Ferdinand de Saussure: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 65 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q13230) |
|||
Riadok 19:
Hlavná myšlienka diela je, že jazyk môže byť analyzovaný ako formálny systém organizovanej rozdielnosti, nezávisle od komplikovanej dialektiky produkcie a chápania v reálnom čase. Okrem toho vo veľmi mladom veku publikoval dôležitú prácu o indoeurópskej filológii, ktorá vytvorila teóriu, ktorá je dnes známa ako [[laryngálna teória]]. Niektorí ľudia zastávajú názor, že Saussurovu verziu štrukturalizmu stimulovali práve problémy s vysvetlením, ako on sám bol schopný vytvoriť systematické prediktívne hypotézy zo známych lingvistických údajov na neznáme lingvistické údaje.
Jeho dielo bolo prijaté dvoma spôsobmi. V Amerike sa vyvinulo na [[distribucionalizmus]] [[Leonard Bloomfield|Leonarda Bloomfielda]] a je odvtedy postulované všetkým lingvistickými vednými odvetviami. Saussurov vplyv však odmieta Noam Chomsky a niektorí iní autori. V dnešných vývojových trendoch Saussurovu teóriu najviac rozvinul [[Michael Silverstein]], ktorý skombinoval túto teóriu s teóriami [[príznakovosť|príznakovosti]] a dištinktívnych znakov, ktoré [[pražská škola]] (najdôležitejší členovia boli [[Nikolaj Sergejevič Trubeckoj]] a [[Roman Jakobso]]n) vyvinula pre analýzu [[fonológia|fonológie]], [[Whorfova hypotéza|Sapirovou-Whorfovou hypotézou]] gramatickej kategórie, a transformačnou analýzou
== Dielo ==
Riadok 29:
* Curso de lingística general, [[1945]]
* Notes inédites de F. de Saussure, [[1954]]
* Introduction au deuxieme cours de linguistique générale ([[1908]]
* Course in General Linguistics, [[1959]]
* Kurs jezykoznawstwa ogolnego, [[1961]]
Riadok 37:
* Cours de linguistique générale. Édition critique par Rudolph Engler, I-II, [[1967]]-[[1968]]-[[1974]]
* Lettres de Ferdinand de Saussure a Giovanni Pascoli, [[1968]]
* Introduzione al secondo corso di linguistica generale ([[1908]]
* Kurs i allmän lingvistik, [[1970]]
* Lettres de ferdinand de Saussure a J. Baudouin de Courtenay, [[1970]]
|