Jaroslav Heyrovský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 17:
Do roku 1909 študoval na gymnáziu, potom odišiel študovať do [[Londýn]]a v rokoch 1910-1914 na University College, kde bol vedený sirom [[William Ramsay|W. Ramsayom]]. V roku 1918 získal doktorát na Karlovej univerzite v Prahe. Behom 1. svetovej vojny robil službu vo vojenskej nemocnici ako lekárnik a rádiológ. Svoju univerzitnú kariéru začal ako asistent profesora [[Bohuslav Brauner|B. Braunera]] v Ústave analytickej chémie Karlovej univerzity, v roku 1922 bol povýšený na docenta a v roku 1926 se stal prvým profesorem fyzikálnej chémie na univerzite. Bol členom mnohých zahraničních vedeckých inštitúcií a čestným doktorom niekoľkých svetových univerzit.
 
Založil Polarografický ústav ČSAV a ako jeho profesor a riaditeľ vychoval veľký počet žiakov. Vytvoril vo svete uznávanú vedeckú školu. Už ako mladý začal z podnetu profesora fyziky na Karlovej univerzite v Prahe B. Kučeru teoreticky riešiť problém anomálie na elektrokapilárnych krivkách. Zdokonalil Kučerovu metódu, ktorá spočívala v tom, že se za pomoci špeciálnych [[Elektróda|elektród]], tvorených ortuťovou kvapkou a platinovým drôtikom, dalo v roztoku určiť i nepatrné množstvo prímesí. Ďalej objavil originálny spôsob výskumu [[Elektrolýza|elektrolytických dejov]], ktorý bol založený na použití ortuťovej kvapkovej elektródy v spojení so srovnávacou elektródou a na meraní priebehu intenzity elektrického prúdu, ktorý prechádza elektrolytickým roztokom v závislosti na napätí. Táto metóda sa rýchlo rozšírila vo svete a uplatnila sa i v priemysle, napríklad v metalurgii a potravinárskom priemysle ako vynikajúci test na zistenie nepatrného množstva cudzej látky. Prvé údaje o tejto metóde publikoval v roku 1922 v časopisoch a v roku 1923 ju vysvetlil v přednáške na zasadaní Faradayovej spoločnosti v Londýne. V roku 1925 spoločne so svojím japonským žiakom M. Shikatem zostrojil prístroj pre automatický záznam kriviek v závislosti intenzity prúdu a napätia, ktorý nazvali polarograf . Od tej doby sa taktiež táto nová záznamová metóda nazýva [[polarografia]] a Heyrovský ju v päťdesiatych rokoch doplnil oscilografickou polarografiou.
[[File:Heyrovského polarograf 2.jpg|alt=Jeden z prvých modelov polarografu z r. 1924 pre automatický záznam závislosti prúdu na napätí pri elektrolýze s ortuťovou kvapkovou elektródou.|thumb|'''Heyrovského polarograf''']]
 
Stal se jediným českým občanom, ktorý obdržal Nobelovu cenu za chémiu a jeho vedecká práca preslávila československú vedu na celom svete.