|
|Podpis = Vinci, Leonardo da 1452-1519 Signature from the Paintings and Drawings 08 Signature.jpg
|}}
števo je kopirak
'''Leonardo di ser Piero da Vinci''', nazývaný '''Leonardo da Vinci''', (* [[15. apríl]] [[1452]], Vinci pri meste [[Florencia]], [[Taliansko]] – † [[2. máj]] [[1519]], [[zámok Clos Lucé]], [[Amboise]], [[Francúzsko]])<ref>http://www.britannica.com/EBchecked/topic/336408/Leonardo-da-Vinci</ref> bol [[Taliansko|taliansky]] [[Renesancia|renesančný]] [[architekt]], [[hudobník]], [[vynálezca]], [[Sochár (povolanie)|sochár]] a [[maliar (umelec)|maliar]]. Bol opísaný ako [[archetyp]] "[[polyhistória|renesančného človeka]]" a ako univerzálny [[génius]]. Leonardo je slávny pre svoje majstrovské obrazy ako ''[[Posledná večera (Leonardo)|Posledná večera]]'' a ''[[Mona Líza]]''. Tiež je známy ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, ale ktoré boli len výnimočne skonštruované počas jeho života. Navyše pomohol rozvinúť [[anatómia|anatómiu]], [[astronómia|astronómiu]] a [[stavebníctvo]].
== Životopis ==
Jeho život bol prvýkrát opísaný v biografii [[Giorgio Vasari|Giorgia Vasariho]] ''Vite'' (Životy).
Leonardo sa narodil v dedinke Vinci, blízko mesta ''Florencia'' v Taliansku. Bol nemanželským synom Piera da Vinci, mladého právnika a Cateriny, pravdepodobne sedliackeho dievčaťa.
Keďže sa narodil pred zavedením modernej konvencie o menách v [[Európa|Európe]], jeho celé meno bolo "Leonardo di ser Piero da Vinci", ktoré znamenalo "Leonardo, syn pána Piera z Vinci". Leonardo sám jednoducho podpisoval svoje práce "Leonardo" alebo "Io, Leonardo" ("Ja, Leonardo"). Mnoho autorít preto spomína jeho práce ako "od Leonarda", a nie "od da Vinciho". Meno svojho otca nepoužíval pravdepodobne kvôli svojmu nelegitímnemu postaveniu.
Vyrastal u svojho otca vo Vinci. Keď mal 15 rokov, otec ho poslal, aby študoval umenie do Florencie. Celý svoj život bol [[vegetarián]]. Okolo roku [[1466]] sa stal učňom maliara [[Andrea del Verrocchio|Andreu del Verrocchio]]. Neskôr sa stal nezávislým maliarom vo Florencii.
V roku [[1476]] bol anonymne obžalovaný z homosexuálneho styku so 17-ročným známym [[mužská prostitúcia|prostitútom]], Jacopom Saltarellim, ktorý mu stál ako model. Spolu s ďalšími troma mladými mužmi ho obvinili z homosexuálneho správania. Nakoniec bol pre nedostatok svedkov oslobodený. V nasledujúcom období bol Leonardo a ostatní pod prísnym dohľadom florentských "Nočných strážnikov" — renesančnej obdoby [[mravnostná polícia|mravnostnej polície]].
Tvrdenie, že Leonardo bol [[homosexuál]], sa všeobecne akceptuje. Najdlhší vzťah mal s krásnym delikventom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno, ktorého nazýval ''Salai'' (malý diabol) a ktorý vstúpil do jeho služieb vo veku 10 rokov ako jeho sluha a asistent.
Leonardo podporoval Salaia dvadsaťpäť rokov a vo svojom testamente mu zanechal väčšinu svojich vinohradov.
