Lev Nikolajevič Tolstoj: Rozdiel medzi revíziami

'''Lev Nikolajevič Tolstoj''' ({{v jazyku|rus|Лев Николаевич Толстой}}; * [[9. september]] [[1828]] – † [[20. november]] [[1910]]) '''bol ruský [[spisovateľ]] - [[románopisec]], [[esejista]], [[dramatik]] a [[filozof]] - ako aj [[Náboženský anarchizmus|kresťanský anarchista]] a stúpenec reformy vzdelávania. Je pravdepodobne najznámejším členom [[šľachta|šľachtickej rodiny]] Tolstých a jedným z najčítanejších ruských spisovateľovvzdelavania.'''

'''Narodil sa v rodinnom sídle v Jasnej Poľane, neďaleko mesta [[Tula]], južne od [[Moskva|Moskvy]]'''. '''Jeho rodičia pochádzali zo starých šľachtických rodov''', otec sa volal Nikolaj Iľjič Tolstoj (zomrel v roku 1837), matka sa za slobodna volala Marija Nikolajevna Volkonská (zomrela v roku 1830). Prostredníctvom svojich starých rodičov bol Lev Nikolajevič spriaznený s inými kniežacími rodinami v [[Rusko|Rusku]] (ako boli Trubeckí, Gorčakovci a iní). '''Rodina Tolstých patrila k najvyššej ruskej aristokracii a Lev Nikolajevič si svoju príslušnosť k tejto vrstve silne uvedomoval'''. '''Tolstoj mal troch bratov a sestru'''. '''Po smrti rodičov sa o neho starala jeho teta''' Jergolská, v detstve žil prevažne v [[Moskva|Moskve]] a v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]]. Ako všetci šľachtickí synkovia, aj on '''dostal francúzsku výchovu.'''

'''Od roku 1844 začal Tolstoj študovať právo a orientálne jazyky na univerzite v [[Kazaň|Kazani]].''' Jeho učitelia ho však ohodnotili ako lenivého a Lev Nikolajevič štúdium zanechal. '''Počas štúdia viedol bohémsky život a prehrával značné sumy v kartách'''. Už počas štúdia v [[Kazaň|Kazani]] si začal viesť denník, v ktorom zaznamenával aj svoje morálne poklesky a najintímnejšie myšlienky, z ktorých mnohé sa dotýkali otázky zmyslu ľudskej existencie. '''V roku 1849 sa vrátil do [[Jasná Poľana|Jasnej Poľany]], kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok svojich nevoľníkov.''' '''Veľmi skoro však odišiel so svojím bratom bojovať na [[Kaukaz]] (1851) a potom sa zúčastnil [[Krymská vojna|krymskej vojny]] ([[1853]] - [[1856]])'''. Spočiatku bol vyslaný do [[Valašsko|Valašska]], kde ruská armáda bojovala s [[Turecko|Tureckom]]. Od konca roku 1854 bol Tolstoj svedkom obrany [[Sevastopoľ]]u na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]]. '''Zážitky z bojov na [[Kaukaz]]e a z [[Krym]]u mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam''' (''Hadži Murat'', ''Sevastopoľské poviedky''). '''V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam [[pacifizmus|pacifizmu]].'''

'''V roku [[1857]] cestoval po západnej [[Európa|Európe]], navštívil [[Francúzsko]], [[Švajčiarsko]] a [[Nemecko]]'''. V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov. Po svojom návrate do [[Rusko|Ruska]] si Tolstoj uvedomil zaostalosť ruského politickej, ekonomickej i kultúrnej reality. Zvlášť ťaživým problémom bolo pretrvávajúce nevoľníctvo (mimo [[Rusko]] už v tom čase nikde neexistovalo). '''Tolstoj sa domnieval, že postavenie nevoľníkov sa zlepší, ak im bude poskytnuté vzdelanie. Sám si to chcel overiť v praxi a, preto v roku 1859 otvoril prvú školu pre svojich poddaných a ich deti, v ktorej sám so svojou rodinou vyučoval.''' '''Roľníci však vo vzdelávaní nevideli žiadny zmysel a považovali ju za záťaž. Tolstého aktivity ostatní statkári považovali za neprimerané jeho postaveniu a prestali sa s ním stýkať.''' '''Viacerí ho začali považovať v lepšom prípade za čudáka.'''