Bitka o Britániu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy |
oprava |
||
Riadok 40:
== Bitka ==
[[Súbor:Pilot seen running to fighter.jpg|náhľad|Britskí stíhací letci utekajúci k svojim strojom počas poplachu.]]
K prvým leteckým súbojom medzi britskými a nemeckými lietadlami po skončení bojov vo Francúzsku došlo od 4. júla 1940. 10. júla 1940 Nemci napadli konvoj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] a stretli sa s jeho leteckou eskortou. Nasledujúce obdobie označované po nemecky ako ''Kanalkampf'' (bitky o kanál) trvalo do 11. augusta 1940. Jednalo sa jednak o prvú fázu útokov, vedených veliteľmi nemeckých leteckých armád, ktorí spočiatku hľadali najvhodnejší spôsob, ako si vynútiť otvorený konflikt s britskými leteckými silami a otestovať britskú obranu.
Nemci skoro po začiatku náletov pochopili, že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže však dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti, nevedeli, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní eliminovať svoju nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru, zabezpečujúceho včasné varovanie Britov pred nepriateľskými útokmi. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne, než koncepčne. Koncentrované útoky sa začali 12. augusta 1940, kedy Nemci zaútočili a vyradili
[[Súbor:Piloci 303.jpg|náhľad|vpravo|Letci poľskej 303. perute.]]
18. augusta utrpeli v bojoch obe strany najťažšie straty. Tento deň bol v Spojenom kráľovstve známy ako ''The Hardest Day'' (Najťažší deň). Nemci zaútočili na letiská [[Kenley]], [[Biggin Hill]] a [[West Malling]]. Briti stratili asi 30 stíhačiek vo vzduchu a 8 na zemi, pričom mali 10 mŕtvych a 11 ťažko ranených letcov. Nemci prišli o 60 až 70 strojov, ďalších 31 bolo poškodených. Stratili 94 mŕtvych, 40 zajatých a 25 ranených letcov. Tento deň britské stíhačky zničili veľké množstvo strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]] a prinútili tým nemecké velenie nenasadzovať viac tieto stroje do bojov v tejto oblasti.
V dovtedajších bojoch sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom. Po tom čo sa [[Adolf Hitler|Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] v noci z 25. na 26. augusta nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a, sa vojnové šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť
[[Súbor:Spitfires camera gun film shows tracer ammunition.jpg|náhľad|Stopy guľometných striel z britského Spitfiru útočiaceho na nemecké bombardéry Heinkel He 111.]]
Pre Britov boli [[pilot]]i podstatne dôležitejší ako lietadlá. Ich výroba ako aj dodávky z [[Spojené štáty americké|USA]] sa rozbiehali pomerne rýchlo, no RAF spočiatku nemala dostatok stíhacích letcov, najmä kvôli predošlej leteckej doktríne, ktorá uprednostňovala vytváranie bombardovacieho letectva.<ref>{{Knižná referencia|autor=Macdonald, J. |názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 22|rok=1995}}</ref> Veľa letcov, ktorí sa zapojili do bojov, boli nováčikovia vyberaní z radov miestnych víkendových letcov. Celkovo na britskej strane bojovalo 2353 britských a 574 letcov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF alebo [[Fleet Air Arm]]). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], 86 [[Kanada|Kanaďanov]], 84 pilotov z [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], 29 [[Belgicko|Belgičanov]], 21 [[Austrália (štát)|Austrálčanov]], 20 z [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], 13 [[Francúzsko|Francúzov]], 10 [[Írsko|Írov]], 7 [[Spojené štáty|Američanov]], [[Jamajka|Jamajčan]], [[Židia (etnikum)|Žid]] z [[Palestína (územie)|Palestíny]] a pilot z [[Rodézia|Južnej Rodézie]]. 544 letcov RAF počas bitky padlo. Zahraniční letci počas bitky postupne vytvorili viacero perutí. Najúspešnejšia z nich sa stala poľská 303. peruť, ktorej letci viedli úspešnú štatistiku strát 1:14, pričom si mohli na konci bitky pripísať dovedna 126 zostrelených nepriateľských lietadiel.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-058-1784A-14, Frankreich, Jagdflugzeuge Me 109 auf Feldflugplatz.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí letci a stroje Bf 109E jednotky [[JG 51]] Mölders (IV./JG 51) odpočívajúci na francúzskom letisku.]]
Od [[24. august]]a sa boje zmenili na duel medzi [[Albert Kesselring|Kesselringovou]] Luftflotte 2 a [[Keith Park|Parkovou]] 11. skupinou. [[Luftwaffe]] opakovane útočila na letiská. Z 33 ťažkých útokov v priebehu nasledujúcich 14 dní
Práve v tejto dobe konečne prišlo Fighter Command, s myšlienkou použiť [[poľskí letci v RAF|poľských]] a [[Československí letci v RAF|československých]] letcov. Tieto jednotky boli zatiaľ držané Dowdingom v zálohe, pretože sa očakávalo, že budú mať problémy pri riadení a koordinácii v dôsledku nedostatočných znalostí [[angličtina|anglického jazyka]]. Tieto obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Letci z okupovaných krajín sa čoskoro vyznamenali.
|