[[Súbor:Leonardo self.jpg|thumb|left|[[Autoportrét]] ([[červená krieda]]), okolo [[1512]] – [[1515]]]]
Asi od roku [[1482]] do roku [[1499]] Leonardo pracoval pre [[Ludovico Sforza|Ludovica Sforzu]], [[vojvoda|vojvodu]] [[Miláno|Milána]] kde si založil aj vlastnú dielňu s učňami. Sedemdesiat ton [[bronz]]u, ktoré bolo pripravených na Leonardovu sochu "Gran Cavallo" (Veľký kôň) padlo za obeť (boli použité na výrobu pušiek) vojvodovmu pokusu zachrániť Miláno pred [[Francúzsko]]m [[Karol VIII. (Francúzsko)|Karla VIII.]] v roku [[1495]].
Keď sa v roku [[1498]] Francúzi už za vlády [[Ľudovít XII.|Ľudovíta XII.]] vrátili, Miláno padlo bez boja a Sforza bol zvrhnutý. Leonardo istý čas ostal v Miláne, až kým jedného rána neuvidel francúzskych lukostrelcov trénovať na jeho hlinenom modeli sochy "Gran Cavallo" v polovičnej veľkosti. Odišiel spolu so Salaiom a jeho priateľom (a vynálezcom [[podvojné účtovníctvo|podvojného účtovníctva]]) [[Luca Pacioli|Lucom Paciolim]] do [[Mantova (mesto)|Mantovy]], z ktorej po dvoch mesiacoch pokračoval do [[Benátky|Benátok]], a odtiaľ späť do Florencie na konci apríla [[1500]].
Vo Florencii vstúpil do služieb [[Cesare Borgia|Cesara Borgiu]], syna [[Alexander VI.|pápeža Alexandra VI.]], zvaného "Vojvoda Valentino", ako vojenský architekt a staviteľ. V roku [[1506]] sa vrátil do Milána, vtedy už v rukách [[Maximilian Sforza|Maximiliana Sforzu]], potom ako švajčiarski žoldnieri vyhnali Francúzov.
V roku [[1507]] sa Leonardo stretol s výnimočne krásnym 15-ročným aristokratom, grófom Francescom Melzim. Melzi sa stal jeho žiakom, životným druhom a dedičom.
Od [[1513]] do [[1516]] žil v [[Rím]]e, kde v tom čase pôsobili maliari ako [[Raffael]] a [[Michelangelo]]; hoci s nimi neudržiaval kontakty, predpokladá sa, že zohral hlavnú úlohu v premiestnení 'Davida', majstrovského diela Michelangela. Michelangelo bol z toho, podľa všetkého, nie veľmi nadšený.
V roku [[1515]] [[František I. (Francúzsko)|František I.]] znova obsadil Miláno, a Leonardo bol poverený vytvorením dekorácie (mechanického leva) pre mierové rozhovory v [[Boloňa|Boloni]] medzi francúzskym kráľom a [[Lev X.|pápežom Levom X.]], kde sa musel prvýkrát stretnúť s kráľom. V [[1516]], vstúpil do Františkových služieb a využíval zámok [[zámok Clos Lucé|Clos Lucé]] hneď vedľa kráľovskej rezidencie na [[Amboise|kráľovskom zámku v Amboise]] a dostával štedrú penziu. S kráľom sa stali blízkymi priateľmi.
Zomrel vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v meste [[Cloux]] roku [[1519]]. V súlade s jeho poslednou vôľou nasledovalo jeho truhlu 60 žobrákov. Bol pochovaný v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise.
