Röntgenové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>

 

RTG žiarenie má veľkú prenikavosť a silnejšie [[ionizujúce žiarenie|ionizačné]] účinky, ako [[ultrafialové žiarenie]]. Nakoľko má vlnovú podstatu (podobne ako ultrafialové a gama žiarenie), nemá [[elektrický náboj]] a teda nemôže príslušnými elektrickými silami priamo [[ionizácia|ionizovať]] [[atóm]]y. Môže však urýchľovať elektróny či spôsobiť [[excitácia|excitáciu]] jadra. Pohlcovanie a prienik röntgenového žiarenia sú závislé od [[protónové číslo|protónového čísla]] atómov prostredia, závisia aj od hrúbky látky, vzdialenosti od zdroja žiarenia, ako aj od frekvencie samotného žiarenia. Žiarenie s vyššou energiou (kratšími vlnovými dĺžkami) má vyššiu prenikavosť ako žiarenie s nižšou energiou. Jeho najsilnejším prirodzeným zdrojom pre Zem je [[Slnko]], ale aj iné kozmické objekty (napr. [[jadro Galaxie]], niektoré [[röntgenová dvojhviezda|dvojhviezdy]], [[pulzar]]y a pod.). Má asi 10 000-krát menšiu vlnovú dĺžku ako viditeľné [[svetlo]] a úmerne k tomu aj väčšiu energiu.