Kostol Sant'Andrea al Quirinale: Rozdiel medzi revíziami

Úprava článku
d (typo, replaced: - →  –)
(Úprava článku)
{{Geobox | Building
[[Súbor:154SAndreaAlQuirinale.JPG|thumb|Sant'Andrea al Quirinale]]
<!-- *** Heading *** -->
'''Sant'Andrea al Quirinale''' je [[kostol]] [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] seminára na Quirinalskom kopci v [[Rím]]e.
| name = Kostol svätého Ondreja na Kvirináli
| native_name =
| other_name = Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale
| category = sakrálna stavba
<!-- *** Image *** -->
| image = Monti - S Andrea al Quirinale 2.JPG
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Taliansko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Lazio]]
| district =
| commune_type = Mesto
| commune = [[Rím]]
| municipality_type =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title = true
| elevation =
| elevation_round =
| lat_d =41| lat_m =54| lat_s =2 | lat_NS = S
| long_d =12| long_m =29| long_s =21 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| author = [[Gian Lorenzo Bernini]]
| author_type = Architekt
| style = [[barok]]
| material =
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| date = 1658 - 1678
| date_type = Výstavba
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Acess *** -->
| public =
| access =
<!-- *** Codes *** -->
| code =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícka]]
| free_type = Cirkev
| free1 = [[Ondrej (apoštol)|svätý Ondrej]]
| free1_type = Zasvätenie
| free2 =
| free2_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption =
| map_locator =
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Sant'Andrea al Quirinale
| statistics = Via del Quirinale
| statistics_type = Adresa
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Kostol Sant'Andrea al Quirinale''' ([[Taliančina|tal.]] ''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale'', [[Slovenčina|slov.]] ''Kostol svätého Ondreja na Kvirináli'') je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e.
 
Jeden z klenotov rímskej barokovej architektúry a majstrovské dielo slávneho [[Gian Lorenzo Bernini|Gianlorenza Berniniho]] je po [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Kostole il Gesù]] a [[Kostol Sant'Ignazio di Loyola|Kostole Sant'Ignazio di Loyola]] tretím rímskym kostolom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole.
V roku [[1658]] začal [[Gian Lorenzo Bernini]] pracovať na svojom pravdepodobne najslávnejšom architektonickom diele – výstavbe Kostola Sant'Andrea al Quirinale. Práce trvajúce s prestávkami až do roku [[1670]] znamenali zrod skvostu rímskej sakrálnej architekrúry. I tu sa Bernini prejavil ako majster detailu so zmyslom pre výsledný efekt. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru. Obdivuhodnú dynamickosť priečelia docielil Bernini kontrastom prísnych priamočiarych pilastrov so zakrivenými plochami stien a pôvabným, takmer polkruhovým portikom.
 
== Stavebné dejiny ==
 
Počiatky dnešného kostola siahajú do dávneho stredoveku. Už pred 12. storočím na jednom zo siedmych starovekých [[Sedem pahorkov Ríma|rímskych pahorkov]] stál kostol zasvätený apoštolovi [[Ondrej (apoštol)|Ondrejovi]]. O jeho existencii svedčí pápežská bula z 11. storočia. Iným hmatateľným dôkazom je tzv. ''Catalogo di Cencio Camerario'', najstarší adresár kostolov v Ríme, ktorý zostavil [[camerlengo]] a neskorší pápež [[Honorius III.]] na konci 12. storočia.
 
Kostol vo svojej pôvodnej podobe slúžil veriacim takmer štyri storočia.
 
Dnešný chrám začal svoju históriu písať v šesťdesiatych rokoch 16. storočia. V roku 1565 ho ako darom od Giovannho Andreu Croeho, biskupa z Tivoli, dostali príslušníci jezuitskej rehole. Keďže výstavba nového kostola, vzhľadom na práce na hlavnom jezuitskom kostole il Gesù, nebola možná, pristúpilo sa iba k najnutnejším reštauračným prácam. Tie na pokyn generálneho predstaveného [[František Borgia|Francesca Borgiu]] vykonal rehoľný architekt Giovanni Tristan. Novou prístavbou bola kláštorná budova. Práce boli ukončené v roku 1568.
 
Zaujímavosťou rehoľného domu, postaveného pre potreby jezuitského noviciátu, je fakt, že mnohí významní členovia rehole prežili časť svojho života medzi jeho múrmi. Z tých najznámejších to boli [[Alojz Gonzaga|Aloisius Gonzaga]], [[Roberto Bellarmino]] či známy poľský jezuita, pôvodom šľachtic [[Stanislaw Kostka]]. Ten posledné roky svojho života prežil v jezuitskom noviciáte pri Kostole Sant'Andrea a tu aj ako sedemnásťročný, 15. augusta 1568, zomrel (v kostole je pochovaný a v jeho izbe v kláštore, pod obrazom s Pannou Máriou a sväticami Agnesou, Dorotou a Barborou, diela [[Tomasso Minardi|Tomassa Minardiho]] z roku 1825, je umiestnená jeho mramorová socha na smrteľnom lôžku od francúzskeho sochára [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z rokov 1702 - 1703.
 