Leonardo mal množstvo priateľov, tu sú niektorí z nich:
* [[Fazio Cardano]] — [[matematik]], [[advokát]]
* [[Giovanni Francesco Melzi]] — maliar, žiak
* [[Girolamo Melzi]] — kapitán milánskej domobrany
* [[Giovanni Francesco Rustici]]
* [[Cesare Borgia]] — bojovník
* [[Niccolo Machiavelli]] — spisovateľ
* [[Andrea da Ferrara]]
* [[Franchinus Gaffurius]] — [[teória hudby|hudobný teoretik]], skladateľ
* [[Francesco Nani]] — brat františkán v [[Brescia (mesto)|Brescii]]
* [[Iacomo Andrea]] — [[architekt]]
* [[Luca Pacioli|Fráter Luca Bartolomeo de Pacioli]] — otec františkán
* [[Galeazzo da Sanseverino]] — veliteľ vojvodovej armády v [[Miláno|Miláne]], [[spevák]]
* [[Ginevra dei Benci]] (Ginevra de' Benci)
* [[Atalante Miglioretti]] — spevák, umelec, [[herec]]
* [[Tomasso Masini]] da [[Peretola]] tiež známy ako [[Zoroastro]] — študent [[alchýmia|alchýmie]], [[okultista]]
* [[Benedetto Dei]] — spisovateľ
== Umenie ==
=== Maliar ===
''„Maliarstvo je poézia, ktorá je videná ale nepočutá a poézia je maliarstvo, ktoré je počuté, ale nevidené.“''
[[Súbor:Leonardo da Vinci (1452-1519) - The Last Supper (1495-1498).jpg|thumb|300px|''[[Posledná večera (Leonardo)|Posledná večera]] (1498)'']]
Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako ''[[Posledná večera (Leonardo)|Posledná večera]]'' (po taliansky ''Ultima Cena'' alebo ''Cenacolo'', v Miláne), namaľovanom v roku [[1498]], a ''[[Mona Líza]]'' (tiež známa po taliansky ako ''La Gioconda'' alebo po francúzsky ''La Joconde'', teraz v [[Louvre|Louvri]] v Paríži), namaľovanom v [[1503]] – [[1506]], aj keď sa polemizuje či tento obraz namaľoval sám alebo je to dielo jedného z jeho študentov. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov, ale žiadna socha.
Leonardo často plánoval veľkolepé obrazy s množstvom kresieb a náčrtov, ale tie neboli nikdy dokončené.
V roku [[1481]] bol poverený namaľovať obraz nad oltár "Klaňanie kráľov". Po náročných prípravách a množstve kresieb obraz zanechal nedokončený, keď odchádzal do [[Miláno|Milána]].
Vo Florencii bol poverený namaľovať rozsiahlu verejnú nástennú maľbu "Bitka pri Anghiari"; jeho rival [[Michelangelo]] mal maľovať na opačnú stenu. Po vytvorení neuveriteľného množstva štúdií pri príprave na túto prácu, opustil mesto s nedokončenou nástennou maľbou kvôli technickým problémom.
==== Zoznam obrazov ====
''Poznámka: Údaje o rokoch vzniku obrazov sa v rôznych prameňoch väčšinou značne rozchádzajú''
[[Súbor:Mona Lisa, by Leonardo da Vinci, from C2RMF retouched.jpg|thumb|''[[Mona Líza]] (1503 – 1505/1506)'']]
* ''[[Madona s granátovým jablkom]] (Dreyfusova Madona)'' (~1469) – ''[[National Gallery of Art]]'', [[Washington (D.C.)|Washington]], USA
* ''[[Zvestovanie (Leonardo)|Zvestovanie]]'' (1475 – 1480) – ''[[Galleria degli Uffizi]]'', [[Florencia]], Taliansko
* '' [[Ginevra Benci]] (Portrét Ginevry de' Benci)'' (~1475) – ''[[National Gallery of Art]]'', [[Washington (D.C.)|Washington]], USA
* ''[[Krstenie Krista]]'' spolu s [[Andrea del Verrocchio|Verrocchiom]] (asi 1475 – 1478) – ''[[Galleria degli Uffizi]]'', [[Florencia]], Taliansko
* ''[[Madona Benois]] (Madona s kvetinou)'' (1478 – 1480) – ''[[Ermitáž]]'', [[Petrohrad]], Rusko
* ''[[Madona s karafiátom]]'' (1478 – 1481) – ''[[Alte Pinakothek]]'', [[Mníchov]], Nemecko
* ''[[Svätý Hieronym]]'' (asi 1480) – "[[Pinacoteca Vaticana]]", [[Vatikán]]
* ''[[Klaňanie troch kráľov (Leonardo da Vinci)|Klaňanie troch kráľov]] (Klaňanie kráľov)'' (1481) – ''[[Galleria degli Uffizi]]'', [[Florencia]], Taliansko
* '' [[Dáma s hranostajom]]'' (1488 – 90) – ''[[Múzeum Czartoryskich]]'', [[Krakov]], Poľsko
