|
ଉଇକିପିଡ଼ିଆ ରୁ
'''Kyslý dážď''' vzniká následkom úniku [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]] do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v [[oblak]]och. Kvapky padajú na zem vo forme [[dážď|dažďa]], alebo [[sneh]]u, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch<ref name=EPAAcid>{{Citácia elektronického dokumentu ▼
ଆରମ୍ଭରୁ ମଣିଷର ପେଟକୁ ମୁଠାଏ ଦାନା ମିଳି ଗଲେ ବେଶ୍ ଆରାମରେ ଦିନଟା ସରୁଥିଲା । ଧୀରେ ଧୀରେ ଆଧୁନିକତା ନାମରେ ମଣିଷର ଅଭାବ ବଢ଼ି ବଢ଼ି ଚ଼ାଲିଲା । ନିଜର ଅସରନ୍ତି ଅଭାବକୁ ପୂରଣ କରିବାକୁ ଯାଇ ଯେଉଁ ସବୁ ପ୍ରୟାସ ଆରମ୍ଭ ହେଲା, ତା' ଭିତରୁ ଶିଳ୍ପବିପ୍ଳବ ଅନ୍ୟତମ । କିନ୍ତୁ, ମଣିଷର ଜାଣତରେ ହେଉ ବା ଅଜାଣତରେ ଏହି ବିପ୍ଳବ ଆମର ସନ୍ତୁଳିତ ପରିବେଶକୁ ନଷ୍ଟ କରିବାକୁ ଆରମ୍ଭକଲା । କେତେକ ଅଞ୍ଚଳରେ ଗଛଲତା ଆପେ ମରିବାକୁ ଲାଗିଲେ, ମାଟିର ଉର୍ବରତା କମିଗଲା, ମାଛଗୁଡ଼ିକ ଆପେ ଆପେ ମରିବାକୁ ଲାଗିଲେ ଓ ଏମିତି କେତେ କଅଣ । ଗବେଷଣାରୁ ଜଣା ପଡ଼ିଲା ଯେ ଏହି ପ୍ରକାରର କ୍ଷୟକ୍ଷତି ପାଇଁ ଏକ ବିଶେଷ ଜାତିର ବୃଷ୍ଟି ହିଁ ଦାୟୀ । ବର୍ତ୍ତମାନ ସେହି ବୃଷ୍ଟିକୁ '<nowiki/>'''ଅମ୍ଳବୃଷ୍ଟି'''' (ଏସିଡ୍ ରେନ୍) ବୋଲି କୁହାଯାଉଛି । ୧୮୭୨ ମସିହାରେ ରବର୍ଟ ଆଙ୍ଗୁସ୍ ସ୍ମିଥ୍ ନାମକ ଜଣେ ଇଂରେଜ ଜଳବାୟୁ ବିଶେଷଜ୍ଞଙ୍କ ଦ୍ବାରା 'ଏସିଡ୍ ରେନ୍' ଶବ୍ଦର ଆରମ୍ଭ ହୋଇଥିଲା । ମାଞ୍ଚେଷ୍ଟର୍ (ଇଂଲଣ୍ଡ) ଅଞ୍ଚଳରେ ହେଇଥିବା କ୍ଷୟକାରୀ ବୃଷ୍ଟିର ବର୍ଣ୍ଣନା କରିବା ପରିପ୍ରେକ୍ଷୀରେ ଏହି ଶବ୍ଦର ବ୍ୟବହାର କରାଯାଇଥିଲା ।
== ଅମ୍ଳ, କ୍ଷାର ଓ ପି.ଏଚ୍.[ସମ୍ପାଦନା] ==
କେତେକ ଦ୍ରବଣକୁ ଜିଭରେ ଲଗେଇ ଚ଼ାଖିଲେ ଖଟା ଲାଗେ, ଆଉ କେତେକ ତିକ୍ତ ଲାଗେ । କେତେକର କିଛି ସ୍ବାଦ ନଥାଏ, ପୁଣି କେତେକର ସ୍ବାଦକୁ ବର୍ଣ୍ଣନା କରିବା ଆମ ପାଇଁ କଷ୍ଟକର ହୁଏ । ତେବେ ରସାୟନ ବିଜ୍ଞାନୀମାନେ ଦ୍ରବଣକୁ ମୁଖ୍ୟତଃ ଅମ୍ଳୀୟ ଓ କ୍ଷାରୀୟ ଏଇ ଦୁଇଟି ଢଙ୍ଗରେ ଦେଖନ୍ତି । ଗୋଟିଏ ଦ୍ରବଣର ଅମ୍ଳତା ଓ କ୍ଷାରତାର ପରିମାଣକୁ 'ପି.ଏଚ୍.' ମୂଲ୍ୟରେ ମପାଯାଏ । ଫ୍ରାନ୍ସର ଶବ୍ଦଗୁଚ୍ଛ 'ପାଉଭୟେର୍ ହାଇଡ୍ରୋଜିନ୍'ରୁ ଏହି 'ପି.