773), Godeho žiak, ktorý okrem sochárskej výzdoby na oltári Panny Márie je autorom všetkých oltárnych plastík vrátane reliéfnej výzdoby na dekoratívnych vázach a sochárskej výzdoby v nadstavcoch oltárov. Na všetkých sochách sa spoluautorsky podieľal mramorár Václav Pfeifer, ktorý Steinmaslerove sochy nabielo politúroval a polychrómoval, čím im dodal lesk a farebnosť. Na oltárnej menze oltára svätého Ignáca z Loyoly je umiestnený kruhový obraz ''Srdce Ježišovo'' od Franza Rulza z roku 1865.
 
V závere ľavej lode sa nachádza oltár Kalvárie z rokov 1760 – 1770. Dominuje mu sochárska skupina Kalvárie z roku 1760 na maľovanom pozadí od rovnakého autora ako pri predchádzajúcom oltári. Nadstavec oltára obsahuje obraz ''Kristus na Olivovej hore'' z roku 1758 od Franza Antona Palka. Námetovo sa k obrazu viažu skulptúry plačúcich anjelov po jeho stranách.
Řádek 147 ⟶ 152:
[[Obrázok:Jezuitský interiér 05.jpg|left|thumb|200px|Najvzácnejší artefakt kostola - rokoková kazateľnica z r. 1753]]Rovnako ako ľavá loď i táto obsahuje tri oltáre – v smere od presbytéria je to oltár Panny Márie, oltár svätého Františka Xaverského a oltár svätého Jozefa. Mobiliár lode tvoria dve barokové spovedeľnice štylisticky zhodné so spovedeľnicou v ľavej lodi (tieto v nadstavcoch obsahujú obrazy ''Kristus ustanovujúci sviatosť zmierenia'' a ''Svätý Peter'').
 
Z rokov 1759 – 1761 pochádza oltár Panny Márie v závere pravej lode. Dominuje mu v [[Retabulum|retabule]] umiestnená socha [[ImmaculataIkonografické stvárnenie Panny Márie v umení|Panny Márie Immaculaty]] na pozadí pozlátených slnečných lúčov z konca 19. storočia. Jej autorom je taliansky sochár Ferdinand Stuffaser. Pôvodne tu visel obraz ''Svätý Anton pred Madonou'' od Fra Antonia z roku 1773. V nadstavci oltára nad rozoklaným tympanónom sa nachádza obraz znázorňujúci [[Panna Mária|Pannu Máriu]] a [[Svätá Anna|svätú Annu]].
 
Spolu s protiľahlým oltárom svätého Ignáca z Loyoly, umelecky najhodnotnejším oltárom chrámu je oltár svätého Františka Xaverského z rokov 1759 – 1761. Podobne ako ostatné oltáre v kostole ide o stĺpovú architektúru, tvorenú [[Korintský sloh|korintskými]] stĺpmi pokrytými štukolustrom. Ústredným obrazom je ''Smrť svätého Františka Xaverského'' od Franza Antona Palka z päťdesiatych rokov 18. storočia. Sochársku výzdobu oltára tvoria po stranách stojace sochy jezuitských svätcov – vľavo svätého [[Alojz Gonzaga|Alojza Gonzagu]] a vpravo [[Stanisław Kostka|Stanisława Kostku]]. Objednávateľom tohto, ako aj protiľahlého oltára, bol rektor Jozef Koller. Na základe istých indícií sa predpokladá, že pôvodne bolo vyhotovenie sôch svätcov na oboch oltároch zadané sochárovi [[Ľudovít Gode|Ľudovítovi Godemu]]. Tento významný umelec, známy svojou spoluprácou s jezuitmi, však v roku 1759 zomrel, a tak zákazkou poverili jeho bývalého žiaka Štefana Steinmasslera.
 
Spolu s protiľahlým oltárom svätého Ignáca z Loyoly, umelecky najhodnotnejším oltárom chrámu je oltár svätého Františka Xaverského z rokov 1759 – 1761. Podobne ako ostatné oltáre v kostole ide o stĺpovú architektúru, tvorenú [[Korintský sloh|korintskými]] stĺpmi pokrytými štukolustrom. Ústredným obrazom je ''Smrť svätého Františka Xaverského'' od Franza Antona Palka z päťdesiatych rokov 18. storočia. Sochársku výzdobu oltára tvoria po stranách stojace sochy jezuitských svätcov, diela Antona Štefana Steinmaslera – vľavo svätého [[Alojz Gonzaga|Alojza Gonzagu]] a vpravo [[Stanisław Kostka|Stanisława Kostku]]. V nadstavci oltára zaujme nádherná reliéfna výzdoba – anjel držiaci kríž s ukrižovaným Kristom, ktorému sa klaňajú ďalší anjeli. Na rozoklanom tympanóne sa nachádzajú dekoratívne vázy s reliéfnymi výjavmi zo svätcovho života. Na oltárnej menze stojí na osobitnom podstavci obraz Milostivej Panny Márie s Ježiškom v náručí.
 
Oltár svätého Jozefa z roku 1895 obsahuje v nike svätcovu sochu. Jednoduchý nadstavec nesie kartušový nápis ''ITE AD JOSEPH'' (citát z [[Genezis|Prvej knihy Mojžišovej]] ''Choďte k Jozefovi'' (Gn 41,55)).
Řádek 176 ⟶ 183:
* Zs. Lehel, ''Alojz Rigele'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-56-1
* I. Rusina a kol., ''Renesancia - dejiny slovenského výtvarného umenia'', Slovenská národná galéria, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-8085-940-4
* I. Rusina a kol., ''Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia'', SNG, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislavskenoviny.sk/13090/pamatnici-historie/na-kostolnej-je-dom-kde-sa-uci-vyse-300-rokov Dom na Kostolnej ulici]
* [http://www.dokostola.sk/kostol/jezuiti-kostol-najsvatejsieho-spasitela Poriadok bohoslužieb v kostole]
 
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_Najsvätejšieho_Spasiteľa_(Bratislava)“