* ''[[Hudobník (Leonardo)|Hudobník]] (Portrét hudobníka / Portrét Franchina Gaffuria)'' (~1490) – ''[[Pinacoteca Ambrosiana]]'', [[Miláno]], Taliansko
* ''[[Madonna Litta]]'' (1490 – 91) – ''[[Ermitáž]]'', [[Petrohrad]], Rusko
* ''[[La Belle Ferronière]] (Portrét dámy)'' (1495 – 1498) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* ''[[Posledná večera (Leonardo)|Posledná večera]]'' – (1498) ''[[Kostol Santa Maria delle Grazie]]'', [[Miláno]], Taliansko
* ''[[Kmene stromov s vetvami, koreňmi a kameňmi]]'' (1498) – "[[Castello Sforzesco]]", [[Miláno]], Taliansko
* ''[[Portrét Izabely d’Este]]'' (1500) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* ''[[Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján (kartón Burlington House)]]'' (1501?-1505) – ''[[National Gallery, Londýn]]'', Anglicko
* ''[[Madona v skalách]]'' (prvá verzia) (1483 – 86) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* Séria groteskných karikatúr (1490 – 1505)
* ''[[Svätá Anna samotretia]]'' (1501 – 1507) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* ''[[Bitka pri Anghiari]]'' (1503), dnes stratený kartón pre nástenný obraz vo florentskej radnici
* ''[[Mona Líza|Mona Líza (Mona Lisa)]]'' alebo ''La Gioconda'' alebo ''La Joconde'' (1503 – 1505/1506) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* ''[[Madona v skalách]]'' (druhá verzia) (1508) – ''[[National Gallery, Londýn]]'', Anglicko
* ''[[Léda a labuť]] (Léda)'' (1508) – (zachovali sa len kópie) ''[[Galleria Borghese]]'', [[Rím]], Taliansko
* ''[[Svätá rodina so svätou Annou]]''(Madona, Ježiško a svätá Anna / Svätá Anna, Madona, dieťa a baránok) (1510?) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* ''[[Svätý Ján Krstiteľ (Leonardo)|Svätý Ján Krstiteľ]]'' (~1514) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
* ''[[Bakchus (obraz)|Bakchus]]'' (1515) – ''[[Louvre|Musée du Louvre]]'', [[Paríž]], Francúzsko
=== Sochár ===
Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem [[meter|metrov]] vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku [[1999]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], darovaná a premiestnená do Milána. [[Huntovo múzeum]] v meste [[Limerick]] v [[Írsko|Írsku]] vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu.
=== Architekt ===
Mnoho Leonardových zápiskov sa týkalo architektúry, najmä plánov na výstavbu [[katedrála|katedrál]].
Jeho štúdie z tejto oblasti začínali dôkladným preskúmaním rôznych stavebných nástrojov a pomôcok. Ďalej pokračovali do oblasti, ktorá dovtedy nebola preskúmaná a to skúmaním rôznych mohutností stĺpov, trámov, nosníkov a klenieb.
[[Súbor:Leonardo chiesa gemmata.jpg|thumb|200px|right|Náčrt z Leonardovej architektonickej štúdie]]
Experti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdii bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti "ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy" alebo "ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách". Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ani jeden z týchto monumentov nebol vybudovaný, ani jeden plán sa neuskutočnil.
Ako svoju architektonickú prácu Leonardo prezentoval model ''ideálneho mesta'' pre Ludovica Sforzu. To by si ale vyžadovalo úplne prebudovanie [[Miláno|Milána]], čo sa samozrejme nikdy nestalo. Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. Pravdepodobne spolupracoval s [[Ambrogio da Cortis|Ambrogiom da Cortisom]] a [[Bramante]]om, v roku [[1492]], pri prestavbe trhu Vigevano a možno bol aj pri dvoch troch ďalších civilných projektoch. Okrem toho vieme, že predložil projekt centrálnej veže Milánskej katedrály. 10. mája 1490 bol síce odmietnutý, ale zároveň bol vyzvaný na vypracovanie nového, ktorý nikdy nedokončil.