ଏଚ୍.' ସଂକ୍ଷୀପ୍ତଶବ୍ଦଟି ନିଆଯାଇଛି । ଏହି ମୂଲ୍ୟ ଏକ ଦ୍ରବଣରେ ଉଦ୍ଜାନ ଆୟନର ଘନତା ସହିତ ଜଡ଼ିତ । ୨୨ ଡିଗ୍ରୀ ସେଣ୍ଟିଗ୍ରେଡ୍ ତାପମାତ୍ରାରେ ଶୁଦ୍ଧ ପ୍ରାକୃତିକ ଜଳର 'ପି.ଏଚ୍.'ର ମୁଲ୍ୟ ୭ ନିଆଯାଏ । କୌଣସି ଦ୍ରବଣର 'ପି.ଏଚ୍.' ମୂଲ୍ୟ ୭ ଠାରୁ କମ୍ ହେଲେ ତାହାକୁ ଅମ୍ଳ ଓ ବେଶି ହେଲେ କ୍ଷାର ବୋଲି କୁହାଯାଏ । ଯଦିଓ ସାଧାରଣ ବ୍ୟବହାର୍ଯ୍ୟ ଜଳର 'ପି.ଏଚ୍.' ମୂଲ୍ୟ ୭ ରହିବାକଥା, ତଥାପି ଏହା ହୋଇ ପାରେନାହିଁ । ଏହାର କାରଣ ପ୍ରାକୃତିକ ଉପାୟରେ ଜଳ ସହିତ ବାୟୁମଣ୍ଡଳର ଅଙ୍ଗାରକାମ୍ଳ ମିଶି ଦୁର୍ବଳ କାର୍ବୋନିକ୍ ଅମ୍ଳ ତିଆରି କରିଥାଏ । ଏହି ଦ୍ରବଣ ଜଳରେ ମିଶିବା ଫଳରେ ଜଳର ଅମ୍ଳତା ହ୍ରାସ ପାଇ ସାଧାରଣତଃ ୫.୬ ପି.ଏଚ୍. ରହିଥାଏ । ସେଥିପାଇଁ ସାଧାରଣ ବର୍ଷାଜଳର ଅମ୍ଳତାକୁ ସେହି ୫.୬ ପି.ଏଚ୍. ମୂଲ୍ୟରେ ସୀମିତ ରଖାଯାଏ । ତେଣୁ, ପ୍ରଦୂଷିତ ପରିବେଶରେ ସୃଷ୍ଟି ହେଉଥିବା ବର୍ଷାଜଳର ପି.ଏଚ୍. ମୂଲ୍ୟ ୫.୬ ରୁ କମି ଗଲେ, ସେହି ବୃଷ୍ଟିକୁ 'ଅମ୍ଳବୃଷ୍ଟି' କୁହାଯାଏ ।
== ପ୍ରଦୂଷଣ ଓ ଅମ୍ଳବୃଷ୍ଟି[ସମ୍ପାଦନା] ==
ଉପରୋକ୍ତ ଆଲୋଚ଼ନାରୁ ଜଣାପଡ଼ିଲା, ବର୍ଷାରେ ଆସୁଥିବା ଜଳର ଅମ୍ଳତା ବୃଦ୍ଧି ପାଇଲେ ତାହା ଅମ୍ଲବୃଷ୍ଟିର ରୂପନିଏ । ପ୍ରଦୂଷିତ ବାୟୁମଣ୍ଡଳ ହିଁ ବାଦଲରେ ରହିଥିବା ଜଳକଣାର ଏହି ଅମ୍ଳତା ବୃଦ୍ଧିରେ ସହାୟତା କରିଥାଏ । ବାୟୁମଣ୍ଡଳକୁ ଦୂଷିତ କରିବାରେ ଆମର ପ୍ରତ୍ୟକ୍ଷ ହାତ ରହିଛି । ପେଟ୍ରୋଲ୍, କୋଇଲା ଓ ପ୍ରାକୃତିକ ଗ୍ୟାସ୍ ଭଳି ଜୀବାଶ୍ମ ଜାଳେଣି ଜଳିବା ସମୟରେ ଇନ୍ଧନରେ ରହିଥିବା ସଲ୍ଫର୍, ନାଇଟ୍ରୋଜେନ୍ ଓ କାର୍ବନ୍ ଇତ୍ୟାଦି ବାୟୁମଣ୍ଡଳର ଅମ୍ଳଜାନ ସହିତ ମିଶି ଅନେକ ପ୍ରକାରର ଅକ୍ସାଇଡ୍ ସୃଷ୍ଟି କରନ୍ତି, ଯାହାକି ବାୟୁକୁ ପ୍ରଦୂଷିତ କରିଥାଏ । ଇନ୍ଧନ ଜଳିବା ଫଳରେ ସେଥିରୁ ସଲ୍ଫର୍ ଡାଇଅକ୍ସାଇଡ୍ ଓ ନାଇଟ୍ରୋଜେନ୍ ଡାଇଅକ୍ସାଇଡ୍ ନିର୍ଗତ ହୁଏ । ଆଗ୍ନେୟଗିରିରୁ ଅଗ୍ନି ଉଦ୍ଗିରଣ ସମୟରେ ତଥା ତୈଳ ବିଶୋଧନ ଏବଂ ତାପଜ ବିଦୁତ୍ କେନ୍ଦ୍ରଗୁଡ଼ିକରୁ ମଧ୍ୟ ପ୍ରଚୁର ପରିମାଣର ସଲ୍ଫର୍ ଡାଇଅକ୍ସାଇଡ୍ ନିର୍ଗତ ହୋଇ ବାୟୁମଣ୍ଡଳରେ ମିଶିଥାଏ । ଏବେବି ଏକାଧିକ ରାଷ୍ଟ୍ର ବିଦୁ୍ୟତ୍ ଶକ୍ତି ଉତ୍ପାଦନ ପାଇଁ କୋଇଲା ଓ ଜାଳେଣି ତୈଳ ଉପରେ ନିର୍ଭରଶୀଳ । ସେହିପରି ମୋଟର୍ ଗାଡ଼ିର ବହୁଳ ପ୍ରଚ଼ଳନ ସିଧା ସଳଖ ବାୟୁମଣ୍ଡଳରେ ନାଇଟ୍ରୋଜେନ୍ ଅକ୍ସାଇଡ୍ ପରିମାଣ ବୃଦ୍ଧି କରାଇବାରେ ସହାୟତା କରେ । ସଲ୍ଫର୍ ଡାଇଅକ୍ସାଇଡ୍ ଓ ନାଇଟ୍ରୋଜେନ୍ ଡାଇଅକ୍ସାଇଡ୍ ସହିତ ଜଳକଣାଗୁଡ଼ିକ ଜଟିଳ ରାସାୟନିକ ପ୍ରକ୍ରିୟା ପୂର୍ବକ ସଫୁ୍ୟରିକ୍ ଅମ୍ଳ ଓ ନାଇଟ୍ରିକ୍ ଅମ୍ଳ ପରି ବିଷାକ୍ତ ପ୍ରଦୂଷକମାନ ତିଆରି କରନ୍ତି । ଏହିଭଳି ଅମ୍ଳୀୟ ପରିବେଶରେ ବାଦଲ କିମ୍ବା କୁହୁଡ଼ି ସୃଷ୍ଟି ହେଲେ, ସେଗୁଡ଼ିକ ମଧ୍ୟ ଅମ୍ଳୀୟ ଧର୍ମୀ ହୋଇଥାଏ । ସେହି ବାଦଲରୁ ବୃଷ୍ଟିପାତ ହେଲେ ବା କୁଆପଥର ଖସିଲେ ତାହାର ପି.ଏଚ୍. ମୂଲ୍ୟ ୫.୬ ଅଙ୍କରୁ ଆହୁରି କମ୍ ରହିଥାଏ । ଅମ୍ଳୀୟ ଜଳକଣାରୁ ତିଆରି ଏହି ବର୍ଷାକୁ ଅମ୍ଳବର୍ଷା କୁହାଯାଏ ।
▲'''Kyslý dážď''' vzniká následkom úniku [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]] do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v [[oblak]]och. Kvapky padajú na zem vo forme [[dážď|dažďa]], alebo [[sneh]]u, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch<ref name= "EPAAcid ">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
=== Iné nepriaznivé následky ===
Stromy sú poškodzované kyslým dažďo{{Projekt|commonscat=Acid rain}} ▼
Stromy sú poškodzované kyslým dažďom viacerými spôsobmi. Voskovitý povrch listov sa rozkladá a ubúdajú živiny, takže stromy môžu byť ľahšie poškodené mrazom, hubami a hmyzom. Spomaľuje sa rast koreňov, následkom čoho sa znižuje príjem živín. Toxické ióny v pôde sú mobilizované a dôležité minerály sú vymývané, alebo (ako je to v prípade [[fosforečnan]]ov) sa naviažu na zlúčeniny hliníka a železa alebo na íl.
Toxické ióny, ktoré sú uvoľňované vďaka kyslému dažďu, sú najväčšou hrozbou pre ľudí. Mobilizovaná [[meď]] spôsobuje záchvaty [[hnačka|hnačky]] u detí a predpokladá sa, že voda znečistená hliníkom spôsobuje [[Alzheimerova choroba|Alzheimerovu nemoc]].
