Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Úprava článku
d (Verzia používateľa 78.142.110.252 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Stryn)
(Úprava článku)
{{Geobox | Building
{{Infobox Kostol
<!-- *** Heading *** -->
| Názov kostola = Kostol svätého Jána z Mathy
| celéname meno = Kostol svätého =Jána z Mathy
| iné meno1 native_name =
| inéother_name meno2 = Kostol = trinitárov
| category = sakrálna stavba
| Obrázok = Church of saints John from Matha and Felix frorm Valois in Bratislava.jpg
<!-- *** Image *** -->
| Popis obrázka = Kostol svätého Jána z Mathy
| coordinates image = Bratislava kostol trinitárov pohľad 01.JPG
| Štát image_caption = Slovensko
<!-- *** Name *** -->
| Štát_podcelok_názov =
| Štát_podcelok etymology =
| Štát_podcelok_názov1official_name =
| Štát_podcelok1 nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| Štát_podcelok_názov2 =
| country = Slovensko
| Štát_podcelok2 =
| country_flag = 1
| Štát_podcelok_názov3 =
| Štát_podcelok3state =
| region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| Štát_podcelok_názov4 =
| Štát_podcelok4 region_type = Kraj
| district = [[Okres Bratislava I|Bratislava I]]
| Štát_podcelok_názov5 =
| Štát_podcelok5 commune_type = Mesto
| Mesto commune = [[Bratislava]]
| municipality_type =
| Mesto_časť_názov = Mestská časť
| municipality =
| Mesto_časť = [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]]
<!-- *** Family *** -->
| Mesto_časť_názov1 =
| Mesto_časť1 parent =
| Mesto_časť_názov2city =
| Mesto_časť2 landmark =
| Predchádzajúciriver názov =
<!-- *** Locations *** -->
| Náboženstvo = Kresťanstvo
| Cirkev location = Rímskokatolícka cirkev
| coordinates_no_title = true
| Provincia = Západná
| elevation =
| Arcibiskupstvo = [[Bratislavská arcidiecéza|Bratislava]]
| Diecéza elevation_round =
| lat_d =48| lat_m =08| lat_s =46| lat_NS = S
| Únia =
| long_d =17| long_m =06| long_s =23 | long_EW = V
| Dekanát = Bratislava - Stred
| coordinates_format = dms
| Vikariát =
<!-- *** Dimensions *** -->
| Farnosť = Farnosť Najsvätejšej Trojice
| Zbor length =
| Dátumwidth vysvätenia =
| Kostolheight je zasvätený = Sv. Ján z Mathy=
| Svätiteľ number =
| Správa area =
<!-- *** Features *** -->
| Zánik =
| Architekt author = Franz Jangl
| Sloh author_type = Barok
| Výstavba style = [[1717]] - [[1725barok]]
| Založenie material =
<!-- *** History & management *** -->
| Dokončenie =
| Nákladyestablished na výstavbu = 1717 - 1725
| established_type = Výstavba
| Kapacita =
| Dĺžka date =
| Výška date_type =
| Šírka management =
| Dĺžka hlavnej lode management_lat_d =
| management_long_d =
| Šírka hlavnej lode =
| Výškaowner hlavnej lode =
<!-- *** Acess *** -->
| Počet poschodí =
| Počet kupolí public =
| Počet veží access =
| Výškaaccess_type najvyššej veže =
<!-- *** Codes *** -->
| Umiestnenie oltára =
| Autorcode oltára =
<!-- *** Free frields *** -->
| Materiál =
| free = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícka]]
| Adresa = Farnosť Najsvätejšej Trojice<br />Veterná 1<br />811 03 Bratislava
| Web free_type = http://www.trojica.skCirkev
| Commons free1 = Cathedral of St John of Matha and Felix of[[Ján Valois,z BratislavaMathy]]
| free1_type = Zasvätenie
| free2 =
| free2_type = Správa
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha v rámci Bratislavy
| map_locator = Bratislava
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Church of St John of Matha, Bratislava
| statistics = [[Hurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovo nám.]]
| statistics_type = Adresa
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
{| class="infobox"
| [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]]
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-168/0'''
|}
'''Kostol svätého Jána z Mathy''' (v minulosti '''Katedrála svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois''', ľudovo '''Kostol trinitárov''') je [[Barok|baroková]] sakrálna stavba nachádzajúca sa na severnom okraji historického jadra [[Bratislava|Bratislavy]] v okrese [[Okres Bratislava I|Bratislava I]]. Sídelný chrám rehole [[Rád Najsvätejšej Trojice|trinitárov]] je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok uvedeného slohového obdobia v meste. V rokoch 2003 - 2009 plnil funkciu katedrálneho chrámu [[Vojenský rímskokatolícky ordinariát|Vojenského ordinariátu]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]].
 