V roku [[1502]] Leonardo da Vinci vytvoril kresbu visutého mosta s jediným segmentom s dĺžkou 720 stôp ({{m|240|m}}) ako časť stavebného projektu pre sultána [[Bajazid II.|Bajazida II.]] z [[Konštantinopol|Konštantínopolu]]. Most mal preklenúť ústie [[Bospor]]u známe ako [[Zlatý roh]]. Nikdy nebol vybudovaný, ale Leonardova vízia bola vzkriesená v roku [[2001]], keď bol na základe jeho projektu postavený [[Vebjørn Sand Da Vinci projekt|menší most]] v [[Nórsko|Nórsku]].
Na sklonku života pracoval na náčrtoch pre zámok kráľovnej matky v Romorantine. A ako obyčajne ani tie neboli realizované.
== Veda a konštrukcia strojov ==
Možno pôsobivejšie než jeho umelecká tvorba sú jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 6000 strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Bol ľavák a počas celého života používal zrkadlové písanie, asi preto, že je ľahšie písacie [[brko]] ťahať ako tlačiť; použitím zrkadlového písania môžu ľavo rukí pisatelia pero ťahať sprava doľava.
Jeho prístup k vede charakterizuje jedno: pokúšal sa porozumieť fenoménu jeho opisom a nákresmi do najmenších podrobností a nekládol pritom dôraz na pokusy alebo teoretické vysvetlenia. Počas celého života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách všetkého. Odvtedy ako formálne zanechal štúdium [[latinčina|latinčiny]] a [[matematika|matematiky]], Leonarda ako vedca vtedajší učenci väčšinou ignorovali.
Leonardo nikdy nepublikoval ani inak nerozširoval obsah svojich denníkov. Mnoho vedcov sa ale domieva, že Leonardo tak chcel urobiť a zverejniť svoje pozorovania. Tieto zápisky ostali záhadné a nezrozumiteľné až do [[19. storočie|19. storočia]] a nemali vplyv na vývoj vedy a techniky. V januári [[2005]] bádatelia objavili tajné laboratórium, ktoré Leonardo používal na štúdium lietania a pri iných priekopníckych a vedeckých prácach a ktoré sa nachádza v bývalých zapečatených kláštorných izbách hneď vedľa Baziliky Najsvätejšej panny (Santissima Annunziata) priamo v srdci Florencie.[http://news.independent.co.uk/europe/story.jsp?story=599962]
=== Astronómia ===
V [[astronómia|astronómii]], Leonardo veril, že [[Slnko]] a [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] krúžia okolo [[Zem]]e, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil však vplyv Mesiaca na príliv a odliv.
=== Anatómia ===
[[Súbor:Da Vinci Vitruve Luc Viatour.jpg|thumb|''Vitruviánsky muž'']]
Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb, pričom plánoval rozsiahle práce: ľudskú a porovnávaciu [[anatómia|anatómiu]]. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku [[1490]] vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu ''Canon of Proportions'' (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci [[Staroveký Rím|rímsky]] [[architekt]] Marcus [[Vitruvius]] Pollio. Štúdia nazývaná ''Homo Vitruvius'' ([[Vitruviánsky muž]]) je jedna z Leonardových najznámejších prác.
Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho [[robot]]a v písanej histórii. Návrh, ktorý sa nazýva aj [[Leonardov robot]], bol pravdepodobne nakreslený okolo roku [[1495]], ale objavený bol až v [[50. roky 20. storočia|50-tych rokoch 20. storočia]]. Nie je známe, či sa ho niekto pokúsil zostrojiť.
=== Lietajúce stroje ===
Leonardo, fascinovaný fenoménom lietania, vytvoril podrobné štúdie letu [[vták]]ov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane [[helikoptéra|helikoptéry]] poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého [[rogalo|rogala]] (ktoré by mohlo letieť). V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla. [[3. január]]a [[1496]] neúspešne vyskúšal lietajúci stroj, ktorý sám zostrojil. Okrem konštrukcií napodobňujúcich vtáčie krídla vytvoril tiež jednu podľa netopierích krídel. Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal myšlienkou [[padák]]a, ktorý však rozpracoval len teoreticky. Ako pohon pre svoje lietajúce stroje často využíval ľudskú silu (napr. pedále ako na bicykli).
