Gramofónová platňa: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 25 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Verzia používateľa 83.208.133.212 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pirios)
Bez shrnutí editace
Pôvodne sa vyrábali zo [[šelak]]u, neskôr (spravidla od 50. rokov, v Česko-Slovensku od roku 1953) z [[vinyl]]u. Platne zo [[šelak]]u mali hrubšie drážky, potrebovali hrubšiu ihlu a špeciálnu rýchlosť 78; jedna strana štandardnej {{cm|25|m}} platne mohla obsahovať maximálne 3 minúty zvuku, väčší typ {{cm|30|m}} platne aj 5 minút. Na prehrávanie šelakových platní existujú dva druhy [[gramofón]]ov. Staršie, sú mechanické, s plechovou rúrou a natáčaním kľukou. Novšie sú elektrické, a zvuk je z nich snímateľný v podobe elektrického signálu nielen do elektrónkových rádií, ale aj do akéhokoľvek druhu elektroniky, po pripojení novšieho typu konektoru.
 
Najznámějšie značky gramofónových platní z medzivojnového Česko-Slovenska boli [[Ultraphon]], [[Supraphon]], [[His master's voice]] (etiketa so psíkom), [[Esta]], [[Odeon]], [[Polydor]], [[Rekord]], [[Artona]], [[Selekton]] a veľa ďalších. Medzi týmito značkami existovali ustálené rozdiely v cene a kvalite nahrávok. Napríklad značky Artona a Selekton boli špeciálne zriadené firmou Ultraphon na vydávanie menej kvalitných nahrávok a táto prax bola obvyklá aj u iných firiem. Počas socializmu v Česko-Slovensku existovala iba značka [[Supraphon]], od roku 1967 [[Panton]] a od roku 1971 na Slovensku aj [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].
 
Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech [[kompaktný disk|kompaktných diskov]]. V súčasnosti sa vydávajú platne skoro iba ako doplnok popri hudobných nosičoch produkovaných na CD; slúžia na zberateľské účely a na činnosť diskotékarov.
Anonymný používateľ