Viktor Frankl: Rozdiel medzi revíziami

Nie je iba sebarealizáciou človeka, ale jeho naozajstným stretnutím so životom a druhými ľuďmi. Životný zmysel nie je abstraktný, ale taký konkrétny ako situácia sama. Človek musí byť otvorený situáciám, do ktorých sa dostáva a odkrývať ten zmysel, ktorý zodpovedá jeho účasti na nich.
 
'''Pokiaľ by zmysel, ktorý čaká na svoje naplnenie bol v skutočnosti iba seba vyjadrením, projekciou vlastného priania, ihneď by stratil svoju povahu požiadavky a výzvy. Nemohol by človeka osloviť, či povolať.'''
 
Myslím, že zmysel našej existencie nevynachádzame, ale objavujeme. (1995, s.100)'''
 
Znamená to, že zmysel života nemôžeme človeku predpísať. Môžeme mu ho pomôcť hľadať, no nájsť si ho musí sám. Podobne ako nemôžeme niekomu nariadiť, aby sa smial, ale môžeme ho rozosmiať niečím humorným, musíme aj existenciálne frustrovanému človeku ukázať bohatstvo a cenu sveta hodnôt a vôľa po zmysle vyklíči sama.
 
Nepýtame sa, čo ešte môžeme od života očakávať, '''ale čo život očakáva od nás.'''
 
Človek môže nachádzať zmysel pohyblivou orientáciou na tri skupiny hodnôt:
Frankl bol príkladom vzácneho stretnutia filozofie a medicíny. Bol poznačený skúsenosťou, že jeho spolužiak spáchal samovraždu s knihou [[Nietzsche]]ho filozofie v ruke a odvtedy si bol vedomý významu základných životných postojov pre život človeka..
 
Jeho psychológia býva nazývaná aj '''psychológiou výšin''' ako protiklad hlbinnej psychológie Z. Freuda.
 
Výšinami sa označuje dimenzia zmyslu, duchovná dimenzia. Freud a mnohí iní vedú vedecký rez človekom len jednou rovinou. Vidia v láske napr. hlavne potlačené pudy, v mozgu hlavne počítač a podobne. Redukujú humánne fenomény na subhumánne javy. Frankl elegantne odhalil takýto [[redukcionizmus]] a jeho nebezpečenstvo. Pri vedeckých analýzach má redukcionizmus svoje miesto, keď sa zameriavame na jednu dimenziu a hľadáme jej súvislosti s inými, ale ako výsledok vedeckého bádania je frustrujúci a deštruktívny.