[[Obrázok:Lazio Roma SAndreaQuirinale tango7174.jpg|left|thumb|280px|Pohľad do interiéru kostola]]Ďalšie osudy kostola výrazne ovplyvnila skutočnosť, že stál neďaleko vtedajšieho pápežského sídla (v [[Kvirinálsky palác|Kvirinálskom paláci]]). Pápež [[Inocent X.]] odmietol myšlienku na výstavbu nového kostola s odôvodnením, že v blízkosti pápežského paláca nesmie stáť žiadna iná veľká stavba.
 
S prácam sa preto muselo počkať až na jeho nástupcu. [[Alexander VII.]] (pápežom v rokoch 1655 - 1667) nielenže výstavbu nového kostola v roku 1658 podporil a dokonca ho vzal pod svoju ochranu; po dokončení mal slúžiť aj ako pápežská kaplnka. Vypracovaním projektu a vedením stavby bol poverený pápežov obľúbenec Gian Lorenzo Bernini, ktorý v konečnej podobe vytvoril dielo hodné svojho mena. Traduje sa, že Bernini práce vykonal bez nároku na honorár; jedinou jeho požiadavkou bol denne čerstvo upečený bochník chleba z kláštornej kuchyne. Hotové dielo si vraj tak zamiloval, že podľa slov jeho syna Domenica, ho považoval za svoj jediný dokonalý výtvor a aj v starobe sem často chodil na bohoslužby.
 
Až do 19. storočia kostol slúžil liturgickým účelom. V roku 1873 talianska vláda zabavila takmer všetky kláštory v Ríme a jezuiti museli Quirinál opustiť. Budovu kláštora prevzal štát a upravil ju pre potreby koruny (stal sa kráľovskou kaplnkou). Po zabavení bol kostol spravovaný kňazmi mimo rehoľu. V polovici 20. storočia boli priestory jezutom vrátené. Kostol celé toto obdobie prežil bez väčšej úhony. Viaceré kostoly v tesnom susedstve či bližšom okolí však také šťastie nemali. Z niekdajších ôsmich kostolov v oblasti medzi [[Piazza del Quirinale]] a Via di Santa Susanna bolo päť zničených úplne (Santa Chiara al Quirinale, Santa Maria Magdalena al Quirinale, Santa Teresa alle Quattro Fontane, Incarnazione del Verbo Divino a San Caio Via Porta Pia) a jeden bol odsvätený (Santi Gioacchino e Anna alle Quattro Fontane).
 
== Prehliadka kostola ==
 
Kostol Sant'Andrea al Quirinale, majstrovské dielo Gian Lorenca Berniniho, je jedným z najkrajších príkladov barokového staviteľstva. Už pri pohľade na priečelie, otvárajúce sa do rušnej mestskej ulice, divák nadobúda mimoriadne silný vizuálny dojem.
 
Vo svojej podstate jednoduché priečelie lemované po okrajoch [[Korintský sloh|korintskými]] [[Pilaster|pilastrami]] doplnil Bernini portikom, ktorý sa stal inšpiráciou aj pre staviteľov v neskorších obdobiach. Priečelie sa skladá vlastne z malej polkruhovej predsiene na dvoch stĺpoch, nad ktorou sa klenie veľký oblúk. Jeho vzhľad dokazuje, sa Bernini pri tvorbe inšpiroval priečelím kostola Santa Maria della Pace.
 
Portál, prístupný po poloblúkovom schodisku, je zastrešený do priestoru vybiehajúcim poloblúkovým kládím, ktoré podopierajú dva nakoso postavené [[Iónsky sloh|iónske]] stĺpy. Kládie nesie volúty s kamenným erbom mecenášov stavby z rodu Pamphiljovcov. Celé priečelie zakončuje mohutný tympanón, šírkou presahujúci šírku priečelia.
 
Bernini stavbu navrhol na priečne oválnom pôdoryse s vencom oválnych a pravouhlých kaplniek. Toto netradičné riešenie, zavrhujúce obvyklé poňatie pôdorysu stredovekých kostolov a katedrál s dlhou pretiahnutou loďou, má jeden cieľ - návštevníkov pohľad nasmerovať na priestor svätyne. Bernini všetko podriadil vizuálnemu účinku.
 
=== Interiér ===
 
Berniniho genialita a zmysel pre dokonalý dojem sa plne prejavili aj v interiéri chrámu. Osobité miestne podmienky viedli Berniniho k pôdorysnému riešeniu v podobe priečne situovanej elipsy; kratšia os zodpovedá smeru od vstupu k hlavnému oltáru a dlhšia šírke kostola. V mohutných múroch umiestnil okrem chóru veniec štyroch bočných kaplniek. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru. Jeho spodná časť z tmavého mramoru žiari teplým leskom, kým na kupole, predstavujúcej nebeskú klenbu, je všetko biele a zlaté.
 
