Peter Karvaš: Rozdiel medzi revíziami

→‎Životopis: doplnená informácia o príčine smrti jeho rodičov
(obrázok)
(→‎Životopis: doplnená informácia o príčine smrti jeho rodičov)
 
== Životopis ==
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] a akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]]. Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v [[Nemecká|Nemeckej]] začiatkom januára 1945. [[Súbor:Banská Bystrica - Horná ul. 55.jpg|náhľad|Rodný dom Petra Karvaša na Hornej ulici 55 v Banskej Bystrici]]Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (gymnázium, [[1930]]-[[1938]]), neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole ([[1938]]-[[1939]]), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1945]]-[[1947]]).<br>Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači.
 
<br>Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači.
Po skončení vojny [[1945]]-[[1948]] dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, [[1949]]-[[1950]] kultúrny atašé na československej ambasáde v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] – [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]], od roku [[1980]] na dôchodku.
 
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus ''Osobnosti náboženského života'', scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko).
 
== Tvorba ==
1 630

úprav