Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Úprava článku
| Názov = Bratislava - mestská časť Rusovce
| Iné názvy =
| Obrázok = kastielRusovce rusovce13 01.jpg
| Popis obrázku = Priečelie [[Kaštieľ v Rusovciach|rusovského kaštieľa]]
| Znak = <!--Rusovce nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr01. -->jpg
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Bratislavský
| Nadmorská výška = 133
| Prvá zmienka = [[1266]]
| Starosta = Dušan Antoš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko =|meno =|odkaz na autora =|titul =|url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab13.html|dátum vydania =|dátum aktualizácie =|dátum prístupu =|vydavateľ = ŠÚ SR|miesto =|jazyk =}}</ref>
| Starosta = Dušan Antoš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2014}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]NEKA
| PSČ = 851 10
| Kód = 529494
| Poznámky =
}}
'''Rusovce''' ([[Maďarčina|maď.]] ''Oroszvár'', [[Nemčina|nem.]] ''Karlburg'', [[Chorvátčina|chorv.]] ''Rosvar'') sú pôvodne samostatná obec, dnes mestská časť [[Bratislava|Bratislavy]] na pravom brehu [[Dunaj]]a, v okrese [[Okres Bratislava V|Bratislava V]].
 
Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od [[Bratislava - mestská časť Petržalka|Petržalky]] a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto.
'''Bratislava - mestská časť Rusovce''' (iné názvy: '''Bratislava - Rusovce, Mestská časť Rusovce, Rusovce'''; {{V jazyku|hun|Oroszvár}}, {{v jazyku|deu|Karlburg}}, chorv. ''Rosvar'') sú mestská časť [[Bratislava|Bratislavy]] na pravom brehu [[Dunaj]]a, južne od mestskej časti [[Petržalka]] v okrese [[Bratislava V]].
 
== Poloha a prírodné podmienky ==
Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od Petržalky a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto.
 
Rusovce sú spolu so susediacou mestskou časťou [[Čunovo|Čunovom]] najjužnejšie položenou mestskou aglomeráciou Bratislavy. Katastrálne územie Rusoviec sa rozkladá v rovine, zo severovýchodu ohraničené tokom rieky [[Dunaj]] (resp. [[Vodné dielo Gabčíkovo|hrušovskou zdržou]]). Kataster na tomto území zasahuje do jedinečnej prírodnej rezervácie - [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]; nájdeme tu zaujímavé výtvory - Rusovské rameno a Rusovské jazero. Vďaka tomu sú Rusovce pomerne obľúbenou a vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.
 
== Dejiny ==
Na ich území sa v [[2. storočie|2.]] - [[4. storočie|4. storočí po Kr.]] nachádzala rímska [[Gerulata]]. Dnes je tam expozícia. Pôvodne samostatná obec Rusovce sa prvý raz spomína roku [[1266]], mala prevažne poľnohospodársky charakter. V [[stredovek]]u sa sem prisťahovalo veľa [[Chorváti|Chorvátov]]. Koncom [[19. storočia]] boli všetci obyvatelia [[Nemci]] (zrejme ponemčení Chorváti). Roku [[1918]] sa Rusovce nestali súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ale zostali spolu s [[Jarovce|Jarovcami]] a [[Čunovo]]m v Maďarsku, až v roku [[1947]] boli pripojené k Česko-Slovensku a roku [[1972]] k mestu Bratislava.
 
Rusovce majú veľmi zaujímavú a pestrú históriu. Okrem historických udalostí regionálneho dosahu stopy tu zanechali aj epizódy svetodejinného významu.
== Historické pamiatky ==
Rusovce sú známe početným výskytom historických pamiatok. Z pamiatok sakrálnej architektúry k nim patria rímskokatolícky [[Kostol svätej Márie Magdalény (Rusovce)|kostol sv. Márie Magdalény]] z roku [[1662]], [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|kostol sv. Víta]] zo [[17. storočia]] a [[Evanjelický kostol v Rusovciach|evanjelický kostol a. v.]] zo začiatku [[19. storočia]].
 
Počiatky osídlenia terajšieho územia Rusoviec siahajú do [[Bronzová doba|staršej bronzovej doby]] (2200 - 600 pred Kr.). Na mieste tunajšieho cintorína boli objavené dve desiatky hrobov tzv. [[Wieselburská kultúra|wieselburskej kultúry]]. Okrem ľudských pozostatkov sa našla aj keramika a drobné bronzové predmety.
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Rusoviec je [[Kaštieľ v Rusovciach|kaštieľ]], prestavaný v 2. polovici 19. storočia v tzv. [[windsorský sloh|windsorskom slohu]], s [[anglický park|anglickým parkom]]. V súčasnosti je dlhšiu dobu pre verejnosť neprístupný.
 