Kostol je sakrálnou stavbou pozoruhodnou z viacerých stránok. Je jedným z mála katolíckych kostolov na našom území, ktoré majú centrálny, elipsovitý pôdorys. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Aj čelná fasáda je na slovenské pomery raritou.
'''Kostol svätého Jána z Mathy''' alebo '''Kostol trinitárov''' ('''Trinitársky kostol''') alebo '''Trojičný kostol''' alebo nesprávne '''Kostol Najsvätejšej Trojice''' je barokový kostol rímskokatolíckej farnosti Najsvätejšej Trojice v mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Bratislava-Staré Mesto]] na Župnom námestí z rokov [[1717]] - [[1725]].
 
Podobne ako v prípade niekoľkých ďalších chrámov v Bratislave i história trinitárskeho kostola sa spája s mecénskou činnosťou ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa [[Imrich Esterházi|Imricha Esterháziho]].
Je postavený v duchu vrcholného [[barok]]a na mieste bývalého farského kostola [[Svätý Michal Archanjel|sv. Michala]]. Ako vzor mu slúžil viedenský kostol [[Peter apoštol|sv. Petra]]. Dala ho postaviť rehoľa [[trinitári|trinitárov]] (podľa toho dostal meno) a zasvätený je jednému z jej zakladateľov, [[svätý Ján z Mathy|sv. Jánovi z Mathy]]. Architektom kostola je Franz Jangl v spolupráci s Johannom Lucasom von Hildebrandt. Má oválnu dispozíciu s vnesenou pozdížnou osou a konkávne prehnutú kulisu fasády, čím sa zaraďuje do línie dynamického baroka. Kostolné veže nemali pôvodne súčasné nízke strechy ale vysoké barokové strechy, ktoré sú zobrazené na niekoľkých dobových vedutách mesta (napr. od Friedricha Bernharda Wernera z rokov 1735 - 1750).
 
== Trinitári na Slovensku a v Prešporku ==
Oválna [[loď]] kostola je zaklenutá [[kupola|kupolou]], ktorá je vyzdobená iluzívnymi [[freska]]mi od talianskeho maliara a dekoratéra Antonia Galli Bibienu ([[1736]]-[[1740]]). Na mohutnom hlavnom [[oltár]]i od A. G. Bussiho je umiestnený oltárny obraz znázorňujúci zakladateľov rehole sv. Jána z Mathy a [[Felix Valois|Felixa Valois]], ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. Obraz je dielom Františka Xavera Palka z obdobia po roku [[1745]]. Sochy [[sv. Agneša|sv. Agneši]] a [[sv. Katarína|sv. Kataríny]] po bokoch oltára sa pripisujú [[Bavorsko|bavorskému]] sochárovi [[Johan Baptista Straub|Johanovi Baptistovi Straubovi]]. Bočný [[baldachýn]]ový oltár Panny Márie dal v roku [[1736]] vyhotoviť gróf [[Ziči]]. V strede je kópia regensburského obrazu Madony. Oltár zdobia plastiky [[anjel]]ov držiacich baldachýn. V pravej časti presbytéria sa nachádza mramorový epitaf nateraz neidentifikovaného člena rodu Szirmay s rodovým erbom.
 
