Priestorový uhol: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TibX (diskusia | príspevky)
d preklepy
wikilinky, rozšírenie
Riadok 1:
[[Súbor:Solid Angle.png|thumb|Vymedzenie priestorového uhla na guľovej ploche]]
'''Priestorový uhol''' je časť [[priestor (geometria)|priestoru]] vymedzená [[Rotačný kužeľ|rotačnou kužeľovou]] [[plochapovrch|plochou]]. Každá taká plocha delí priestor na práve dve časti – priestorové uhly. Priestorový uhol sa určuje tak, že sa uvažuje [[guľa (matematika)|guľová plocha]] so stredom vo vrchole ''V'' a s ľubovoľným [[polomer (kružnica)|polomerom]]om ''r'', ktorej [[prienik]] s priestorovým uhlom je [[vrchlík]] na guľovej ploche s [[obsahPlocha (útvar)|obsahom]]om ''A''. Veľkosť priestorového uhla potom určuje [[Delenie (matematika)|pomer]] medzi ''A'' a ''r<sup>2</sup>'', pričom nezávisí na uvažovanej guľovej ploche.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Rossiová Dell'Acqua
| meno = Alba
| titul = Encyklopedie matematiky
| vydanie = 1
| vydavateľ = Mladá fronta
| miesto = Praha
| rok = 1988
| strany = 260
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| korporácia = Encyklopedický institut ČSAV
| titul = Malá československá encyklopedie
| zväzok = V. Pom–S
| vydanie = 1
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok = 1987
| strany = 123
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Klezcek
| meno = Josip
| odkaz na autora = Josip Kleczek
| titul = Velká encyklopedie vesmíru
| vydanie = 1
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok = 2002
| strany = 388
| isbn = 80-200-0906-X
}}</ref>
 
Alternatívnou definíciou priestorového úhlu je zjednotenie všetkých polopriamok <math>\overrightarrow{VX}</math> so spoločným začiatkom V, kde bod X leží na guľovom vrchlíku so stredom v bode V.<ref>{{citácia knihy
Špecifickým prípadom priestorového uhla je [[polpriestor]], tj. časť priestoru rozdeleného [[Rovina|rovinou]].
| priezvisko = Lošťák
| meno = Jiří
| titul = Matematika do kapsy
| vydanie = 2
| vydavateľ = FIN
| miesto = Olomouc
| rok = 1993
| strany = 123–124
| isbn = 80-85572-47-8
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| korporácia = Encyklopedický dům
| titul = Encyklopedický slovník
| vydanie = 1
| vydavateľ = Odeon & Encyklopedický dům
| miesto = Praha
| rok = 1993
| strany = 1143
| isbn = 80-207-0438-8
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| korporácia = Diderot
| titul = Všeobecná encyklopedie Diderot v osmi svazcích
| zväzok = 8. T–Ž
| vydanie = 2. nezměněné
| vydavateľ = DIDEROT
| miesto = Praha
| rok = 2002
| strany = 177
| isbn = 80-86613-08-9
}}</ref>
 
Špecifickým prípadom priestorového uhla je [[polpriestor]], tj. časť priestoru rozdeleného [[Rovina (geometria)|rovinou]].
 
== Značenie ==
Řádek 10 ⟶ 70:
 
== Výpočet ==
Priestorový uhol objektu pozorovaného z určitého bodu je rovný [[obsahPlocha (útvar)|ploche]], ktorú zaberá obraz tohto objektu v bodovej projekcii (so stredom v danom bode) na jednotkovú [[guľa|guľu]], ktorá má stred v danom bode.
 
Plný priestorový uhol má hodnotu <math>4 \pi</math>, priamy uhol polovičnú.
 
== Element priestorového uhla ==
Ak pozorujeme z určitého [[bodBod (geometria)|bodu]]u s [[polohový vektor|polohovým vektorom]] <math>\mathbf{r}</math> element plochy <math>\mathrm{d}\mathbf{S}</math>, ktorého polohový vektor je <math>\mathbf{r}^\prime</math>, potom pre element priestorového uhla platí
:<math>\mathrm{d}\Omega = \frac{\mathbf{R}\cdot\mathrm{d}\mathbf{S}}{R^3}</math>,
kde <math>\mathbf{R}=\mathbf{r}-\mathbf{r}^\prime</math>, <math>R</math> je veľkosť tohto [[vektorVektor (matematika)|vektoru]]u a <math>\mathrm{d}\mathbf{S} = \mathbf{n}\mathrm{d}S</math>, pričom <math>\mathbf{n}</math> je [[normála]] plochy v bode <math>\mathbf{r}^\prime</math>.
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==
Řádek 24 ⟶ 87:
 
== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Prostorový úhel|10290670}}
 
[[Kategória:Geometria]]