Vynašiel však anemometer na zisťovanie smeru fúkania vetra. Viatím vetra sa tiež zaoberal anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Inklinometer mal zasa za úlohu kontrolovať vodorovnú pozíciu pri lete.
=== Bojové stroje ===
Jeho denníky obsahujú tiež niekoľko vynálezov vojenského zamerania, ako napríklad [[guľomet]]y, obrnený [[tank]] poháňaný ľuďmi alebo koňmi (podrobnosti [http://www.museoscienza.org/english/leonardo/carro.html]) či klastrovú bombu, a to aj napriek tomu, že neskoršie pokladal vojnu za najhoršiu ľudskú činnosť. Skonštruoval niečo ako bojové delo, ktoré malo možnosť nastavenia uhla a výšky, bolo pohyblivé a využiteľné v boji. Oprášil náčrty z dávneho stredoveku a vylepšil [[baranidlo]], ktoré sa dalo používať priamo na hradby miest. Jeho nápady dali základ, síce v zmenšenej podobe, dnešným zbraniam ako sú [[revolver]]y či [[samopal]]y. Z ďalších stredovekých zbraní si ako inšpiráciu zobral aj [[kuša|kušu]], ktorú však vytvoril ako zbraň hlavne na spôsobenie zmätku v nepriateľských šíkoch a dohnal ju ku gigantickým rozmerom, asi tak na 6 vozov. Vytvoril rôzne druhy projektilov, ktoré síce neboli doplnené matematickými výpočtami dráhy letu, ale už z ich tvaru bolo zrejmé, ako veľmi si Leonardo uvedomoval význam aerodynamiky.
=== Iné vynálezy ===
Ďalšie vynálezy zahŕňajú [[ponorka|ponorku]], zariadenie s ozubenými kolieskami, ktoré môže byť považované za prvú mechanickú [[kalkulačka|kalkulačku]], a [[automobil|auto]] poháňané pružinovým mechanizmom. Počas svojho pobytu vo [[Vatikán]]e naplánoval priemyselné využitie [[slnečná energia|slnečnej energie]] pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody. Okrem týchto vynálezov vynašiel [[skafander]], vo svojich štúdiách ho do detailov rozpracoval, aj keď v tej dobe pozostával len zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt pod vodou. Tiež skonštruoval [[vŕtačka|vŕtačku]], ktorá pozostávala z hlavice, kolieskového mechanizmu a kľuky, pomocou ktorej sa otáčala.
Z ďalších jeho nápadov, ktoré by našli zúžitkovanie aj v dnešnej dobe, bola napríklad [[hydraulická píla]]. Mal aj svojský systém klimatizácie, ktorý mal za úlohu zabraňovať prudkým zmenám teploty, ktoré by mali ničivý účinok na jeho laboratórium. Jednoduchým systémom skonštruoval zariadenie na meranie vlhkosti vzduchu: boli to kvázi váhy, na jedenej strane mali vosk a na druhej rovnaké množstvo vlny, ktorá na rozdiel od vosku absorbuje vlhkosť. Odchýlka, ktorá vznikla vo vlhkom prostredí, keď vlna nasiakla vodou, sa prenášala na stupnicu na váhach. Zaujímavosťou je tiež napríklad jeho funkčný prístroj na výrobu lán, pričom sa kvalita lana dala regulovať.
Aj keď väčšina z Leonardových vynálezov nebola realizovaná, mnohé z nich boli technologicky uskutočniteľné ako to demonštruje napríklad jeho ''tank'' [http://www.bbc.co.uk/pressoffice/pressreleases/stories/2003/03_march/28/leonardo.shtml].