Rád Najsvätejšej Trojice (''Ordo Santissimae Trinitaris''), známejší pod označením trinitári, je jedným z najstarších európskych rehoľných spoločenstiev. Inicioval ho svätý [[Ján z Mathy]] (1154 - 1213). Rehoľa, ktorej hlavným poslaním bolo vykupovať zajatcov a otrokov, bola potvrdená bulou pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]] ''Operante Divine Dispositionis'' zo 17. decembra 1198.
Do farnosti [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]] patrí i [[Kostol svätého Štefana (Bratislava)|Kostol kapucínov]] postavený v rokoch [[1708]] - [[1718]], zasvätený [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefanovi kráľovi]], ako aj kostolík [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]] a [[svätý Metod|Metoda]] z roku [[1936]], ktorý spravujú redemptoristi.
 
Do krajín pod vládou rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] uviedol trinitárov až v závere 17. storočia rytier maltézskeho rádu kardinál [[Leopold Kolonič]], a to najskôr do [[Viedeň|Viedne]], čoskoro nato aj do [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] sa trinitári okrem Bratislavy usídlili napr. v [[Komárno|Komárne]], v [[Trnava|Trnave]] či v [[Ilava|Ilave]]. Práve z tohto [[Považie|považského]] mesta prišli v roku 1697 príslušníci rehole do Bratislavy. Prechodne sa usadili v hostinci ''U uhorskej koruny'' na dnešnej [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodnej ulici]]. V roku 1700 kúpili tzv. Szenteiovský dom, stojaci pred [[Michalská brána|Michalskou bránou]] na začiatku Kozej ulice, kde postavili najprv skromnú kaplnku. Po získaní rozľahlého priestoru starého cintorína svätého Michala vybudovali v rokoch 1717 - 1725 na dnešnom [[Župné námestie (Bratislava)|Župnom námestí]] (vtedajší ''Kohlmarkt'', t.j. ''Uhoľný trh'') centrálny dvojvežový kostol s kláštorom. Jeho prvým superiorom (predstaveným) sa stal páter Michael, pôvodom z [[Navarra|navarrského]] mesta [[Corella]]. Zoznam ďalších predstavených bratislavského kláštora v priebehu 18. storočia zároveň dokladá nielen [[Španielsko|španielsky]] pôvod prvých superiorov (až do roku 1711), ale aj úzke prepojenie s trinitárskym kláštorom postaveným vo viedenskej časti [[Josefstadt]].
V čase posvätenia kostola, bol na mieste blízkeho cintorína postavený kláštor [[trinitári|trinitárov]]. Avšak, keď bol v roku 1782 rád [[trinitári|trinitárov]] zrušený cisárom [[Jozef II. Habsburský|Jozefom II.]] budovu získal comitatus ([[Stolica (územie)|stolica]]), ktorá si tam zriadila kanceláriu. Budova však nevyhovovala jej potrebám, a tak bola zbúraná a na jej mieste bol v roku 1844 postavený Župný dom, ktorý sa stal sídlom [[Bratislava (župa)|Prešporskej župy]]. Vo veľkej sále budovy koncertovalo mnoho rôznych skladateľov, napríklad [[Franz Liszt]] alebo [[Johannes Brahms]]. Od roku 1939 do roku 1994 tu sídlila [[Slovenská národná rada]] (od roku 1992 [[Národná rada Slovenskej republiky]]) pokiaľ nebola presťahovaná do novej budovy vedľa [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]. V budove boli podpísané niektoré dôležite dokumenty, napríklad deklarácia nezávislosti [[Prvá slovenská republika|Slovenska]] zo dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] vládou [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] alebo [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|deklarácia nezávislosti]] zo dňa [[17. júl|17. júla]] [[1992]].
 