Prvá kaplnka vpravo od vchodu je zasvätená spoluzakladateľovi Spoločnosti Ježišovej [[František Xaverský|svätému Františkovi Xaverskému]] (''Cappella di San Francesco Saverio''). Výzdobu tvoria tri obrazy s výjavmi zo svätcovho života - ''Smrť Františka Xaverského'', ''Kázanie svätého Františka'' a ''Krst pohanskej kráľovnej'' - od [[Baciccio|Giovanniho Battistu Gaulliho]] zv. Baciccio. Hlavný obraz zachytávajúci smrť tohto patróna jezuitských misionárov v roku 1552 v Číne, vytvoril Baciccio v roku 1676.
 
[[Obrázok:SStanislausKostka01.jpg|right|thumb|230px|[[Pierre Le Gros]], ''Smrť Stanislawa Kostku'', 1702 - 1703. Mramorová socha mladého jezuitu v jeho kláštornej izbe]]Ďalšou v poradí je kaplnka Utrpenia (''Cappella di Passione'') s troma obrazmi zachytávajúcimi utrpenie Krista od [[Giacinto Brandi|Giacinta Brandiho]] z roku 1682. V kaplnke nájdeme aj pomník sardínskeho kráľa Karola Emanuela IV. Savojského (1751 - 1819), ktorý v roku 1802 abdikoval na trón a v tunajšom jezuitskom konvente zomrel.
 
Vľavo od hlavného oltára sa nachádza kaplnka zasvätená [[Stanislaw Kostka|Stanislawovi Kostkovi]] (''Cappella di Santo Stanislao Kostka''). V kaplnke sú pod oltárom, v schránke z lazuritu a bronzu (dielo [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z roku 1716), uložené ostatky tohto mladého jezuitu.
 
Oproti kaplnke svätého Františka Xaverského (úplne vľavo) sa nachádza kaplnka zakladateľa jezuitskej rehole [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]] (''Cappella di Sant'Ignazio di Loyola''). Výzdobu kaplnky, ktorá sa pretiahla až do roku 1726, tvorí o.i. obraz zobrazujúci trojicu zakladateľov jezuitského rádu - [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]], [[František Xaverský|Františka Xaverského]] a [[František Borgia|Františka Borgiu]] - v sprievode [[Alojz Gonzaga|Aloisia Gonzagu]], ktorého kanonizácia sa konala práve v roku dokončenia výzdoby kaplnky.
 
Priestor svätyne opticky ohraničuje štvorica kanelovaných korintských stĺpov zo zeleného mramoru nesúcich zalomené kládie, ktoré korunuje segmentový štít. Na jeho vrchole dal Bernini umiestniť bielu postavu patróna kostola v oslavnej póze. Na svätca, vlastne na jeho skon, poukazuje nad oltárnou menzou umiestnený obraz ''Umučenie svätého Ondreja'', dielo [[Guglielmo Cortesi|Guglielma Cortesiho]] (vl. menom Guillaume Courtois), francúzsko-talianskeho maliara, z roku 1668. Modro namaľované steny svätyne vytvárajú pôsobivý kontrast so zlátenou plastikou nad oltárnym obrazom od [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] obsahujúcou množstvo poletujúcich anjelov prichádzajúcich pre svätca s korunou mučeníkov. Spojenie svätcovho pozemského utrpenia a smrti na kríži a oslávenia v nebi malo byť pre jezuitských novicov výzvou - z mnohých sa stali misionári a nejedného z nich čakal osud prvých apoštolov.
 
Celkový duchovný účinok dotvára denné svetlo, zalievajúce svätyňu z nenápadného okna.
 
Návštevníka pri pohľade nahor zaujme kupola zdobená bohatou štukatúrou v tvare včelích plástov.
 
== Zaujímavosť ==
 
Niekoľko desiatok metrov od Kostola Sant'Andrea al Quirinale, na križovatke ulíc, ktorá dostala svoje meno podľa štyroch malých fontán na jej rohoch, stojí ďalší skvost barokového staviteľstva, [[Kostol San Carlo alle Quattro Fontane]], dielo [[Francesco Borromini|Francesca Borrominiho]]. Kostol zasvätený [[Karol Boromejský|svätému Karolovi Boromejskému]] je o niečo starší ako svätoondrejský kostol a už od čias zrodu oboch stavieb sú obe predmetom porovnávania. Odborníci sa zhodujú v tom, že kým na Borrominiho stavbe sa uplatňuje „baroková matematika“, Bernini, celkom v štýle svojej tvorby, predstavil stavbu ako na grandióznom divadelnom javisku.
 
== Iné projekty ==
 
{{projekt|commons=Category:Sant'Andrea al Quirinale}}
 
== Externé odkazy ==
{{Architektonický výhonok}}
 
* [http://www.gesuitialquirinale.it/# Oficiálna stránka kostola]
 
== Zdroje ==
 
* B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
* M. Kitson, ''Umenie sveta - barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972
* O. J. Blažíček, ''Gianlorenzo Bernini'', Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964
* [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=2524 Sant´Andrea al Quirinale na RadioVaticana.cz]
 
 
[[Kategória:RímskokatolíckeKostoly kostolyv Ríme|Andrea]]
[[Kategória:KostolyBarokové stavby v RímeTaliansku]]
[[Kategória:KostolyGian zasvätenéLorenzo svätému Ondrejovi|RímBernini]]
2 343

úprav