Zemepisná dĺžka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Pozri aj: zemep. šírka |
|||
Riadok 2:
1 hodina ≈ 15° z.d.
Aby mohla byť plavba čo najrýchlejšia a najbezpečnejšia, potreboval
navigátor poznať v každom okamihu presnú polohu lode. Najväčšie problémy
<nowiki> </nowiki>pôsobilo zaisťovanie zemepisnej dĺžky (počtu dĺžkových stupňov
nameraných na východ alebo na západ od nultého, tzv. Greenwichského
poludníku). Na výpočet zemepisnej dĺžky bolo treba, aby na palube boli
hodiny, ktoré by ukazovali presný greenwichský čas. Problémom bolo nájsť
<nowiki> </nowiki>dostatočne presné hodiny, použiteľné aj pri plavbe po mori. Kyvadlové
hodiny boli nevhodné,pretože pohyby lode narušovali pravidelnosť pohybov
<nowiki> </nowiki>kyvadla. Ani hodiny riadené zotrvačkou neboli najvhodnejšie, pretože
výrazné zmeny teploty podstatne pvplyvňovali vlastnosti vlásku, tým
znižovali presnosť hodín.
<nowiki> </nowiki>Tento problem bol natoľko závažný, že britská vláda ponúkla v roku
1714 odmenu 20 000 libier tomu, kto nájde presnejší spôsob, ako zistiť
zemepisnú šírku. Podmienky súťaže hovorili, že presnosť hodín musí byť
taká, aby každý deň po dobu šiestich týždňov nepresiahla denná odchýlka 3
<nowiki> </nowiki>sekundy. Odmenu nakoniec získal tesár John Harrison. Tento muž
zostrojil niekoľko modelov presných hodín určených pre navigáciu lodí,
tzv. chronometrov. Až jeho štvrtý model dokončený v roku 1760 získal
ponúkanú odmenu. Na skúšobnej ceste, trvajúcej 156 dní, bola u tohto
chronometra nameraná odchýlka iba 54 sekúnd. Harrison totiž vymyslel
spôsob, ako dosiahnúť toho, aby teplotné zmeny automaticky kompenzovali
zmenu dĺžky vlásku v dôsledku jeho tepelnej rozťažnosti tým, že zmení
dĺžku vlásku, ktorá je účinná pri kmitaní zotrvačky.
== Pozri aj ==
| |||