Kyslý dážď spôsobuje eróziu starobylých vzácnych sôch a spôsobil už rozsiahle škody. Kyselina sírová z kyslého dažďa chemicky reaguje s vápnikom v kameni (vápenec, pieskovec, mramor, žula) a vytvára sa sadra, ktorá sa vymrví. Tento jav sa dá často pozorovať na starých náhrobných kameňoch, kde sa pôsobením kyslého dažďa stávajú nápisy nečitateľnými.
Kyslý dážď tiež urýchľuje hrdzavenie železa.
== Prevencia ==
=== Technické riešenia ===
V USA, množstvo uhoľných [[elektráreň|elektrární]] používa odsírovanie spalín, aby sa odstránili plyny obsahujúce síru. Príkladom odsírovania je mokrá pračka, ktorá sa bežne používa v USA a ostatných krajinách. Mokrá pračka je v podstate reakčná veža s ventilátorom, ktorý odťahuje horúce spaliny z elektrárne do veže. Vápno alebo vápenec vo forme suspenzie je rozstrekovaný vo veži, mieša sa so spalinami a reaguje s prítomným oxidom siričitým. Uhličitan vápenatý z vápenca sa mení na neutrálny síran vápenatý, ktorý sa mechanicky odstraňuje z pračky. To znamená, že pračka mení znečisťujúcu síru na priemyselne použiteľný síran.
V niektorých oblastiach je síran predávaný chemickým spoločnostiam ako sadra, ak je síran vápenatý dostatočne čistý. V iných oblastiach sa ukladá na skládky.
=== Medzinárodné zmluvy ===
Bolo uzavretých množstvo medzinárodných zmlúv o atmosferickom znečistení a jeho prenosu na veľké vzdialenosti, napr. Protokol o obmedzení emisií síry (Sulphur Emissions Reduction Protocol) a Dohoda o cezhraničnom znečistení vzduchu (Convention on Long-Range Transboundary Air Pollution).
