Verzia z 21:05, 13. november 2014 upraviť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Nový článok		Verzia z 20:25, 4. január 2015 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 10: V roku 1830 sa v Prešporku konala posledná korunovácia uhorského kráľa ([[Ferdinand I. (rakúsky cisár)\|Ferdinanda V.]]). Preložením miesta korunovácií opäť do [[Budín]]a tunajší korunovačný kopček stratil svoj zmysel a preto ho 4. mája 1870 odstránili. Oficiálnym dôvodom bola nová úprava priľahlých ulíc. Unikátna pamiatka sa však medzitým stála známou široko-ďaleko a preto mestský magistrát ubezpečil obyvateľov mesta, že na tomto mieste postaví pomník, ktorý bude korunovácie pripomínať. Zatiaľ na uvoľnenom priestranstve postavili hudobný pavilón. Zastupiteľstvo slobodného kráľovského mesta Prešporka na svojom slávnostnom zasadnutí 8. júna 1892, na návrh poslanca uhorského parlamentu Károlya Neiszidlera jednohlasne rozhodlo, že dá na mieste niekdajšieho korunovačného pahorka postaviť dôstojný pamätník. Súčasne bola zriadená odborná komisia na prípravu pamätníka. Do jej čela zvolili mestského archivára Jána Batku. == Vznik pamätníka == ~~Ešte v tom istom roku bola za účelom výberu zhotoviteľa diela ako aj posúdenia umeleckých kvalít vytvorená špeciálna komisia. Tá~~Komisia oslovila dvoch vtedajších najvýznamnejších ~~vtedajších~~ sochárov - oboch prešporských rodákov - [[Viktor Oskar Tilgner\|Viktora Tilgnera]] a [[Ján Fadrusz\|Jána Fadrusza]], aby vypracovali a predložili svoje návrhy. Každý z umelcov mal svojskú predstavu o vzhľade pamätníka. Tilgnerov návrh predstavoval leva ležiaceho na vysokom podstavci, ktorý medzi prednými labami chráni uhorské korunovačné insígnie. Návrh okrem toho obsahoval podobizne uhorských panovníkov, korunovaných v Prešporku, ktoré mali byť ako medailóny umiestnené po obvode podstavca. Fadrusz odmietol vytvoriť pomník všetkých tu korunovaných ~~kráľom~~vladárov. Zvolil si jednu osobnosť - kráľovnú [[Mária Terézia\|Máriu Teréziu]], počas panovania ktorej zažívala Bratislava svoj najväčší rozmach. Podľa jeho predstavy mala panovníčka ovenčená kráľovskou korunou sedieť na španielskom žrebcovi v slávnostnom uhorskom odeve. Spoločnosť jej mali robiť dve postavy husárov predstavujúcich vtedajšiu šľachtu. Pri obhajovaní svojho návrhu ~~Fardusz~~Fadrusz okrem výtvarnej stránky komisiu oslovil aj svojím ''„vlasteneckým prouhorským a promaďarským postojom“''. Podľa opisu udalosti uverejnenom vo vtedajšej tlači: {{citát\|...členovia komisie boli tak prekvapení nadšením umelca, jeho ~~pejavom~~prejavom prednesenom v maďarskom jazyku a v ňom vynikajúco vyjadrenou ideou, že s potešením prijali celý návrh mladého umelca.\|}} ~~Podobne~~19. ~~ako~~júna u1893 ~~komisie~~komisia savybrala ~~jeho~~Jána ~~návrh~~Fadrusza ~~stretol~~za szhotoviteľa ~~pozitívnymi~~diela ~~ohlasmi~~a ajpoverila ~~medzi~~ho ~~širokou~~vytvorením ~~verejnosťou~~sadrového modelu. ~~Potom, ako bola~~Umelec ešte v ~~júni~~tom ~~1893~~istom mesiaci ~~vystavená~~vystavil v [[Stará radnica (Bratislava)\|radnici]] ~~skica~~skicu s ~~jeho~~ návrhom pamätníka, ktorá ''„vyvolala vďaka šťastnému výberu námetu, rovnako ako svojmu umeleckému spracovaniu, jednoznačný obdiv a všeobecné nadšenie vo všetkých kruhoch obyvateľstva“''. O dva mesiace, 27. augusta 1893, v Budapešti dokončil model. Po kladnom posúdení modelu komisiou sa v septembri 1894 vybral do [[Toskánsko\|Toskánska]] do mesta [[Carrara]], presláveného ťažbou kvalitného bieleho mramoru. Tu v lome, kde materiál pre svoje sochy (o.i. aj pre slávneho ''Dávida'') hľadal i veľký [[Michelangelo Buonarroti\|Michelangelo]], získal potrebný blok horniny. [[Obrázok:Mária Terézia-Pozsony-1908.jpg\|left\|thumb\|300px\|Pamätník bol častým námetom na pohľadniciach z Bratislavy. Kolorovaná pohľadnica z roku 1908]]S blížiacim sa časom odhalenia pamätníka sa medzi príslušníkmi maďarskej a nemeckej národnosti rozchádzali názory na ideologickú interpretáciu diela. Pre maďarskú národostnú elitu odhalenie pamätníka bolo vítanou príležitosťou spojiť túto udalosť s miléniovými oslavami v roku 1896, ktoré mali vyjadrovať tisícročnú kontinuitu maďarskej štátnosti. Z tohto dôvodu pamätník mal byť oslavou a pripomienkou Uhorského kráľovstva. Symbolicky to mala vyjadrovať aj uhorská kráľovská koruna na hlave Márie Terézie (Mária Terézia bola preto chápaná ako uhorská kráľovná, nie ako rakúska arcivojvodkyňa), jej odev, ako aj postavy stojace po jej boku. Postava stojaca vľavo od panovníčky predstavovala uhorského magnáta, ktorý, dívajúc sa na svoju kráľovnú, vystretou ľavicou ukazuje na Dunaj smerom k Budapešti; mužská postava vpravo zobrazovala mešťana - bojovníka, držiaceho uhorský znak a so šabľou v ruke smerujúceho svoj hrozivý pohľad smerom k Viedni.