Hyády (hviezdokopa): Rozdiel medzi revíziami

V Hyádach je niekoľko [[dvojhviezda|dvojhviezd]], pričom tri z nich sú rozlíšiteľné dokonca aj voľným okom. Jednou z nich je théta Tauri. Jej jasnejšia zložka (3,6 mag.) je biela, sprievodca (4,0 mag.) je oranžový. Ležia v odstupe 337 oblúkových sekúnd. Ich skutočná priestorová vzdialenosť je 15 svetelných rokov, čiže ide skôr o [[optická dvojhviezda|optickú dvojhviezdu]], ale je dosť pravdepodobné, že majú spoločný dôvod. Ďalšou podobnou optickou dvojicou z Hyád je delta Tauri a 68 Tauri. 68 Tauri má jasnosť 4,8 magnitúd. Treťou voľným okom rozlíšiteľnou dvojhviezdou je sigma, ktorej zložky majú jasnosť 4,8 a 5,1 magnitúd a delí ich až 429 oblúkových sekúnd.

Hyády majú svoj vlastný mytologický pôvod, nezávislý na pôvode samotného Býka. Podľa gréckeho mýtu to bolo pravdepodobne 5 (prípadne 7) dcér [[Titan (mytológia)|Titana]] [[Atlas (mytológia)|Atlanta]] a [[Okeanidy]] [[Aitra|Aitry]]. Prečo sa dostali na nebo vysvetľujú mýty rozdielne. Poľa jednej verzie ich tam umiestnil [[Zeus]] preto, lebo mu bolo ľúto, ako oplakávajú svojho brata Hyanta, ktorého roztrhala na love levica. Podľa inej povesti ich Zeus premenil na hviezdokopu ako odmenu za to, že ako nymfy v nysajskej doline vychovali jeho syna [[Dionýz]]a. Starí Gréci ich nazývali dažďonostné hviezdy alebo dažďonostné súhvezdie, pretože pri ich východe vtedy v prvých novembrových dňoch začínalo v [[Grécko|Grécku]] obdobie [[dážď|dažďov]]. Prvý záznam o Hyádach pochádza od [[Homér]]a okolo roku [[750 pred Kr.|750 p. n. l]].