== Výstavba chrámu ==
Kostol svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois v rokoch [[2003]]-[[2009]] bol dočasným [[katedrála|katedrálnym]] chrámom [[Vojenský rímskokatolícky ordinariát|vojenského ordináriátu]] na Slovensku. Od roku 2009 sa namiesto neho stala katedrálou ordinariátu [[Katedrála svätého Šebastiána|Katedrála sv. Šebastiána]] v [[Krasňany (časť Bratislavy)|Bratislave - Krasňanoch]].
 
Stavbe dnešného chrámu predchádzalo niekoľko rokov úsilia pri získavaní pozemkov na jeho výstavbu. V roku 1700 kúpili pozemok s domom na mieste, kadiaľ dnes vedie Kozia ulica. Neskôr vďaka podpore viacerých šľachtických rodov svoj majetok rozšírili. Najvýznamnejší prínos znamenalo získanie pozemkov na zrušenom cintoríne svätého Michala v roku 1713 a o dva roky neskôr na zaniknutom evanjelickom cintoríne. O ďalšie dva roky neskôr, 12. júna 1717, nitriansky biskup Ladislav Adam gróf Erdődy, zastupujúci v Prešporku vtedajšieho uhorského prímasa [[Christian August Saský|Christiana Augusta Saského]], posvätil základný kameň rehoľného kostola na mieste niekdajšieho farského Kostola svätého Michala (zbúraného v roku 1526). Kostol zasvätili Najsvätejšej Trojici a zakladateľovi rehole [[Ján z Mathy|Jánovi z Mathy]].
 
Stavbu ukončili o osem rokov neskôr. V dochovaných dobových dokumentoch sa uvádza, že posviacka kostola sa uskutočnila 7. júla 1725.
 
Možno povedať, že „duchovnou“ predlohou trinitárskeho kostola v Bratislave sa stal [[Rím|rímsky]] [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]] kostol [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|del Gesu]], v ktorom sa zohľadňovali nové požiadavky na funkciu a formu barokových chrámov. Podľa tohto chápania koncepcia kostola bola zameraná na priestor a svetlo, uprostred ktorých prebiehali omše a počúvali kázne. Za predchodcov jeho interiérovej koncepcie sú v staršej umelecko-historickej literatúre zhodne považované [[Viedeň|viedenský]] [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostol svätého Petra]] na ulici [[Graben (Viedeň)|Graben]] a [[Kostol svätej Margity (Jaroměřice nad Rokytnou)|Kostol svätej Margity]] v [[Jaroměřice nad Rokytnou|Jaroměřiciach nad Rokytnou]].
 
[[Obrázok:Trinitarov03.jpg|left|thumb|260px|Detail plastickej výzdoby portálu]]Otázka projektanta bratislavského chrámu až dodnes ostáva otvorená: na jednej strane sa objavuje meno známeho [[Rakúsko|rakúskeho]] staviteľa [[Taliansko|talianskeho]] pôvodu [[Johann Lukas von Hildebrandt|Johanna Lukasa von Hildebrandta]], na druhej strane niektorí historici umenia uvažujú o mene menej známeho viedenského staviteľa Franza Jänggla (okolo 1650 - 1734), podieľajúceho sa rovnako ako Hildebrandt na stavbe [[Viedeň|viedenských]] chrámov - [[Kostol svätého Petra (Viedeň)|Kostola svätého Petra]] a [[Piaristi|piaristického]] Kostola [[Kostol Maria Treu|Maria Treu]]. Podľa dostupných prameňov vlastnil Franz Jänggl v Bratislave dom, bol členom bratstva Najsvätejšej Trojice a fundoval výstavbu Loretánskej kaplnky pri bratislavskom [[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)|kostole a kláštore františkánov]]. Je pravdepodobné, že autorom projektu bol Johann Lucas von Hildebrandt, no samotná stavba bola realizovaná, a možno aj čiastočne modifikovaná, pod stavebným dozorom Franza Jänggla.
 
7. júna 1725 bol síce nový kostol posvätený, no postupná realizácia jeho vnútornej výzdoby presiahla hlboko do 18. storočia.
 
