Medzevská pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Gabishark (diskusia | príspevky)
vytvorenie hesla, externé odkazy
 
typografia
Riadok 1:
'''Medzevská pahorkatina''' predstavuje v rámci geomorfologického členenia Slovenska plošne pomerne rozsiahly podcelok geomorfologického celku [[Košická kotlina]]. Rozprestiera sa južne od Volovských vrchov medzi Košicami, Medzevom, resp. Moldavou nad Bodvou.
'''Medzevská pahorkatina''' predstavuje v rámci geomorfologického členenia Slovenska plošne pomerne rozsiahly podcelok geomorfologického celku [[Košická kotlina]]. Rozprestiera sa južne od Volovských vrchov medzi Košicami, Medzevom, resp. Moldavou nad Bodvou. Zvlnený, mäkký, málo rozčlenený reliéf popretkávaný menšími tokmi S-J smeru sa tu vytvoril na predkvartérnych a kvartérnych pokryvných útvaroch. Zaujímavú časť Medzevskej pahorkatiny tvorí relatívne ploché, len niekoľko desiatok metrov nad [[alúvium]] vyzdvihnuté a málo rozčlenené územie západne od rieky [[Bodva]] medzi [[Jasov]]om a Moldavou nad Bodvou v Košickej kotline. Jeho južnú časť od Jasovskej planiny geomorfologicky oddeľuje potok Sór. Geologicky pahorkatinu v týchto častiach buduje strednotriasový [[wettersteinský vápenec]]. V nadloží ho však prekrývajú pestré íly, štrky a piesky poltárskeho súvrstvia neogénneho veku a pleistocénne deluviálne sedimenty wurmského veku (porovnaj J. Mello et al, 1996), a preto sa na jej povrch prakticky neinterpretuje pestrý svet endokrasu, ktorý sa ukrýva v jej útrobách. V masíve tejto časti Medzevskej pahorkatiny dnes poznáme vyše 50 jaskýň rôznych morfologických typov, ktoré prekonali rôzny speleogenetický vývoj (jaskynná sústava Jasovskej jaskyne, Moldavská jaskyňa, Mníchova diera, Helena, Matejova jaskyňa, Jazvečí hrad). Východné stráne ukláňajúce sa do doliny Bodvy, ktorú kontroluje významná geologická štruktúra S-J vergencie, pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba, hrabu, lipy a borovice. V južnej a severnej časti v svahoch vystupuje geologické podložie (vápence), centrálna časť svahov je prekrytá svahovinami. Plošina pahorkatiny sa vzhľadom na prítomný geologický podklad poľnohospodársky intenzívne využíva. V okrajovej časti v severnej a SV časti územia sa nachádzajú ponory (napr. Sellyedés, Gazka), ktoré komunikujú s rozľahlými jaskynnými sústavami.
 
'''Medzevská pahorkatina''' predstavuje v rámci geomorfologického členenia Slovenska plošne pomerne rozsiahly podcelok geomorfologického celku [[Košická kotlina]]. Rozprestiera sa južne od Volovských vrchov medzi Košicami, Medzevom, resp. Moldavou nad Bodvou. Zvlnený, mäkký, málo rozčlenený reliéf popretkávaný menšími tokmi S-J smeru sa tu vytvoril na predkvartérnych a kvartérnych pokryvných útvaroch. Zaujímavú časť Medzevskej pahorkatiny tvorí relatívne ploché, len niekoľko desiatok metrov nad [[alúvium]] vyzdvihnuté a málo rozčlenené územie západne od rieky [[Bodva]] medzi [[Jasov]]om a Moldavou nad Bodvou v Košickej kotline. Jeho južnú časť od Jasovskej planiny geomorfologicky oddeľuje potok Sór. Geologicky pahorkatinu v týchto častiach buduje strednotriasový [[wettersteinský vápenec]]. V nadloží ho však prekrývajú pestré íly, štrky a piesky poltárskeho súvrstvia neogénneho veku a pleistocénne deluviálne sedimenty wurmského veku (porovnaj J. Mello et al, 1996), a preto sa na jej povrch prakticky neinterpretuje pestrý svet endokrasu, ktorý sa ukrýva v jej útrobách. V masíve tejto časti Medzevskej pahorkatiny dnes poznáme vyše 50 jaskýň rôznych morfologických typov, ktoré prekonali rôzny speleogenetický vývoj (jaskynná sústava Jasovskej jaskyne, Moldavská jaskyňa, Mníchova diera, Helena, Matejova jaskyňa, Jazvečí hrad). Východné stráne ukláňajúce sa do doliny Bodvy, ktorú kontroluje významná geologická štruktúra S-J vergencie, pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba, hrabu, lipy a borovice. V južnej a severnej časti v svahoch vystupuje geologické podložie (vápence), centrálna časť svahov je prekrytá svahovinami. Plošina pahorkatiny sa vzhľadom na prítomný geologický podklad poľnohospodársky intenzívne využíva. V okrajovej časti v severnej a SV časti územia sa nachádzajú ponory (napr. Sellyedés, Gazka), ktoré komunikujú s rozľahlými jaskynnými sústavami.
===Externé odkazy===
http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf
 
=== Externé odkazy= ==
Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.
* [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf mapa]
* Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.