Bazilika svätého Egídia (Bardejov): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Slav Sepo (diskusia | príspevky)
→‎Zdroje: sablona svetove dedicstvo slovensko
Hlucho (diskusia | príspevky)
d usporiadanie obrázkov
Riadok 83:
Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta I. z Anjou]] z roku 1320, ktorou sa novousadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého z Anjou]] z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia. Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti - hlavnej a bočných lodí - bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 - 1427 bola vybudovaná veža chrámu. Kostol sa v roku 1427 spomína ako trojloďová bazilika s jednoduchými arkádami.
 
[[Obrázok:Bardejov chram02.jpg|left|thumb|Veža chrámu sv. Egídia s drevenou ochodzou pod strechou]]
Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 - 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny (Panna Mária s Dieťaťom na rukách, sv. Margita, sv. Katarína a sv. Dorota).
 
V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš. Mal postaviť predovšetkým [[presbytérium]]. Klenba, ktorá ho zastrešovala, sa pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila. Na jej opravu sa ponúkal v roku 1464 ďalší staviteľ, Juraj zo [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. Bardejovskí mestskí radní však na základe odporúčania mestskej rady v [[Košice|Košiciach]] dali prednosť staviteľovi Štefanovi z Košíc, ktorý v tom čase pôsobil na stavbe košického [[Dóm svätej Alžbety|Dómu svätej Alžbety]]. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné [[pastofórium]], patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska. V roku 1466 postavil majster Jakub zo [[Nowy Sącz|Sączu]] vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia nachádzajúca sa dnes v kaplnke Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza aj bronzová [[krstiteľnica]].
 
[[Obrázok:Bardejov chram04.jpg|left|thumb|Staré zvony - Urban (vľavo) a Ján (vpravo)]]
Pod vedením miestneho staviteľa Urbana, pravdepodobne Štefanovho žiaka, sa v rokoch 1482 - 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, sv. Alžbety, nad hlavným vchodom, a sv. Ondreja. V posledne menovanej sa zachovali ešte pôvodné klenby. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 - 1494 Franklin Stemasek z [[Anspach|Anspachu]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Takto sa zavŕšila na konci 15. storočia výstavba jednej z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku.
 
Řádek 102 ⟶ 100:
 
== Opis ==
[[Obrázok:Bardejov chram05chram02.jpg|right|thumb|OltárVeža Narodeniachrámu Pánasv. V oltárnej skrini je zobrazený motív Narodenia. V predele sú plastiky Zvestovania,Egídia Navštívenias adrevenou Klaňaniaochodzou trochpod kráľovstrechou]]
 
[[Obrázok:Bardejov chram06.jpg|right|thumb|Plastika Piety v oltári Sedembolestnej Panny Márie je zhotovená z pieskovca]]
Chrám sv. Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. [[Presbytérium]] je ukončené polygonálnym uzáverom. Sakristia je pristavaná k severnej stene; na južnej strane sa nachádza predsieň s dvoma bočnými kaplnkami a nadstavenou treťou kaplnkou.
 
Řádek 111 ⟶ 109:
 
=== Oltáre ===
[[Obrázok:Bardejov chram05.jpg|right|thumb|Oltár Narodenia Pána. V oltárnej skrini je zobrazený motív Narodenia. V predele sú plastiky Zvestovania, Navštívenia a Klaňania troch kráľov]]
[[Obrázok:Bardejov chram06.jpg|right|thumb|Plastika Piety v oltári Sedembolestnej Panny Márie je zhotovená z pieskovca]]
 
Okrem význačných architektonických hodnôt je bardejovský chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením. Dominuje mu unikátny súbor jedenástich gotických krídlových oltárov z rokov 1440 - 1520 tvoriacich jedinečnú kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste a takmer aj v pôvodnom rozmiestnení.
Riadok 138:
 
=== Zvony ===
[[Obrázok:Bardejov chram04.jpg|left|thumb|left|Staré zvony - Urban (vľavo) a Ján (vpravo)]]
 
''Zvon Urban'' - pôvodný zvon vznikol zo staršieho materiálu v roku 1584 a zhotovil ho zvonolejár Ján z Tarnowa so svojím synom Jánom. V roku 1655 zvon pukol a neznámy zvonolejár ho prelial do pôvodnej podoby. Priemer zvona je 162 cm, výška 165 cm a hmotnosť 4000 kg.
Řádek 145 ⟶ 146:
Pred vchodom do chrámu sa nachádza neskorobaroková socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], patróna hasičov, na podstavci, postavená na pamiatku veľkého požiaru v roku 1774. Vpravo od nej sú umiestnené staré historické zvony Urban a Ján.
 
{{Clear}}
== Význam stavby ==