Zem: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 4 054 bajtov ,  pred 6 rokmi
(preklad z češtiny)
Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza [[mesiac (družica)|prirodzená družica]] ([[Mesiac]]) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá má mesiac len jeden. Jeho priemer dosahuje približne štvrtinu priemeru Zeme, ale považuje sa za neprimerane veľký vzhľadom na materské teleso. Mesiac sa len v máločom podobá na planétu, ktorú obieha. Jeho povrch je pustý, bez atmosféry, kvapalnej vody a [[sopečná aktivita|sopečnej aktivity]].
 
== Fyzikálne vlastnostivlastnost ==
Zem je takmer [[Guľa (matematika)|guľa]]té teleso. Má tvar [[geoid]]u ([[grécke jazyky|grécky]] ''geoidés'' = podobný Zemi), ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného [[elipsoid]]u. [[Odstredivá sila]] rotácie spôsobila, že Zem je na póloch sploštená. Z tohto dôvodu je rovníkový priemer Zeme, {{km|12756.284|m}} o {{km|42.77|m}} väčší ako jej polárny priemer.
 
Dôsledkom odstredivej rotačnej sily je tiež to, že [[tiažové zrýchlenie]] je nepatrne menšie na rovníku ako na póloch. Vertikálna členitosť povrchu, čiže rozdiel medzi vrcholkami najvyšších [[pohorie|pohorí]] a dnami najhlbších [[oceánska priekopa|oceánskych priekop]], je asi {{km|20|m}}. Príliš veľkým výškovým rozdielom bráni gravitácia spoločne s tektonickými procesmi a [[erózia|eróziou]].<ref name="Zem">{{Citácia knihy |meno=James F |priezvisko=Luhr |spoluautori=et al. |rok=2004 |titul=Zem |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-0796-3 |strany=}}</ref> [[Hmotnosť]] Zeme je 5,974.10<sup>24</sup> kg, čo je približne tri milióntiny hmotnosti Slnka.
 
Hodnota [[hustota|hustoty]] Zeme {{kg|5515}}/m<sup>3</sup><ref name="V číslach" /> je najväčšia zo všetkých planét slnečnej sústavy. Dôvodom je čiastočne to, že Zem je najhmotnejšou pevnou planétou, akú poznáme, a gravitácia stlačila materiál v jej vnútri do menšieho [[objem]]u.
 
Zem vrhá do priestoru na strane odvrátenej od Slnka svoj [[zemský tieň|tieň]], ktorý má približne tvar zbiehajúceho sa [[kužeľ]]a. Vrchol úplného [[tieň]]a (umbry) Zeme je od zemského povrchu vzdialený približne {{km|1400000|m}}, čo je približne stotina vzdialenosti Zeme od Slnka. Keď do zemského tieňa vstúpi Mesiac, dochádza k jeho [[zatmenie Mesiaca|zatmeniu]]. Aj všetky [[umelá družica|umelé družice]] Zeme každý deň prechádzajú tieňom, preto ich (s výnimkou obdobia okolo letného slnovratu) možno pozorovať len [[večer]] alebo [[ráno|nadránom]].
 
== Dráha a rotácia ==
{{hlavný článok|Pohyby Zeme}}
[[Súbor:North season.jpg|right|thumb|Obeh Zeme okolo Slnka]]
[[Súbor:Earth obliquity range.svg|right|thumb|Rozsah možného sklonu zemskej osi]]
Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149,6 miliónov km priemernou [[rýchlosť]]ou {{km|29.8|m}}/s. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka sa stala jednou zo základných astronomických jednotiek dĺžky a ozn
Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149,6 miliónov km priemernou [[rýchlosť]]ou {{km|29.8|m}}/s. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka sa stala jednou zo základných astronomických jednotiek dĺžky a označuje sa ako [[astronomická jednotka]] (skratka AJ alebo AU z anglického ''Astronomical Unit''). V najvzdialenejšom bode svojej dráhy, v [[afélium|aféliu]] (doslní), je Zem od Slnka vzdialená {{km|152098704|m}}, v najbližšom bode svojej dráhy, v [[perihélium|perihéliu]] (príslní) {{km|147097149|m}}. Zmena vzdialenosti od Slnka však nie je príčinou striedania sa ročných období. Zem prechádza perihéliom okolo [[4. január]]a,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=352}}</ref> dva týždne po [[zimný slnovrat|zimnom slnovrate]], kedy paradoxne na severnej pologuli vrcholí [[zima]]. Aféliom zase Zem prechádza dva týždne po letnom slnovrate,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=12}}</ref> kedy je na severnej pologuli leto. V súlade s [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]] sa Zem v aféliu pohybuje približne o {{km|1|m}}/s pomalšie ako v perihéliu. Jej priemerná [[obežná rýchlosť]] je {{km|29.79|m}}/s.
 
