Blesk: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 5 350 bajtov ,  pred 6 rokmi
blesko
d (→‎Mytológia: typografia)
(blesko)
Značka: Možný vandalizmus
blesk je pičovina kera bucha buuuuuuuuuuuuuuuuuum
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Lightnings sequence 2 animation.gif|náhľad|Animácia blesku]]
[[Súbor:Lightning striking the Eiffel Tower - NOAA.jpg|náhľad|Blesk udiera do [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]]]]
'''Blesk''' je silný [[prírodný elektrostatický výboj]] produkovaný počas [[búrka|búrky]]. Bleskový elektrický výboj – „blesk“ je sprevádzaný emisiou svetla. Najčastejšie sú blesky medzi [[oblak]]mi. Len každý tretí až štvrtý udiera do [[Zemský povrch|zeme]]. Najčastejšie sa vyskytujú tzv. čiarové blesky<ref name="čeman">{{Citácia knihy
| priezvisko = Čeman
| meno = Róbert
| odkaz na autora =
| titul = Neživá príroda
| odkaz na titul = Neživá príroda (kniha)
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
| miesto = Bratislava
| rok = 1999
| isbn = 80-967723-9-2
| vydanie = 1
| strany =
| jazyk = slovensky
}}</ref>, zriedkavo guľové.
 
'''Hrom''' je charakteristický [[zvuk]]ový efekt blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý [[vzduch]], ktorý sa prudko [[Rozpínanie|rozpína]]. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína [[výbuch]]. Po skončení blesku sa [[teplota]] prudko znižuje, pritom sa vzduch prudko sťahuje a to spôsobuje otrasy a vytvára ohlušujúci zvukový efekt.
 
Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny [[elektrický výboj]]. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovsku energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom na veľkú [[rýchlosť svetla|rýchlosť šírenia svetla]] vo vzduchu ({{km|300000|m}}/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca {{m|330|m}}/s).
 
== Mytológia ==
Blesk ako prejav [[atmosféra Zeme|atmosférickej]] elektriny je známy od ranných čias vývoja ľudskej spoločnosti. Prvý [[oheň]], ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa [[báj]]e teda prišiel z neba. Starodávne národy uctievali boha hromu a blesku. U [[germáni|Germánov]] sa volal [[Thor]] a [[Donar]], [[Staroveký Egypt|Egypťania]] mali v kalendári mesiac [[Amšir]] (8. február – 9. marec) pomenovaný na počesť boha búrok. V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] to bol vládca [[Olymp]]u – hromovládny [[Zeus]]. Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal [[Perún]] (Parom). Aj dnes sa v prenesenom slova zmysle používa „Parom aby ťa vzal!“. V ruskom ľudovom podaní vládne búrkou prorok [[Ilja]] (Eliáš), ktorý sa vozí vo svojom kočiari po nebi. [[Aristoteles]] v 4. storočí pred n. l. považoval blesk za horľavé výpary zeme, ktoré sa náhle zapália a vzbĺknu.
 
== Vznik blesku ==
'''Prvá etapa vzniku blesku''' je prípravná – stupňovitý vedúci [[výboj]] – leader. Leader sa pohybuje od [[kumulonimbus|búrkového oblaku]] k zemi v rýchlo za sebou nasledujúcich žiarivých [[kvantum|kvantách]], ktoré sú dlhé asi {{m|50|m}}. Keď sa začne blesk vyvíjať, dosiahne [[ionizácia|ionizované]] stredné pásmo jeho kanála v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplotu až 33 000 °C.
 
[[elektrický náboj|Negatívny náboj]] leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj, a to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety zápornému náboju leadra a pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku s leadrom a tak určí miesto, kde udrie blesk a vytvorí kanál. Vzostupné výboje dosahujú výšku 30 až {{m|50|m}}. [[Bleskozvod]]y podnecujú silné vzostupné výboje a tak umožňujú blesku bezpečnú cestu k zemi.
 
'''Druhá etapa priebehu blesku''' sa nazýva hlavná etapa. Keď dospeje kanál blesku k zemi, začne ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Je to mohutný výboj záporného elektrického náboja nahromadeného v oblaku a kladného elektrického náboja nahromadeného [[elektrostatická indukcia|elektrostatickou indukciou]] na zemskom povrchu.
 
== Guľový blesk ==
{{hlavný článok|Guľový blesk}}
Vzácnym javom vyskytujúcim sa pri búrkach je guľový blesk. Máva tvar gule priemeru od niekoľko cm po niekoľko dm, prejavuje sa svetielkovaním v rôznych farbách, voľne sa vznáša vo vzduchu alebo klesá nadol. Niekedy mizne výbuchom, inokedy sa ticho rozplynie. Jeho pôvod nie je dosiaľ celkom objasnený.
 
V júni roku 1996 vletela do továrne v [[Tewkesbury]] v [[Anglicko|Anglicku]] guľa modrého a bieleho svetla veľkosti tenisovej loptičky. Pred početnými svedkami sa svetelná guľa odrazila od vnútornej časti strechy, točila sa okolo trámov, iskrila a nakoniec vybuchla silným oranžovým zábleskom. Ozvala sa pritom ohlušujúca rana a vyrazila poistky telefónnej ústredne.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Pozri aj ==
* [[bleskozvod]]
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Blesk|commons=Category:Lightning}}
 
{{Meteorológia}}
 
[[Kategória:Nebezpečné prejavy počasia]]
[[Kategória:Elektrický oblúk]]
 
{{Link GA|de}}
[[sv:Åska#Blixten]]
Anonymný používateľ