Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa: Rozdiel medzi revíziami

[[Cisterciánsky rád|Cisterciánsky kláštor]] pri kostole [[Dogma o nanebovzatí Panny Márie|Nanebovzatia Panny Márie]] je najstarší kláštor rádu v Česku. Bol založený v roku [[1142]] [[mních]]mi z [[Bavorsko|bavorských]] [[Waldsassen]]. Samotný kostol vznikol ako súčasť cisterciánskeho kláštora koncom [[13. storočia]] a bol postavený medzi rokmi [[1282]]  –  [[1320]] v [[Gotická architektúra|gotickom]] slohu cisterciánskymi staviteľmi. Po vypálení [[husitstvo|husitmi]] počas [[husitstvo|husitských vojen]] bol poškodený a neskôr rekonštruovaný. V roku [[1700]] ho prestaval v štýle [[Baroková gotika|barokovej gotiky]] významný český [[staviteľstvo|staviteľ]] [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[1677]]- – [[1723]]), ktorý je i autorom prestavby susednej kaplnky Všetkých Svätých, [[Kostnica v Sedlci|kostnice]] a väčšej časti dekorácii z kostrových pozostatkov v tejto kaplnke.

== PopisOpis ==

[[Súbor: Kutna Hora Cathedral of Our Lady nave 2.jpg |thumb|left|upright|Interiér kostola z kruchty]]

Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa je päťloďová gotická [[bazilika]] s priečnou loďou, polygonálnym záverom a vencom kaplniek. Ako aj iné cisterciánske kostoly tej doby nemá veže. Kostol je {{m|92 |m}} dlhý, {{m|29 |m}} široký a výška klenby je {{m|25 |m}}. Prostý a svetlý interiér má barokovú klenbu s freskou J. J. Steinfelse z roku [[1717]] v krížení. Zariadenie je prevažne barokové. Na severnej stene sú obrazy „Mučenie mníchov husitmi“ a „Zavraždenie sv. Václava“ od M. I. Willmanna z roku [[1703]], a obraz „14 svätých pomocníkov“ od [[Petr Brandl|Petra Brandla]] z roku [[1728]]. Tiež v Kaplnke českých patrónov a Kaplnke svätej Luitgardy v ochoze (prvá a druhá kaplnka vľavo) sú rezby M. V. Jäckela a obrazy P. Brandla.