Wettersteinský vápenec: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d aktualizácia |
d externé odkazy |
||
Riadok 5:
V rámci stratigrafie mezozoika Slovenského krasu podáva obšírnu ''charakteristiku, vymedzenie a skameneliny'' wettersteinského vápenca (doslovne: ''svetlé masívne vápence (wettersteinské)'' J. Bystrický<ref>Ján Bystrický (1964): Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64</ref>. V súvrství ho popisuje spolu s jeho ekvivalentom - wettersteinským dolomitom - jeho charakteristiku podávajú M. Mišík et D. Reháková (2007)<ref>Milan Mišík et Daniela Reháková (2007): Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37</ref>. Charakteristiku wettersteinského vápenca vo vzťahu k regionálnej geológii Západných Karpát možno nájsť aj v monografii D. Andrusova (1959)<ref>Dimitrij Andrusov (1959): Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47</ref>, resp. v II. časti Regionálnej geológie Československa (M. Maheľ et T. Buday /eds./, 1968)<ref>Michal Maheľ et Tibor Buday (1968): Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia in Academia, Praha. Ústřední ústav geologický, s. 723</ref>.
Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade ''Dasycladaceae'' (predovšetkým ''Diplopora annulata'') a gastropódy (porovnaj <ref>J. Bystrický in D. Andrusov et O. Samuel /eds./, 1985, s. 336</ref>). J. Bystrický<ref>D. Andrusov et O. Samuel /eds./, 1985, s. 336</ref> uvádza, že ''okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna''. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. [[Planina Dolný vrch|planinu Dolný vrch]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], rífová fácia zasa napr. [[Silická planina|Silickú planinu]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je rozšírený aj v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], na [[Muránska planina|Muránskej planine]], v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] ([[Medzevská pahorkatina]]) a pod. Wettersteinský vápenec výborne podlieha ''krasovateniu'', keďže až takmer z 98% predstavuje čistý [[uhličitan vápenatý]] (CaCO<sub>3</sub>). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. gutensteinský vápec alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa menší odpor. Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome ''Včeláre'' na planine Dolný vrch (od r. [[1964]]). J. Antaš et J. Bartalský (1995) in <ref>Pavol Grecula et al. (1995): Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704</ref> uvádzajú na ložisku ''vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca''. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v ''Gombaseckom lome'' na Plešiveckej planine (od r. [[1906]]).
== Iné projekty ==
| |||