Súčasne so stavbou kostola prebiehala aj výstavba kláštora. Základný kameň novostavby kláštora položil palatín Mikuláš Pálfi 29. júna 1721.
 
== Prehliadka kostola ==
 
Kostol svätého Jána z Mathy pri pohľade z exteriéru splýva s okolitou uličnou zástavbou Župného námestia. Na prvý pohľad však upúta predovšetkým svojím konkávne prehnutým, prísne symetrickým priečelím. Kostol je prvou stavbou u nás s takto architektonicky riešeným čelným múrom. Dominuje mu dvojica trojetážových veží zvierajúca medzi sebou stredovú časť s hlavným vchodom, korunovanú volútami ohraničeným mohutným štítom a zakončeným trojuholníkovým tympanónom na vrchole s monštranciou. Jednotlivé poschodia od seba zreteľne oddeľujú horizontálne rímsy. Priečelie je vo zvislom smere členené pilastrami na menšie polia, ktoré vypĺňajú okná a plytké niky.
 
[[Obrázok:Bratislava kostol trinitárov pohľad 02.JPG|right|thumb|260px|Pohľad na veže kostola z ochodze [[Michalská veža|Michalskej veže]]]]Na rozdiel od priečelí iných barokových sakrálych stavieb ako na Slovensku tak i v Európe však to bratislavské pôsobí veľmi skromne. Predpokladá sa, že objednávatelia stavby sa potýkali s nemalými finančnými problémami a preto kostol pôvodne zamýšľaný ako veľkolepá stavba s bohatou exteriérovu výzdobou sa musel napokon zaobísť bez nej.
 
Osobitnú pozornosť si zaslúžia veže kostola. Už na prvý pohľad pôsobí zvláštne ich zastrešenie. Podľa archívnych grafík mali obe veže v minulosti typické barokové zakončenie s plasticky formovanými vysokými strechami a cibuľovými helmicami. Nevedno prečo ich neskôr odstránili. Nahradili ich zastrešením vo forme nízkych ihlanov (drevený šindeľ neskôr vymenili za plechovú krytinu).
 
V strede priečelia sa cez bohato zdobený kamenný portál zakončený rozoklaným tympanónom, nad ktorým skupina anjelom pridržiava symboly Najsvätejšej Trojice, vstupuje do predsiene kostola. Nad vchodom je umiestnený kartušový [[Latinčina|latinský]] nápis nad vchodom - TREES UNUM SUNT (''Traja jedno sú'') dokladajúci zasvätenie kostola.
 
=== Interiér kostola ===
 
Trinitársky kostol predstavuje vo svojom architektonickom stvárnení typ centrálneho jednoloďového kostola postaveného na oválnom pôdoryse s vencom plytkých kaplniek po jeho obvode. V porovnaní s exteriérom zaujme predovšetkým svojou bohatou výzdobou. Vnútorné steny kostola už pri letmom pohľade upútajú farebne jednoliatou imitáciou mramoru a nechávajú naplno vyznieť klenbové maľby.
 
Z eliptického pôdorysu hlavnej lode kostola vystupuje šesť bočných plytkých kaplniek (po troch na oboch dlhších stranách). Každá z nich obsahuje oltár s rovnakou stĺpovou architektúrou no s rozdielnou ikonografickou náplňou. V prvej kaplnke zľava od vchodu stojí oltár zasvätený zakladateľovi trinitárskej rehole - svätému [[Ján z Mathy|Jánovi z Mathy]]. Na oltárnej menze stoja sochy uhorských kráľov - svätcov: vľavo [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] a vľavo [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]]
 
