Verzia z 15:44, 17. apríl 2014 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací d →‎Úvodná sekcia: preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:55, 3. január 2015 upraviť vrátiť Kristinka1 (diskusia \| príspevky) 6 editací →‎Iné projekty Značky: možný spam vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 11: '''Jaroslav Heyrovský''' (* [[20. december]] [[1890]], [[Praha]] – † [[27. marec]] [[1967]], Praha) bol [[Česko\|český]] fyzikálny [[chémia\|chemik]] ocenený v roku [[1959]] [[Nobelova cena\|Nobelovou cenou]] za chémiu. Venoval sa hlavne [[polarografia\|polarografii]]. Narodil sa v [[Praha\|Prahe]] ako piate dieťa Leopolda Heyrovského, profesora rímskeho práva na českej univerzite v Prahe, a jeho manželky Kláry, rodenej Hanlovej. Narodil sa v [[Praha\|Prahe]] a ako prvý študoval chémiu, [[fyzika\|fyziku]] a [[matematika\|matematiku]] na [[Karolova univerzita\|Karlovej Univerzite]], kde sa neskôr stal profesorom chémie. Potom odišiel študovať do [[Londýn]]a na University College. Tam sa stretol s význačnými osobnosťami ako bol Sir [[William Ramsay]]. Štúdium zakončil v roku [[1913]]. Počas spolupráce s profesorom Donnanom sa začal zaujímať o [[elektrochémia\|elektrochémiu]]. Ďalšie tituly získal v rokoch [[1918]] a [[1923]]. Do roku 1909 študoval na gymnáziu, potom odišiel študovať do [[Londýn]]a v rokoch 1910-1914 na University College, kde bol vedený sirom [[William Ramsay\|W. Ramsayom]]. V roku 1918 získal doktorát na Karlovej univerzite v Prahe. Behom 1. svetovej vojny robil službu vo vojenskej nemocnici ako lekárnik a rádiológ. Svoju univerzitnú kariéru začal ako asistent profesora [[Bohuslav Brauner\|B. Braunera]] v Ústave analytickej chémie Karlovej univerzity, v roku 1922 bol povýšený na docenta a v roku 1926 se stal prvým profesorem fyzikálnej chémie na univerzite. Bol členom mnohých zahraničních vedeckých inštitúcií a čestným doktorom niekoľkých svetových univerzit. Po svojej smrti v roku [[1967]] bol pochovaný v [[Praha\|Prahe]] na [[Vyšehrad (Praha)\|Vyšehrade]].▼ Založil Polarografický ústav ČSAV a ako jeho profesor a riaditeľ vychoval veľký počet žiakov. Vytvoril vo svete uznávanú vedeckú školu. Už ako mladý začal z podnetu profesora fyziky na Karlovej univerzite v Prahe B. Kučeru teoreticky riešiť problém anomálie na elektrokapilárnych krivkách. Zdokonalil Kučerovu metódu, ktorá spočívala v tom, že se za pomoci špeciálnych [[Elektróda\|elektród]], tvorených ortuťovou kvapkou a platinovým drôtikom, dalo v roztoku určiť i nepatrné množstvo prímesí. Ďalej objavil originálny spôsob výskumu [[Elektrolýza\|elektrolytických dejov]], ktorý bol založený na použití ortuťovej kvapkovej elektródy v spojení so srovnávacou elektródou a na meraní priebehu intenzity elektrického prúdu, ktorý prechádza elektrolytickým roztokom v závislosti na napätí. Táto metóda sa rýchlo rozšírila vo svete a uplatnila sa i v priemysle, napríklad v metalurgii a potravinárskom priemysle ako vynikajúci test na zistenie nepatrného množstva cudzej látky. Prvé údaje o tejto metóde publikoval v roku 1922 v časopisoch a v roku 1923 ju vysvetlil v přednáške na zasadaní Faradayovej spoločnosti v Londýne. V roku 1925 spoločne so svojím japonským žiakom M. Shikatem zostrojil prístroj pre automatický záznam kriviek v závislosti intenzity prúdu a napätia, ktorý nazvali polarograf . Od tej doby sa taktiež táto nová záznamová metóda nazýva [[polarografia]] a Heyrovský ju v päťdesiatych rokoch doplnil oscilografickou polarografiou. Stal se jediným českým občanom, ktorý obdržal Nobelovu cenu za chémiu a jeho vedecká práca preslávila československú vedu na celom svete. ▲Po svojej smrti v roku [[1967]] bol pochovaný v [[Praha\|Prahe]] na [[Vyšehrad (Praha)\|Vyšehrade]]. == Iné projekty == {{Projekt\|commonscat=Jaroslav Heyrovský}} Řádek 22 ⟶ 27: == Externé odkazy == * [http://www.nobel.se/chemistry/laureates/1959/index.html Stránka komisie Nobelových cien o Jaroslavovi Heyrovskom] * http://pubs.acs.org/doi/abs/10.1021/ed037p562

Jaroslav Heyrovský: Rozdiel medzi revíziami