▼ [[Obrázok:Mária Terézia-Pozsony-1908.jpg\|left\|thumb\|300px\|Pamätník bol častým námetom na pohľadniciach z Bratislavy. Kolorovaná pohľadnica z roku 1908]]Jazdecká socha, naviac takých kolosálnych rozmerov, bola pre Fadrusza veľkou výzvou. Aby čo najvernejšie zachytil podobu koňa a jazdkyne navštívil viacero európskych miest, kde študoval podobné diela. Veľmi si dal záležať na zvýraznení majestátu panovníčky čo o.i. docielil vymodelovaním koňa so sklonenou hlavou. Na zachytenie čo najvernejšej podoby Márie Terézie študoval dobové grafické a maliarske predlohy. Pri modelácii tváre vychádzal z malieb barokového umelca [[Martin van Meytens\|Martina van Meytensa]], dvorného portrétistu pri viedenskom panovníckom dvore. Sprevádzajúce postavy kuruca a veľmoža sú vytvorené podľa skutočných postáv; ich odevy a zbrane vychádzajú z dobových reálií 18. storočia. ▲~~[[Obrázok:Mária Terézia-Pozsony-1908.jpg\|left\|thumb\|300px\|Pamätník bol častým námetom na pohľadniciach z Bratislavy. Kolorovaná pohľadnica z roku 1908]]~~S blížiacim sa časom odhalenia pamätníka sa medzi príslušníkmi maďarskej a nemeckej národnosti rozchádzali názory na ideologickú interpretáciu diela. Pre maďarskú národostnú elitu odhalenie pamätníka bolo vítanou príležitosťou spojiť túto udalosť s miléniovými oslavami v roku 1896, ktoré mali vyjadrovať tisícročnú kontinuitu maďarskej štátnosti. Z tohto dôvodu pamätník mal byť oslavou a pripomienkou Uhorského kráľovstva. Symbolicky to mala vyjadrovať aj uhorská kráľovská koruna na hlave Márie Terézie (Mária Terézia bola preto chápaná ako uhorská kráľovná, nie ako rakúska arcivojvodkyňa), jej odev, ako aj postavy stojace po jej boku. Postava stojaca vľavo od panovníčky predstavovala uhorského magnáta, ktorý, dívajúc sa na svoju kráľovnú, vystretou ľavicou ukazuje na Dunaj smerom k Budapešti; mužská postava vpravo zobrazovala mešťana - bojovníka, držiaceho uhorský znak a so šabľou v ruke smerujúceho svoj hrozivý pohľad smerom k Viedni. Rozdielne pomník interpretovalo nemecké obyvateľstvo, podľa ktorého mal byť monument výrazom lojality Prešporčanov voči štátu reprezentovaného vládnucou dynastiou [[Habsburgovci\|Habsburgovcov]]. Podľa pamätného spisu vydaného v nemčine pri príležitosti odhalenia pamätníka postavy na ňom symbolizovali jednotu šľachty a meštianstva, postavenie Prešporka a vernosť mesta k vlasti a kráľovi. Řádek 38 ⟶ 44: {{citát\|Ty, pamätník maďarskej vernosti, maďarského hrdinstva, maďarskej šľachetnosti a úcty k zákonom. Ty, kamenný hlásateľ prastarých maďarských cností stoj neochvejne! Stoj na večné veky! Stoj, kým stojí tisícročná milovaná domovina!}} [[Obrázok:Vajanského nábrežie Mária Terézia 02.JPG\|right\|thumb\|300px\|Zmenšený model sochy Márie Terézie bol v roku 2012 niekoľko týždňov umiestnený na Vajanského nábreží, neďaleko miesta, na ktorom stál pôvodný pamätník]]Okrem samotného súsošia bol na pamätníku zaujímavý aj jeho podstavec, najmä nápisy na ňom. Vzhľadom k tomu, že dobové fotografie zachytávajú pamätník iba z čelného pohľadu, všeobecne je známy iba nápis na tejto strane. ''VITAM ET SANGUINEM'' (''Život a krv'') je ~~pripomienkou~~skrátenou formou výzvy členov uhorského snemu na pamätnom zasadnutí 11. decembra 1741 (''„Vitam et sanguinem pro rege nostro!“''), kedy vyhlásili odhodlanie obetovať za svoju kráľovnú aj vlastné životy. Menej je však známy nápis, ktorý niesol podstavec na svojej zadnej strane (smerom k mestu). Tu maďarský text ozrejmoval okolnosti vzniku pamätníka: ''V roku tisícročia vzniku Uhorska na pamiatku kráľovských korunovácií vztýčilo obyvateľstvo slobodného kráľovského mesta Prešporka, 1896''. Řádek 76 ⟶ 82: * Zs. Lehel, ''Alojz Rigele'', Vydavateľstvo PT Albert Marenčin, Bratislava, 2008, ISBN 80-89218-56-3 * J. Lacika, ''Kultúrne krásy Slovenska - Pamätníky a pomníky'', Dajama, Bratislava, 2013, ISBN 978-80-8136-021-3 * ''Cesta do Carrary'' a ''Súsošie Márie Terézie'', články v Spravodaji BOS 1/2010, Bratislavský okrášľovací spolok, Bratislava, august 2010 [[Kategória:Dejiny Bratislavy]]

Pamätník Márie Terézie v Prešporku: Rozdiel medzi revíziami