Stredné kaplnky na oboch stranách sú nielen stavebne najvýraznejšími, ale ich oltáre nesú obrazy so súvisiacimi námetmi. Oltár Bolestnej Panny Márie v kaplnke na ľavej strane obsahuje obraz Ukrižovania od rehoľného umelca frátra Hermana. Od známeho bratislavského sochára [[Štefan Steinmassler|Štefana Steinmasslera]] pochádzajú plastiky na oltári - Bolestnej Matky a [[Ján (apoštol)|svätého Jána Evanjelistu]]. Oltár v protiľahlej kaplnke, zasvätený Panne Márii, je zo všetkých oltárov v kostole najstarším. V roku 1728 ho dal postaviť palatín Pavol Pálfi. Stĺpový oltár vo svojom strede nesie pozoruhodný obraz, na ktorom je namaľovaná zázračná Pieta. Na obraze vidno krajinu v pozadí, v ktorej umelec zachytil záhradu kaštieľa a horiace hospodárske budovy. Ide o vedutu [[Kráľová pri Senci|Kráľovej pri Senci]], kde bol v 17. storočí spomínaný obraz vo veľkej úcte. Oltár dopĺňajú sochy dvoch svätcov - vľavo svätého Jozefa a vpravo [[Liborius z Le Mans|svätého Liboria]] biskupa.
 
Posledná kaplnka na ľavej strane lode obsahuje oltár s obrazom zachytávajúcim boj [[Michal (anjel)|archanjela Michala]] s diablom. Nad oltárom je umiestnený kartušový nápis s textom QUO UT DEUS (''Kto je Boh?'') a po stranách obrazu stoja sochy archanjelov Michala a [[Gabriel (anjel)|Gabriela]].
 
[[Obrázok:Bratislava Trinitárov interiér 05.jpg|left|thumb|260px|Pohľad do presbytéria s hlavným oltárom]]Záver pomerne hlbokého [[Presbytérium|presbytéria]] vypĺňa hlavný oltár. Na mieste toho, ktorý tu stojí dnes, bol oltár, ktorého podobu však nepoznáme. Z roku 1728 síce existuje koncept zmluvy na jeho vyhotovenie, no ten je objednávateľom, ostrihomským arcibiskupom Imrichom Esterházym i umelcom Antoniom Gaetanom Bussim (okolo 1692 - 1732) nepodpísaný, a tak okolnosti jeho vyhotovenia i podoby sú len hypotetické. Na základe uvedeného je možné, že Bussi v danom roku vytvoril sochársku výzdobu hlavného oltára pre práve vtedy dokončený chrám. Začiatkom štyridsiatych rokov 18. storočia však prišlo k definitívnej úprave výzdoby chrámového interiéru. Vtedy pravdepodobne odstránili pôvodný hlavný oltár s Bussiho sochami a postavili nový monumentálny reprezentačný oltár podľa návrhu Bussiho krajana [[Antonio Galli da Bibbiena|Antonia Galliho da Bibbienu]]. Jeho základný kameň položili 30. júna 1747 a spolu s bočnými oltármi svätej Anny, svätého Michala archanjela a svätého Jána Nepomuckého bol posvätený 3. augusta 1752. Podobne ako v prípade ostatných oltárov ide o stĺpovú architektúru, tvorenou štvoricou kanelovaných stĺpov zakončených [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami, s ústredným oltárnym obrazom od nemeckého maliara [[Franz Xaver Palko|Franza Xavera Palka]] (1724 - 1767). Obraz predstavuje zakladateľov rehole Jána z Mathy a Felixa z Valois, ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. K obrazu sa v [[Art Institute of Chicago|Umeleckom inštitúte]] v [[Chicago|Chicagu]] zachovala unikátna, umelcom signovaná skica z roku 1745. Oltár dopĺňajú na nízkych podstavcoch, v plytkých a vysokých nikách ukončených v konche mušľou, umiestnené postranné plastiky [[Agnesa Rímska|svätej Agnesy]] a [[Katarína z Alexandrie|svätej Kataríny Alexandrijskej]]; ich autorstvo sa pripisuje viedenskému sochárovi Johannovi Josephovi Reslerovi (1702 - 1772), ktorý pracoval aj pre trinitárov vo Viedni a Trnave (podľa iných zdrojov sochy vytvoril Mníchovčan Johann Baptist Staub (1704 - 1784)).
 
