Kortikoid: Rozdiel medzi revíziami

'''Kortikoidy''' alebo '''kortikosteroidy''' sú skupina [[steroid]]ných [[hormón]]ov vytváraných v kôre [[nadoblička|nadobličiek]]. Kortikoidy zasahujú do mnohých fyziologických systémov, ako odpoveď na stres, imunitná odpoveď, kontrola [[zápal]]u, [[látková premena|metabolizmus]] [[sacharid|cukrov]], [[Katabolizmus (metabolizmus)|katabolizmus]] (rozklad) [[bielkovina|proteínov]], hladina [[elektrolyt]]ov v krvi a [[správanie]].

* [[Glukokortikoidy]] ako [[kortizol]] kontrolujú metabolizmus cukrov, [[tuky|tukov]] a bielkovín a pôsobia protizápalovo tak, že bránia uvoľňovaniu fosfolipidov[[fosfolipid]]ov, znižujú aktivitu [[eozinofilné granulocyty|eozinofilov]] a viacerými ďalšími mechanizmami.

* [[Mineralokortikoidy]] ako [[aldosterón]] kontrolujú hladinu elektrolytov[[elektrolyt]]ov a vody najmä podporovaním zadržiavania sodíka v [[oblička|obličkách]].

Medzi prírodné hormóny tejto skupiny patrí napríklad [[kortikosterón]] (C<small>₂₁</small>H<small>₃₀</small>O<small>₄</small>), [[kortizón]] (C<small>₂₁</small>H<small>₂₈</small>O<small>₅</small>, 17-hydroxy-11-dehydrokortikosterón) a aldosterón.

Jednotlivé kortikoidné hormóny sú vytvárané z progesterónu hydroxyláciou (naviazaním OH skupín) v rôznych polohách a oxidáciou týchto skupín na [[ketón|ketonické]] alebo [[aldehyd|aldehydické]]. Funkcia kôry nadobličiek je kontrolovaná [[Kortikotropín|adrenokortikotropným hormónom]] (ACTH), peptidickým hormónom vylučovaným [[Podmozgová žľaza|hypofýzou]].

Chorobná nadprodukcia ako aj dlhodobé užívanie glukokortikoidov vytvárajú charakteristický obraz choroby známy ako Cushingov syndróm, s osteoporózou, [[diabetes mellitus|cukrovkou]], [[obezita|obezitou]] a ubytkomúbytkom svalovej hmoty. Vysoké hladiny mineralokortikoidov narušujú rovnováhu vody a elektrolytov a poškodzujú obličky (Connov syndróm).

Nedostatok hormónov nadobličiek označujeme ako [[Addisonova choroba|Addisonovu chorobu]]. Je to život ohrozujúce ochorenie s poruchami obehovej sústavy, vysušením a [[kachexia|kachexiou]] (mimoriadne chudnutie). Špecifická génová mutácia, pri ktorej je produkovaných priveľa androgénov a málo aldosterónu spôsobuje virilizmus a ukladanie vody, obraz tejto choroby je označovaný ako [[adrenogenitálny syndróm]].

Syntetické liečivá s kortikoidnými účinkami sú používané pri viacerých stavoch, od nádorov mozgu až po kožné ochorenia. [[Dexametazón]] a jeho deriváty sú skoro čisté glukokortikoidy, kým [[prednizón]] a jeho deriváty majú popri glukokortikoidných účinkoch aj niektoré mineralokortikoidné účinky. [[Fludrokortizón]] (Florinef®) je syntetický mineralokortikoid. [[Hydrokortizón]] (kortizol) sa používa v substitučnej liečbe napríklad pri adrenálnej insuficiencii (nedostatočnosti nadobličiek) a vrodenej adrenálnej hyperplázii.

Syntetické glukokortikoidy sú užívané na liečbu bolestí alebo zápalu kĺbov ([[artritída]]), dermatitídach, [[alergia|alergických reakciách]], [[priedušková astma|astme]], [[hepatitída|hepatitíde]], systémovom lupus erythematosus, zápalových ochoreniach čriev (vredová kolitída, [[Crohnova choroba]]), sarkoidóze a v substitučnej terapii glukokortikoidov pri Addisonovej chorobe a iných druchochdruhoch adrenálnej insuficiencie. Vyrábajú sa topické liekové formy na liečbu kože, očí (uveitis) a zápalové ochorenia čriev. Kortikoidy sa používajú tiež na prevenciu nevoľnosti, často v kombinácii s 5-HT3 antagonistami ako ondasetrón.

Typické nežiadúcenežiaduce účinky glukokortikoidov sa bežne prejavujú ako medikamentózny (liekmi spôsobený) [[Cushingov syndróm]]. Typickými nežiadúciminežiaducimi účinkami mineralokortikoidov sú vysoký krvný tlak, hypokalémia (nízka hladina draslíka[[draslík]]a v krvi), hypernatrémia (prebytok sodíka[[sodík]]a v krvi) bez vzniku periférneho edému a metabolická alkalóza.

V roku 1950 boli [[Tadeus Reichstein]], Edward Calvin Kendall a Philip Showalter Hench ocenení za prácu na kôre nadobličiek, ktorá bola zavŕšená izoláciou kortizónu, [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu]].

Kortikosteroidy sú používané v terapii už pomerne dlho. Lewis Sarett z Merck & Co. prvý syntetizoval kortizón, pričom použil komplikovanú 36-stupňovú syntézu počínajúcu [[kyselina deoxycholová|deoxycholovou kyselinou]], extrahovanou z hovädzej žlče. Kvôli nízkej efektívnosti premeny kyseliny deoxycholovej na kortizón vychádzala cena kortizónu na 200 amerických dolárov na gram. [[Russel Marker]] zo Syntex objavil oveľa lacnejší a prístupnejší zdrojový materiál, [[diosgenín]] z mexických sladkých zemiakov. Jeho proces premeny diosgenínu na progesteronprogesterón štvorstupňovou premenou sa volá [[Markerova degradácia]]. Bol to dôležitý krok v masovej produkcii steroidných hormónov vrátane kortizónu a kontraceptív. V roku 1952 H. C. Murray z Upjohn Co. vyvinul proces pri ktorom pleseň rodu Rhizopus oxidovala progesterón na produkt, ktorý bol potom premenený na kortizón. Možnosť lacno vyrábať veľké množstvá kortizónu z diosgenínu v sladkých zemiakoch znížila cenu na 6$ za gram a v 80-tych rokoch a ďalej na 0,46$ za gram. Výskum Percyho Juliana tiež pomohol postupu tohoto výskumu. Podstata protizápalového účinku kortizónu však ostala záhadou až do objavenia adhezívnej kaskády a účasti fosfolipázy A₂ v produkcii [[prostaglandín|prostaglandínov]] a [[leukotrién|leukotriénov]], začiatkom 80-tych rokov.

[[Kategória:Kortikoidy|*]]