Globálny lokalizačný systém: Rozdiel medzi revíziami

Je schopný poskytovať údaje o polohe nezávisle na [[počasie|počasí]] 24 hodín denne. Ide o pasívny družicový dĺžkomerný systém. Cieľom prevádzkovateľa tohto [[systém]]u, Ministerstva obrany [[Spojené štáty|USA]], pôvodne bolo, aby vojenské jednotky mohli presne určovať polohu, [[rýchlosť]] a čas v jednotnom referenčnom systéme. Z uvedeného vyplýva, že systém bol vyvíjaný najmä pre [[vojna|vojenské]] účely, ale americký kongres neskôr schválil jeho využitie s určitými obmedzeniami aj pre civilný sektor.

 

Históriu družicových systémov môžeme začať datovať od začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]], keď memorandom ministerstva obrany USA boli [[United States Air Force|vzdušné sily]] poverené zlúčením pokusných programov Timation a 621B do programu označeného ako GPS NAVSTAR. Prvými elektronickými navigačnými systémami boli [[rádiomaják]]y. Po vynájdení umelých družíc sa začalo uvažovať, či by sa nedali pomocou nich vyvinúť presnejšie navigačné systémy. Prvý takýto [[navigačný systém]] priviedli do prevádzky USA v 60-tych rokoch a tento systém dostal meno [[Transit]]. Koncom 60-tych rokov aj bývalý [[Sovietsky zväz]] uviedol do prevádzky navigačný systém označovaný názvom [[Cyklon]] a dodnes sú používané ďalšie dva obdobné systémy – vojenský šesť družicový s názvom Parus (niekedy Cikada-M) a civilný 4 družicový s názvom Cikada. Oba systémy majú rovnaké nevýhody. Poskytujú len dvojrozmerné [[súradnice]], určenie polohy je s presnosťou {{m|500|m}} pri príjme signálu len z jednej družice a nepresný časový [[signál]]. Tieto navigačné systémy sa tiež nazývajú [[Christian Johann Doppler|Dopplerovské]].