Medzevská pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami

Zvlnený, mäkký, málo rozčlenený reliéf popretkávaný menšími tokmi S-J smeru sa tu vytvoril na predkvartérnych a kvartérnych pokryvných útvaroch. Zaujímavú časť Medzevskej pahorkatiny tvorí relatívne ploché, len niekoľko desiatok metrov nad [[alúvium]] vyzdvihnuté a málo rozčlenené územie západne od rieky [[Bodva]] medzi [[Jasov]]om a Moldavou nad Bodvou v Košickej kotline. Jeho južnú časť od Jasovskej planiny geomorfologicky oddeľuje potok Sór. Geologicky pahorkatinu v týchto častiach buduje strednotriasový [[wettersteinský vápenec]]. V nadloží ho však prekrývajú pestré íly, štrky a piesky poltárskeho súvrstvia neogénneho veku a pleistocénne deluviálne sedimenty wurmského veku (porovnaj J. Mello et al, 1996), a preto sa na jeho povrch prakticky neinterpretuje pestrý svet endokrasu, ktorý sa ukrýva v útrobách. V masíve tejto časti Medzevskej pahorkatiny dnes poznáme vyše 50 jaskýň rôznych morfologických typov, ktoré prekonali rôzny speleogenetický vývoj (jaskynná sústava Jasovskej jaskyne, Moldavská jaskyňa, Mníchova diera, Helena, Matejova jaskyňa, Jazvečí hrad). Východné stráne ukláňajúce sa do doliny Bodvy, ktorú kontroluje významná geologická štruktúra S-J vergencie, pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba, hrabu, lipy a borovice. V južnej a severnej časti v svahoch vystupuje geologické podložie (vápence), centrálna časť svahov je prekrytá svahovinami. Plošina pahorkatiny západne od Bodvy sa vzhľadom na prítomný geologický podklad poľnohospodársky intenzívne využíva. V okrajovej časti v severnej a SV časti tohto územia sa nachádzajú ponory (napr. Sellyedés, Gazka), ktoré komunikujú s rozľahlými jaskynnými sústavami.