[[Obrázok:Bratislava Trinitárov interiér 03.jpg|right|thumb|230px|Oltár s obrazom Zázračnej Panny Márie z r. 1736]]Na pravej strane lode takisto nájdeme tri bočné kaplnky. Okrem strednej s oltárom Piety, zvyšné dve kaplnky obsahujú oltáre zasvätené svätcom, ktorí sa vždy tešili značnej úcte. Oltárny obraz na oltári vpravo pri presbytériu s patrocíniom [[Anna (svätica)|svätej Anny]] zobrazuje svätú Rodinu. Oltár na bočných stranách nesie sochy [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]] s tradičnými atribútmi, krížom a baránkom, a jeho otca [[Zachariáš (otec Jána Krstiteľa)|Zachariáša]] zobrazeného v zaužívanej ikonografickej kompozícii - držiaceho tabuľku s nápisom IOANNES ES NOMEN EIUS (''Ján je jeho meno''; ide o odkaz na [[Evanjelium podľa Lukáša|Lukášovo evanjelium]] ''„63 On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali.“'' (Lk 1,63)).
 
V pravej kaplnke pri vchode stojí oltár zasvätený [[Ján Nepomucký|svätému Jánovi Nepomuckému]], jednému z českých patrónov, ktorého úcta je aj na Slovensku neobyčajne rozšírená. Po stranách oltárneho obrazu stoja sochy [[Svätá Barbora|svätej Barbory]] a [[Tekla z Ikonia|svätej Tekly]].
 
Z koncepcie uvedených postranných oltárov sa vymyká oltár umiestnený na múre vpravo od presbytéria. Nemá stĺpovú erchitektúru. Oltár z roku 1736 má priamu súvislosť s pôsobením najvýznamnejšieho rakúskeho neskorobarokového sochára [[Georg Rafael Donner|Georga Rafaela Donnera]] u nás. Oltár predstavuje letiacich anjelov pridržiavajúcich obraz Panny Márie s Ježiškom (ide o kópiu obrazu ''Krásnej Panny Márie'' od nemeckého [[Renesancia|renesančného]] umelca [[Albrecht Altdorfer|Albrechta Altdorfera]] (asi 1480 - 1538)). Autor oltára (niektorí historici umenia sa na základe typologickej príbuznosti s inými dielami prikláňajú k myšlienke, že autorom je samotný Donner, iní však uvažujú iba o umelcovi z Donnerovho okruhu) umiestnil do stredu roztvoreného baldachýnu kultový obraz Zázračnej Panny Márie a inscenoval výjav prinesenia obrazu anjelmi na zem. Nad drapériou dvojica anjelikov pridržiava rozvinutú stuhu s mariánskou modlitbou SANCTA MARIA OPN (''Sancta Maria ora pro nobis'', t.j. ''Svätá Mária oroduj za nás''). Donátorom oltára, bol predseda Uhorskej kráľovskej komory, gróf Karol Ziči.
 
Na protiľahlom múre visí drevená [[kazateľnica]] pozoruhodná plastikami predstavujúcimi štyroch evanjelistov, umiestnenými na baňatom rečnisku. Na vrchole zvukovej striešky umiestnili
 
Najhodnotnejším artefaktom interiéru Kostola svätého Jána z Mathy je jeho stropná výmaľba. Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Umeleckým zámerom, v ktorom sa kombinovali „pozemskosť“, „nebeskosť“, „prirodzenosť“ a „zázračnosť“, bolo vytvorenie ilúzie vedúcej pozorovateľovo oko od materiálneho pozemského a pominuteľného sveta smerom k zobrazeniu mystického, nadpozemského a božského raja. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je [[Taliansko|taliansky]] neskobarokový maliar [[Antonio Galli da Bibbiena]]. Vytvoril ju v rokoch 1744 – 1745 počas svojho druhého pobytu na Slovensku.
 
