Zlatý rez: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie percentuálneho vyjadrenia
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Zlatý rez''', '''zlatý podiel''' alebo '''božský rez''' (lat. '''sectio divina''') je [[iracionálne číslo]] s mnohými zaujímavými vlastnosťami. Geometrické tvary odvodené od tohto čísla sa v európskej kultúre považujú za esteticky veľmi príťažlivé a mnohé geometrické proporcie v prírode sú odvodené od tohto čísla.
 
Označuje sa gréckym písmenom '''φ''' (menej často aj gr. písmenom '''τ''') a rovná sa približne 1,618034 (percentuálne cca 38,2% + 61,8%).
 
== Definícia ==
Riadok 37:
== Desatinný rozvoj ==
Číslo '''φ''' rozvité na 1024 desatinných miest:
<codepre>
1,6180339887 4989484820 4586834365 6381177203 0917980576
2862135448 6227052604 6281890244 9707207204 1893911374
Riadok 59:
9741106926 0886742962 2675756052 3172777520 3536139362
1076738937 6455606060 5922...
</codepre>
 
== História ==
{{Bez zdroja}}
Mnohí odborníci premýšľajú o tom, od kedy ľudstvo pozná zlatý rez. Niektorí sa domnievajú, že stopy po zlatom reze možno badať napr. v [[Egyptské pyramídy|Egyptských pyramídach]]. Je možné, že už [[Pytagoras zo Samu|Pythagoras]] alebo jeho žiaci boli so zlatým rezom oboznámení, keďže zlatý rez pravdepodobne používali pri konštrukcii [[pentagram]]u a aj iných geometrických útvarov. Prvý, kto jednoznačne definoval zlatý rez bol [[Eukleides z Alexandrie|Euklides]] vo svojom diele ''[[základyZáklady (dielo)|Základy]]'' okolo roku 300 pred Kr. Zlatý rez nazval ako "krajný a stredný pomer". V roku [[1509]] napísal [[Luca Pacioli]] svoje dielo ''[[Divina Proportione]]'', ktoré skúma zlatý rez z pohľadu matematiky ale i umenia a metafyziky a bolo ilustrované samotným [[Leonardo da Vinci|Leonardom da Vincim]]. [[Luca Pacioli]] vo svojom diele prevzal niektoré časti od maliara [[Piero della Francesca|Piera della Francescu]], ktorého obdivoval. Zlatý rez sa prekvapujúco objavuje v prírode, umení a matematike.
 
== Pozri aj ==