Juraj VII. Turzo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: vyprázdnenie vizuálny editor |
Reverted 1 edit by 188.167.48.153 (talk). (TW) |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Juraj VII. Turzo
| Rodné meno =
| Portrét = Thurzó György.jpg
| Veľkosť obrázka = 230px
| Popis = [[gróf]], hlavný župan [[Orava|Oravy]] a [[palatín]] [[Uhorsko|Uhorska]]
| Dátum narodenia = [[2. september]] [[1567]]
| Miesto narodenia = [[Lietavský hrad]], [[Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1616|12|24|1567|9|2}}
| Miesto úmrtia = [[Bytča]], [[Uhorsko]]
}}
'''Juraj (VII.) Turzo''' (staršie ''Juraj Thurzo''; uvádzaný aj ako III., V. a podobne) (* [[2. september]] [[1567]], [[Lietavský hrad]] - † [[24. december]] [[1616]], [[Bytča]]) bol v rokoch [[1606]] - 1616 [[gróf]], v rokoch [[1585]] - 1616 [[hlavný župan]] [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravy]] a v rokoch [[1609]] - 1616 [[palatín]] Uhorska. Syn [[František I. Turzo|Františka I. Turzu]] a [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]].
Juraj Turzo bol bojovník proti [[Osmanská ríša|Turkom]] (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku [[1598]] bol radcom cisára [[Rudolf II.|Rudolfa II.]], od roku [[1599]] kráľovský pohárnik, od roku [[1602]] kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku [[1610]] odčlenil [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|luteránsku]] (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).
V Žiline od 28. do 30. marca [[1610]] sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.<ref>[http://www.ecav.sk/?p=ZS_zil_synoda_1610/ZS_historie/400_vyrocie_Zilinskej_synody Zilinska synoda]</ref>
Počas stavovského [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]] sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania.
V roku [[1605]] [[Štefan Bočkaj|Bočkajovi]] vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci [[Bodiná]]. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť.
Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci.
Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do [[Bratislava|Bratislavy]] a odtiaľ na popravu.
Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.
Ako obdivovateľ humanizmu bol [[mecenáš]]om mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.
Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.
== Rodina ==
Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (Forgách; * 1568 - † 1590), dcéra protitureckého bojovníka Šimona Forgáča a sestra vtedajšieho palatína Žigmunda Forgáča. Oženil sa s ňou v [[Hertník]]u dňa 15. novembra [[1585]]. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. Z tohto manželstva vzišiel syn František (* [[1586]]), ktorý ale zomrel krátko po narodení. V manželstve sa okrem neho narodili aj dve dcéry Zuzana a Judita. Zuzana mala štyroch manželov, Judita (* 1585 - † 1637) sa v roku [[1607]] vydala za baróna Andreja Jakušiča.
Jeho druhou manželkou bola od roku [[1592]] barónka Alžbeta Coborová (Czobor; * 1578 - † 1626). Oženil sa s ňou v [[Šaštín]]e. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 - † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu.<br />
Imrich zomrel náhle v roku [[1621]] ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]] Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach [[Gabriel Betlen|Betlena]] a cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] v [[Mikulov]]e. Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 tento rod vymrel.
Juraj VII. Turzo je pochovaný na [[Oravský hrad|Oravskom hrade]] v krypte pod hradnou kaplnkou.
== Literatúra ==
* DVOŘÁK, Pavel et al.: ''Juraj Turzo.'' Martin : Matica slovenská, 2012. 183 s. ISBN 978-80-8128-043-6
* KOČIŠ, Jozef: Korešpondencia Alžbety Coborovej (1592 - 1626). In: ''Slovenská archivistika'', roč. XXV., 1990, č. 1, s. 104 – 113.
* KOČIŠ, Jozef: ''Bytčiansky zámok.'' Martin 1976
* KOČIŠ, Jozef - KURUCÁROVÁ, Jana: ''Palatín : Životné osudy Juraja Thurzu.'' Žilina : GEORG, 2012. 152 s. ISBN 978-80-89401-76-5
* LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: ''Thurzovci a ich historický význam.'' Bratislava : Spoločnosť Pro Slovakia - Historický ústav SAV, 2012. 260 s. ISBN 9788089396191
* TKÁČ, Marián: ''Turzovci.'' Bratislava : Post Scriptum, 2010, 160 s. ISBN 978-80-970489-3-8
== Referencie ==
<references />
{{DEFAULTSORT:Turzo, Juraj}}
[[Kategória:Turzovci]]
[[Kategória:Uhorskí palatíni]]
[[Kategória:Mecenáši]]
| |||