ňňňo základná roňňňňňňň
 
miofopjfewfrň
Doba obehu Zeme okolo Slnka sa stala jednou zo základných jednotiek času a nazývame ju [[rok]]. Obeh Zeme okolo Slnka sa však môže vzťahovať na rôzne body alebo telesá, podľa čoho rozlišujeme niekoľko typov obehov, ktorých dĺžky sa od seba nepatrne líšia. Poznáme rok [[siderický rok|siderický]], [[tropický rok|tropický]] a [[anomalistický obeh|anomalistický]]. Tropický rok, ktorý je základom [[kalendárny rok|kalendárneho roku]] má dĺžku 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd. Priemerná rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka sa nazýva [[ekliptika]]. Používa sa ako základná rovina, voči ktorej určujeme [[sklon dráhy|sklony dráh]] všetkých telies v slnečnej sústave.
 
u ekliptiky.
Vzhľadom na to, že Zem má veľmi hmotný Mesiac a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží pod povrchom Zeme, Zem vykonáva pri svojom obehu okolo Slnka kývavé pohyby, ktoré planétu jednak mierne striedavo približujú a vzďaľujú od Slnka jednak spôsobujú jej striedavý pohyb nad a pod.rovinou ekliptiky.
 
=== Rotácia ===
{{hlavný článok|Magnetické pole Zeme}}
[[Súbor:Dipole field.svg|left|thumb|[[siločiara|Siločiary]] magnetického poľa Zeme]]
Zem má [[magnetické pole]], ktoré sa vytvára [[trenie|trením]] pri rotácii vonkajšieho, zrejme tekutého [[Zemské jadro|zemského jadra]] o pevné vnútorné jadro. Tento proces funguje ako obrovské hydrodynamické [[dynamo]]. Magnetické pole Zeme má [[dipól]]ový charakter, to znamená, že rozloženie jeho [[Siločiara|siločiar]] je podobné siločiaram v okolí tyčového [[magnet]]u. Magnetické siločiary sa zbiehajú v severnom a južnom [[Magnetický pól Zeme|magnetickom póle]]. Magnetická os je sklonená k rotačnej osi pod uhlom približne 11°. Merania magnetizmu v horninách rôzneho veku ukázali, že magnetické póly putujú po povrchu Zeme a pole dokonca periodicky mení svoju polaritu.<ref name="Zem">{{Citácia knihy |meno=James F |priezvisko=Luhr |spoluautori=et al. |rok=2004 |titul=Zem |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-0796-3 |strany=}}</ref>
 
Oblasť okolo Zeme, v ktorej dominuje magnetické pole sa nazýva [[magnetosféra]]. Tvar magnetosféry silne ovplyvňuje [[slnečný vietor]], ktorý na náveternej strane (strane najbližšej k Slnku) pôsobí tlakom približne 1,7 [[Pascal (jednotka)|nPa]]. Tým zatláča magnetosféru do vzdialenosti asi desiatich zemských priemerov (asi {{km|60000|m}}). Oblasť, v ktorej geomagnetické pole začína slnečný vietor odchyľovať, sa nazýva nárazový front.<ref name="Vesmír" /> Na strane odvrátenej od Slnka je magnetosféra predĺžená do chvosta siahajúceho ďaleko za obežnú dráhu [[Mesiac]]a. Hranica medzi magnetosférou a [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárnym magnetickým poľom]] sa nazýva ''magnetopauza''.
Anonymný používateľ