Trnavská univerzita (historická): Rozdiel medzi revíziami

Trnavskú univerzitu založil [[12. mája]] roku [[1635]] [[kardinál]] [[Peter Pázmaň]] ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v [[Trnava|Trnave]]. Panovník [[Ferdinand II. ]]založenie univerzity schválil [[bula|bulou]] z 18. októbra 1635.

Založenie univerzity, tzv. ''studium generale'', bolo vyvrcholením snáh P.Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu[[konvikt]]u na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Na univerzite učili príslušníci [[jezuiti|jezuitského rádu]]. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste [[Graz]]. Prvým rektorom sa stal [[Juraj Dobronoki]].

Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 &nbsp;000 zlatých. Tie však boli deponované v meste [[Augsburg]], ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 36003&nbsp;600 zlatých.<ref>JANKOVIČ, V.: ''Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777.'' Bratislava 1995, s. 15.</ref>

Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita [[13.november|13. novembra]], s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra [[1635]]. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej ''artistická'') a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal [[Tigáz Jászberényi]]. Spočiatku mala univerzita iba 10-12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.

V roku [[1667]] pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup [[Juraj Lipai]] (Lippay) sumou 15 &nbsp;000 zlatých. V roku [[1769]] bolo rozhodnuté otvoriť aj lekárska fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku [[1770]].

Univerzita sa stala známou aj vďaka [[Observatórium|hvezdárniobservatóriu]] (hvezdárni), ktoráktoré bolabolo zriadenázriadené v roku [[1753]] [vtrdajším rektorom [František Borgia Kéri|Františkom Borgiom Kérim]] (1702 - 1768).<ref>HOLOŠOVÁ, A. - ŽAŽOVÁ, H.: ''Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785.'' Trnava 2012, s. 25.</ref> Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanickázáhradabotanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.

Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity je súčasná [[Eötvös Loránd University|Univerzita Eötvösa Loránda]] v [[Budapešť|Budapešti]], nie novodobá slovenská [[Trnavská univerzita v Trnave]].