==== Obchod s emisiami ====
[[Obchod s emisiami]] je umiernená forma obmedzovania emisií. Každému súčasnému producentovi emisií je pridelená licencia na produkciu určitého množstva emisií, ktorá sa stáva súčasťou jej základného kapitálu. Ak prevádzkovateľ nainštaluje zariadenie na obmedzenie tvorby emisií, môže predať časť svojej licencie. Výsledkom je, že prevádzkovatelia majú skutočné ekonomické podnety na inštaláciu zariadení na obmedzenie znečistenia. Ak sa vytvoria fondy na nákup a následnú likvidáciu licencií, konečným výsledkom je postupne sa znižujúce a rovnomernejšie rozdelené zdroje emisií. Súčasne nie je žiadny prevádzkovateľ nútený minúť prostriedky bez toho, aby sa mu investície vrátili vo forme predaja licencie.
=== Individuálne šetrenie energiou a zdrojmi ===
==== V domácnosti ====
* Používaj úspornú hlavicu na sprchu.
* Zapínaj umývačku riadu len keď je plná.
* Per len v plne naloženej pračke.
* Ak používaš automatickú umývačku riadu, nechaj riad uschnúť voľne na vzduchu.
* Suš časť bielizne, alebo všetku bielizeň, zavesenú (nie v sušičke).
* Zakúp si energeticky úsporné elektrické spotrebiče.
* Nepoužívaj klimatizáciu.
* Vypínaj svetlo v prázdnych miestnostiach a keď odchádzaš z domova.
* Zváž použitie [[kompaktná žiarivka|kompaktných žiariviek]] (tzv. „úsporných žiaroviek“) namiesto žiaroviek, najmä väčších príkonov.
* Vypni ohrievač vody ak odchádzaš z domova na dlhšiu dobu.
* Nainštaluj dodatočnú izoláciu na ohrievač vody a teplovodné potrubie.
* Izoluj pivnicu tepelne aj voči vlhkosti.
* Izoluj okná a dvere.
* Zníž teplotu kúrenia v noci a pri odchode z domova.
* Ak máš kotol s núteným obehom vzduchu, vyčisti alebo vymeň jeho filtre aspoň raz ročne.
* Nepoužívaj [[trativod]] na odpadovú vodu.
* Nepoužívaj auto s emisiami 600 a vyššie kazdý den
==== V záhrade ====
* Zváž nízkoúdržbovú úpravu záhrady.
* Ak máš bazén, zakrývaj ho keď nie je používaný.
==== Pri nakupovaní ====
* Hľadaj výrobky označené ako ekologické. Pri výrobe týchto výrobkov sa obmedzuje používanie materiálov nebezpečných pre životné prostredie, energetické zdroje sa používajú efektívne a využívajú sa recyklované materiály.
==== Doprava ====
* Choď do práce pešo, na bicykli alebo autobusom.
* Ak ideš autom, vezmi priateľa alebo kolegu.
* Daj si nastaviť motor aspoň raz za pol roka.
* Pravidelne kontroluj tlak v pneumatikách.
* Používaj alternatívne palivá - alkohol, biomasa, prírodné energie.
* Vyhni sa zbytočnému státiu so zapnutým motorom.
* V zime zapni ohrievač motora 2-3 hodiny pred zamýšľanou jazdou, nenechávaj ho zapnutý celú noc.
* Zmenši počet jázd autom.
* Nešoféruj prirýchlo.
* Na dlhšie cesty použi vlak alebo autobus.
== Referencie ==
<references />
== Zdroje ==
* Berresheim, H.; Wine, P.H. and Davies D.D., (1995). ''Sulfur in the Atmopshere. In Composition, Chemistry and Climate of the Atmophere'', ed. H.B. Singh. Van Nostran Rheingold.
* Brimblecombe, P (1996). ''Air Composition and Chemistry''. Cambridge University Press. ISBN 0-521-45366-6
* Rodhe, H., et. Al. ''“The Global Distribution of Acidifying Wet Deposition.”'' Environmental Science & Technology. v. 36 no. 20 (October 15 2005) p. 4382-8.
* Seinfeld, John H.; Pandis, Spyros N (1998). ''Atmospheric Chemistry and Physics - From Air Pollution to Climate Change''. John Wiley and Sons, Inc. ISBN 0-471-17816-0
== Iné projekty ==
▲{{Projekt|commonscat=Acid rain}}
== Externé odkazy ==
| 