== Leonardo v umení ==
Odkaz a genialita Leonarda da Vinci ovplyvnila generácie umelcov a učencov. Nasledujúce príklady môžeme nájsť v kultúre a literatúre:
* V prvej sérii seriálu [[Star Trek]] v epizóde "Requiem for Methuselah" je meno Leonardo da Vinci spomenuté ako jeden z mnohých aliasov "Flinta", nesmrteľného človeka narodeného v roku 3834 pred Kr.. Leonardove schopnosti a vedomosti sú celé storočia predmetom vedeckých a umeleckých štúdií. Leonardo sa znova objavuje vo svete Star Treku v sérii "Star Trek Voyager", kde je vytvorená jeho dielňa ako [[hologram|holografická]] simulácia. Kým v "Star Trek: The Original Series" hrá Flinta / Leonarda herec [[James Daly]], v "Star Trek Voyager" Leonarda zobrazil [[John Rhys-Davies]]. Aj v románoch o S.C.E. (Starfleet Corps of Engineers) sa hlavná vesmírna loď (triedy Saber) celej série volá ''U.S.S. Da Vinci (NCC-81623)''.
* V roku [[1979]] v príbehu ''City of Death'' (doslova "Mesto smrti") zo série ''Doctor Who'' (doslova "Doktor Kto") o ukradnutí ''Mony Lízy'', doktor Who sa vracia v čase do Leonardovej dielne a predstiera, že je umelcov starý známy. Postava Leonarda sa objavila v niekoľkých románoch zo série ''Doctor Who''.
* Poviedka [[Theodore Mathieson|Theodora Mathiesona]] "Leonardo Da Vinci: Detective" (doslova "Leonardo Da Vinci: Detektív") ho zobrazuje ako rieši vraždu počas svojho pobytu vo Francúzsku.
* V románe ''Pasquale's Angel'' [[Paul McAuley]] vytvoril [[alternatívny svet]] vo Florencii, zobrazujúc Leonarda ako "Veľkého konštruktéra", tvorcu predčasnej [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]].
* Román ''The Memory Cathedral'' od [[Jack Dann]] je fikciou o "stratených rokoch" v živote Leonarda. Dann nechal svojho hrdinu vytvoriť vlastný lietajúci stroj.
* Príbeh ''Black Masterpiece'' z komiksu ''Elseworlds'', v ''[[Batman]]ovej ročenke'' #18 ukazuje Leonardovho učňa, ktorý sa stáva renesančným Batmanom, použijúc Majstrove vynálezy v boji proti kriminalite vo Florencii.
* Postava [[Terry Pratchett|Terryho Pratchetta]] "Leonard of Quirm" je napodobeninou Leonarda.
* Animovaná postava ''Léonard'' z kresleného filmu "Dargaud" od [[Philippe Liegeois|Liegeoisa]] a [[Bob de Groot|De Groota]].
* Kniha [[Dan Brown|Dana Browna]] ''The Da Vinci Code'' (v slovenčine [[Da Vinciho kód (kniha)|Da Vinciho kód]]) sa točí okolo konšpirácie, ktorá mala základ v Leonardovom obraze ''Posledná večera''.
* Leonardo, [[Ninja korytnačky|ninja korytnačka]], je pomenovaný podľa Leonarda da Vinci.
* Film ''Ever After'' z roku [[1998]] v hlavných úlohách [[Drew Barrymore]] a [[Patrick Godfrey]] ako Leonardo da Vinci.
* V J.J. Abramsovom televíznom seriáli [[Alias (seriál)|Alias]] je jedna postava, Milo Rambaldi, postavená na Leonardovej práci a živote.
* Filme ''[[Hudson Hawk]]'' v hlavných úlohách s [[Bruce Willis|Bruceom Willisom]] a [[Danny Aiello|Dannym Aiellom]] sa točí okolo Leonardových vynálezov.
* V divadelnej hre [[Peter Barnes|Petra Barnsa]] ''Leonardo's Last Supper'' sa autor sústreďuje na Leonardove "zmŕtvychvstanie" v márnici po tom, čo bol prehlásený za mŕtveho.
* V akčnej adventúre "Assassin's Creed II ", ako priateľ hlavného hrdinu Ezia Auditore da Firenze, ktorému v jeho neľahkej ceste životným osudom pomáhajú práve vynálezy majstra Leonarda a v "Assassins Creed Brotherhood" kde zostavuje smrteľné vynálezy na objednávku Cesareho Borgiu.
