Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 26 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč)
Bez shrnutí editace
[[Súbor:Horsehead-Hubble.jpg|right|thumb|260px|Hmlovina B 33 známa aj ako [[hmlovina Konská hlava|Konská hlava]]. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy.]]
[[Súbor:Pleiades large.jpg|left|thumb|260px|Otvorená hviezdokopa [[Plejády|M45]] obklopená reflexnou hmlovinou.]]
 
'''Medzihviezdna hmota''' je veľmi riedka [[hmota]] v priestoroch medzi [[hviezda]]mi v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] a v ostatných [[Galaxia|galaxiách]] tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a [[magnetické pole|magnetickými poľami]]. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. [[Difúzna hmlovina|Difúzne hmloviny]] sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé; a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu.
 
[[Súbor:Horsehead-Hubble.jpg|right|thumb|260px|Hmlovina B 33 známa aj ako [[hmlovina Konská hlava|Konská hlava]]. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy.]]
 
'''Medzihviezdny plyn''' tvorí 99% celkovej [[hmotnosť|hmotnosti]] medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z [[atóm]]ov, [[molekula|molekúl]], atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z [[vodík]]a (70%), [[hélium|hélia]] (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov ([[kyslík]], [[uhlík]], [[dusík]], [[neón]], [[síra]], [[argón]]). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I), alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko [[Kelvin]]ov, v inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Hustota v oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10<sup>−25</sup> g.cm<sup>−3</sup>, čo je 0,1 častice na {{cm3|1}}; po 10<sup>−20</sup>, čo je niekoľko tisíc častíc na {{cm3|1}}); najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté, preto je [[tlak]] medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny, obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty, ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 [[parsek|pc]] a hmotnosť okolo 3.10<sup>5</sup> hmotností [[Slnko|Slnka]]. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10<sup>−23</sup> g.cm<sup>−3</sup> (10 častíc na {{cm3|1}}) a s teplotou 60{{--}}80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Tieto mračná potom [[supernova|supernovy]] "rozfukujú" a tvoria tzv. rázové vlny. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K.
 
'''Medzihviezdny prach''' tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými, pravdepodobne [[kremičitan]]ovými alebo [[grafit]]ovými zrniečkami predĺženého tvaru, s rozmermi 10<sup>−4</sup> až 10<sup>−5</sup> cm. Tieto rozmery sú blízke [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľného [[svetlo|svetla]], preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd, ktoré prachom prechádza. [[Infračervené žiarenie]] však takýmito oblakmi prechádza. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10<sup>−13</sup> častíc na {{cm3|1}}. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10<sup>−9</sup> na {{cm3|1}}. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú ''globuly''.
 
[[Súbor:Pleiades large.jpg|left|thumb|260px|Otvorená hviezdokopa [[Plejády|M45]] obklopená reflexnou hmlovinou.]]
 
Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd, zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. Svietenie [[Reflexná hmlovina|reflexných hmlovín]] zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. Svetlo hviezd, ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty, je [[polarizácia|polarizované]], čo možno vysvetliť tým, že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa.
113 817

úprav