[[Obrázok:Trinitarov04.jpg|left|thumb|260px|Freska na klenbe Kostola svätého Jána z Mathy od [[Antonio Galli da Bibbiena|Antonia Galli Bibbienu]] z r. 1744 - 1745]]Iluzívne maľby kupolových architektúr kostola trinitárov sú kvalitnou ukážkou umelcovej perspektívnej maľby s využitím fiktívnych architektúr (volútových konzol, zuborezových ríms, stĺpov či pilastrov). Ich použitie v tomto priestore vytvára dojem nadvýšenia plytko klenutých skutočných klenieb.
 
Na menšej klenbe nad presbytériom namaľoval umelec fresku jednoduchej kupolovej architektúry, ukončenej vo vrchole malým otvorom s priehľadom do neba s poletujúcimi anjelikmi a modro-červeným krížom - symbolom trinitárskeho rádu. Monumentálna freska v lodi predstavuje bohato členenú architektúru, ktorej symetricky členené stĺpy zbiehajúce sa do stredu a s perspektívne sa zmenšujúcimi kazetovými výplňami, dokonale evokujú dojem vysokej kupoly doplnenej laternou. Cez malý priezor v nej sa divákovi otvára pohľad do neba, kde tróni Najsvätejšia Trojica. Doplnkom architektúry sú sediace postavy štyroch veľkých učiteľov cirkvi: [[Ambrosius Milánsky|svätého Ambróza]], [[Hieronym|svätého Hieronýma]], [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]] a [[Gregor I. (pápež)|svätého Gregora Veľkého]]. Ich autorom bol Bibbienov spolupracovník, viedenský maliar Karl Jacob Unterhueber (1700 - 1751).
 
== Kláštor ==
 
Kláštor si príslušníci rehole postavili na mieste staršieho cintorína prislúchajúceho ku zbúranému Kostolu svätého Michala. Vysvätili ho v roku 1727. Svojmu účelu slúžil až do konca 18. storočia. Keď cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] v osemdesiatych rokoch zrušil viaceré rehole v Uhorsku, trinitári museli kláštor opustiť. Budova sa stala erárnym majetkom a v roku 1783 ju viedenský staviteľ J. Thaller prestaval na vojenskú nemocnicu. O polstoročie neskôr (v roku 1844) budovu opäť prestavali; tentoraz ju podľa projektu [[Ignác Feigler starší|Ignáca Feiglera st.]] upravili pre potreby župného úradu na [[Župný dom (Bratislava)|Župný dom]].
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=CathedralChurch of St John of Matha and Felix of Valois, Bratislava}}
 
== Zdroje ==
 
* I. Rusina, ''Renesančná a baroková plastika v Bratislave'', Tatran, Bratislava, 1983
* L. Foltyn a kol., ''Architektúra na Slovensku do polovice XIX. storočia'', Slovenské nakladateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1958
* E. Lukáčová a kol., ''Sakrálna architektúra na Slovensku'', Vydavateľstvo KT, Komárno, 1996
* B. Balážová a kol., ''Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku'', Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7
* I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave'', Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
* M. Dulla a kol., ''Architektúra na Slovensku - stručné dejiny'', Slovart, Bratislava, 2005, ISBN 80-8085-079-8
* A. Bagin, J. Krajči, ''Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy'', Spolok svätého Vojtecha, Trnava, Cirkevné nakladateľstvo, Bratislava, 1988
* I. Rusina a kol., ''Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia'', SNG, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
 
== Externé zdroje ==
* [http://www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-najsvatejsej-trojice-trinitari Poriadok bohoslužieb v kostole]
* [http://www.trojica.sk/storia.html História kostola na webstránkach farnosti Najs. Trojice www.trojica.sk]
* [http://abu-bratislava.sk/schematizmus/farnost-35-sk Schematizmus Bratislavského arcibiskupstva]
 
[[Kategória:Kostoly v Bratislave|Jána z Mathy]]
[[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]]
[[Kategória:KostolyNárodné zasvätenékultúrne svätémupamiatky Jánovina z MathySlovensku]]
[[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku]]
2 343

úprav