== Referencie ==
<references />
== Literatúra ==
* Michael H. Hart: ''The 100''. Carol Publishing Group, 1992, ISBN 0-8065-1350-0
* Frank Zollner & Johannes Nathan: ''Leonardo Da Vinci: The Complete Paintings and Drawings.''Taschen, 2003, ISBN 3-8228-1734-1
* [http://www.gutenberg.org/etext/5000] originálne poznámky L. Da Vinciho k voľnému stiahnutiu z projektu gutenberg.org
== Iné projekty ==
{{Gutenberg autor|id=Leonardo_da_Vinci|meno=Leonardo da Vinci}}
{{projekt|q|commons}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.aiwaz.net/Leonardo/ Alternatívny pohľad na Leonarda da Vinciho]
* [http://dsc.discovery.com/news/briefs/20020923/davinci.html článok o jeho matke na Discovery channel]
* [http://www.geocities.com/qubestrader/davinci.html Denníky Leonarda Da Vinciho]
* [http://www.bl.uk/collections/treasures/digitisation.html Niektoré digitalizované stránky denníka s vysvetleniami] z [[Britská knižnica|Britskej knižnice]] (Macromedia Shockwave format)
* [http://www.bbc.co.uk/science/leonardo BBC Leonardova domovská stránka]
* [http://www.lisashea.com/hobbies/art/lastsupper.html Analýza Leonardových obrazov a ich záhad]
* [http://www.vebjorn-sand.com/thebridge.htm The Leonardo Bridge Project]
* [http://www.leonardoshorse.org Leonardo's Horse]
* [http://www.metmuseum.org/special/Leonardo_Master_Draftsman/draftsman_splash.htm Leonardo da Vinci, Master Draftsman]
* [http://www.leonardo.boa-web.org/ Leonardo da Vinci - domovská stránka]
* [http://www.visi.com/~reuteler/leonardo.html Kresby Leonarda Da Vinciho]
* [http://www.wga.hu/index1.html Web Gallery of Art]
== Zdroje ==
* <div id="andersonPage19">[http://print.google.com/print?id=whGpOhDi_ioC&pg=19&sig=WBlB5YYOHkVWOLiJfYv1RwF0YIw History of Aerodynamics, John David Anderson, strana 19]. ISBN 0-521-66955-3
* <div id="knechtPage140">[http://print.google.com/print?id=zGvoIW6Y_xAC&lpg=140&pg=140&sig=JpZlFYtgbZutFC3NJSDWWRzVGRc Renaissance Warrior and Patron, R J Knecht, strana 140]. ISBN 0-521-57885-X
* <div id="rossiPage33">[http://print.google.com/print?id=qnLeXBbTyvYC&pg=33&sig=Oy79Vv2KPORO67j5Fjbohrksn-M Birth of Modern Science, Paolo Rossi, strana 33]. ISBN 0-631-22711-3
* <div id="tracyPage41">[http://print.google.com/print?id=tXKMvr09dB4C&pg=41&sig=SCdUPzOjo-9RmU4zuiEBBt1nJn0 Emperor Charles V, Impresario of War, James D Tracy, strana 41]. ISBN 0-521-81431-6
* <div id="varadarajanPage58">[http://print.google.com/print?id=_IOvCIBpM-sC&pg=58&sig=1q4IxqPsVE6l7URDCkvFQkahZdg Algebra in Ancient and Modern Times, V S Varadarajan, strana 58]. ISBN 0-8218-0989-X
{{DEFAULTSORT:Vinci, Leonardo da}}
[[Kategória:Renesanční maliari]]
[[Kategória:Renesanční sochári]]
{{Link FA|af}}
{{Link FA|bg}}
{{Link FA|ca}}
{{Link FA|el}}
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|fr}}
{{Link FA|he}}
{{Link FA|it}}
{{Link FA|pl}}
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|ro}}
{{Link FA|sl}}
{{Link FA|sq}}
{{Link GA|en}}
{{Link GA|es}}
| 