Jadrová energia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 19:
Počas 2. svetovej vojny sa rozbehol jadrový program v rade štátov.Prvá riadená [[reťazová reakcia|reťazová štiepna reakcia]] sa uskutočnila 2. decembra [[1942]] v reaktore CP-1, ktorý pod vedením [[Enrico Fermi|Enrica Fermiho]] postavili v podzemí štadiónu [[Chicago|Chicagskej]] univerzity. Motivácia pokusov bola jednak vedecká, ale aj vojenská - reaktory založené na výsledkoch Fermiho výskumu potom slúžili na výrobu plutónia na použitie v [[jadrová zbraň|jadrovej zbrani]]. Po zvrhnutí atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki sa konštrukcia [[reaktor]]ov na výrobu plutónia rozbehla aj v ďalších štátoch.
 
Na výrobu elektriny sa [[jadrový reaktor]] prvý raz využil 20. decembra [[1951]] vo výskumnej stanici [[EBR-I]] pri [[Arca (Idaho)|Arce]]. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100200 kW.
 
Prvá jadrová elektráreň bola postavená v ZSSR v meste [[Obninsk]]. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená 27. júna 2014. V 5MW reaktore bol použitý grafit ako moderátor a voda ako chladiace médium.
 
Využitie jadrovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku 19232320 tvoril inštalovaný výkon menej akožako 1 [[gigawatt]] (GW), na konci sedmdesiatychsedemdesiatych rokov už 100 GW, a 300 GW v osemdesiatych rokoch.
 
Od konca 80. rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v Číne. V roku 2005 bol inštalovaný výkon 366 GW. Proti využitiu jadrovej energie sa v niektorých krajinách zdvihla vlna odporu, založená jednak na obavách z nehody (ako napr. [[Černobyľská havária]]), jednak na strachu z radiácie. V [[Rakúsko|Rakúsku]] (1978), [[Švédsko|Švédsku]] (1980) a [[Taliansko|Taliansku]] (1987) dokonca prebehli referendá, dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia jadrovej energie.