Penovec (travertín): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
infobox, mierne doplnenie a oprava štylistiky
Riadok 1:
{{Infobox hornina|
[[Súbor:Mineraly.sk - travertin.jpg|náhľad|Penovec - Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra]]
Hornina_Nazov= Penovec |
[[Súbor:Penovcovy_mokrad.JPG|náhľad|Penovcová mokraď, patrí k najcennejším [[Biotop|biotopom]] Podkrušnohorskej výsypky]]
Hornina_Obrazok= Mineraly.sk - travertin.jpg|
'''Penovec''' je odroda [[Travertín|travertínu]]. Patrí medzi sladkovodné vápence. Pravý travertín vzniká z minerálnych prameňov, kdežto penovec vzniká vo vodných tokoch. Ak je takto vzniknutý vápenec nespevnený, nazýva sa penovec.
[[Súbor:Mineraly.sk Hornina_Popis= - travertin.jpg|náhľad|Penovec -, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra]]. |
Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina]]|
Hornina_Zlozenie= [[kalcit]], [[aragonit]]|
Hornina_Akcesorie= [[limonit]], ...|
Hornina_Textura= pórovitý|
Hornina_Farba= béžová, sivá|
Hornina_Hustota=|
}}
'''Penovec''' je odroda [[Travertín|travertínu]]. Patrí medzi sladkovodné [[vápenec|vápence]]. PravýNa travertínrozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych prameňov, kdežto penovec vzniká vo povrchových vodných tokoch. Ak je takto vzniknutý vápenec nespevnený, nazýva sa penovec.
 
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.<ref>Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241</ref> Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako [[kalkrusta]].
Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa [[vápenec]], najmä ak je v nej prítomný [[oxid uhličitý]]. Na povrchu potom stačí oteplenie alebo odobratie kysličníka uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie súdobých organizmov.
 
Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa [[vápenec]], najmä ak je v nej prítomný [[oxid uhličitý]]. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo odobratienapr. kysličníkapohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie súdobých organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
Voľakedy boli penovce využívané poľnohospodármi na hnojenie polí.
 
V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.
V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov s vodným stĺpcom vysokým len niekoľko milimetrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 
V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov sv vodnýmhĺbke stĺpcomprvých vysokýmmilimetrov lenvodného niekoľko milimetrovstĺpca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.suas.cz/uploads/110170487247b2c8037de4b_07162_brozura_eko_su_mail.pdf
| dátum prístupu = 2009-06-05
| titul = Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz)
}}</ref> Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.
}}</ref>
 
== Referencie ==