[[Obrázok:Gerulata.jpg|left|thumb|270px|Pohľad na odkryté zvyšky rímskej vojenskej stanice [[Gerulata]]]]Pre územie dnešnej mestskej časti mimoriadne dôležité obdobie nastalo za vlády rímskeho cisára [[Traján|Trajána]] (98 - 117), kedy sa Rusovce dostali pod bezprostredný vplyv [[Rímska ríša|Rímskej ríše]]. Cisár v roku 103 rozdelil dovtedajšiu provinciu [[Panónia (rímska provincia)|Panóniu]] na dve časti - Hornú (''Pannonia Superior'') a Dolnú (''Pannonia Inferior''), pričom hranica medzi nimi viedla severojužným smerom. Rusovce pripadli do Hornej Panónie, ktorú jej miestodržiteľ spravoval zo západne ležiaceho [[Carnuntum|Carnunta]]. Pre bezpečnosť rímskeho impéria mala dôležitý význam severná, [[Dunaj|dunajská]] hranica ríše. Neustále nájazdy výbojných [[Germáni|germánskych]] kmeňov (predovšetkým [[Markomani|Markomanov]] a [[Kvádi|Kvádov]]) mali za následok vybudovanie sústavy pohraničných vojenských táborov, nazvanej [[Limes Romanus]]. Jeden z nich vznikol aj na území dnešných Rusoviec. Podľa fragmentu pieskovcového oltára s votívnym nápisom z konca 2. storočia vieme, že dostal pomenovanie [[Gerulata]] (dokladom o existencii a pomenovaní rímskeho kastelu v dnešných Rusovciach je aj tzv. [[Peutingerova mapa|Peutingerova cestovná mapa]] z 13. storočia, zostavená na základe starovekých podkladov, obsahujúca cestnú sieť z [[Hispánia|Hispánie]] do [[India|Indie]]). Rímsky kastel Gerulata pretrval až do začiatku 5. storočia, kedy vrcholil tlak germánskych kmeňov na rímske hraničné opevnenia.
Okrem týchto pamiatok sa v Rusovciach nachádza niekoľko pamiatok drobnej architektúry - [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Rusovce)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] z roku [[1748]], [[Morový stĺp (Rusovce)|morový stĺp]] pred kostolom sv. Márie Magdalény z roku [[1719]], [[mauzóleum]] Laury Henckelovej, manželky predposledného majiteľa rusovského panstva Huga Henckela von Donnersmarck, postavené v roku [[1884]] v [[neogotika|neogotickom]] slohu (pôvodne stálo oproti kostolu sv. Víta, od roku [[1908]] tvorí dominantu miestneho cintorína), stĺp Piety z roku [[1742]] ako i niekoľko krížov.
 
Začiatkom 6. storočia územie dnešného južného Slovenska a severozápadného [[Maďarsko|Maďarska]] zabrali kmene [[Longobardi|Longobardov]], ktorí na strategicky dôležitých miestach zakladali sieť sídlisk, medzi inými aj na území dnešných Rusoviec. O prítomnosti Longobardov v tejto lokalite svedčí nález veľkého množstva hrobov v polohe Pieskový hon. Od 9. storočia sa na zvyškoch rímskej Gerulaty usádzali [[Slovania|slovanské]] kmene.
== Referencie ==
 
{{Referencie}}
=== Pôvod názvu ===
 
V 10. - 12. storočí na územie Uhorska prenikli príslušníci kmeňového zväzu [[Pečenehovia|Pečenehov]]. Ich pôvodnou domovinou bolo územie medzi riekou [[Volga]] a ústím [[Dunaj]]a. V roku 1036 utrpeli porážku od [[Kyjevská Rus|kyjevského]] kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava Múdreho]]. Časť pečenežských kmeňov sa dostala aj na územie Rusoviec, kde pôsobili ako strážcovia obchodnej cesty. Zrejme tu treba hľadať pôvod dnešného [[Maďarčina|maďarského]] pomenovania Rusoviec - ''Oroszvár'', t.j. Ruský hrad.
 
Potvrdením tejto teórie malo byť dielo historika, univerzitného profesora [[František Karol Palma|Františka Karola Palmu]] (1735 - 1787) ''Brevis Notitia Rerum Hungaricarum'' z roku 1770, v ktorom o pôvode názvu Rusoviec píše:
 
{{citát|Roku 884 prišli prvé maďarské kmene na Kyjevskú Rus. Usadili sa neďaleko Kyjeva. Tu na radu Rusov rozhodli sa obsadiť kraje, v ktorých vládol kedysi Atila. Pripojili sa k nim viacerí ruskí šľachtici. Keď zomrel vojvoda Almoš, Arpád sa chcel odvďačiť Rusom, vďaka ktorým sa im výprava šťastne podarila. Vzal si za ženu dcéru istého ruského vojvodcu. Odvtedy pestovali Maďari s Rusmi hlboké a trvalé vzťahy, ktoré upevňovali vzájomnými manželskými zväzkami. Zoltán priviedol osadníkov na mošonské územie (ad mosonienseus agrum), aby chránili hranice kráľovstva pred vpádom Nemcov. Týchto osadníkov nazývali Maďari Oroszok. Osade dali názov OROSZVÁR.|}}
 
Podľa inej verzie názov je odvodený z osobného mena istého grófa Uroza, veliteľa jazdy uhorského kráľa [[Gejza II.|Gejzu II.]], ktorý toto územie získal darom od panovníka na jeseň roku 1145.
 
Prvý známy názov obce ako ''terra Uruzwar'' sa nachádza v listine kráľa [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] z 19. augusta 1208, ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva v [[Maďarsko|maďarskej]] obci [[Lébény]] a v tejto súvislosti sa tu spomínajú územia ležiace v susedstve kláštorných majetkov.
 
Menej prozaické je vysvetlenie [[Nemčina|nemeckého]] pomenovania Rusoviec - ''Karlburg'' (iné varianty ''Kerseburch'', ''Kerelburg'', ''Kerchenburg''), t.j. Karolov hrad, ktoré sa začalo v listinách objavovať v polovici 14. storočia. To historici dávajú do súvislosti s panovaním cisára [[Karol Veľký|Karola Veľkého]]. Podľa tradície cisárske vojská pri presune na nové pozície v dnešnom [[Taliansko|Taliansku]], po porážke [[Avari|Avarov]] v roku 796, prechádzali aj týmto územím.
 
=== Vzostupy a pády obce ===
 
[[Obrázok:Rusovce 17.jpg|left|thumb|270px|Fontána v centre Rusoviec. Centrum získalo nový vzhľad po revitalizácii v r. 2011]]13. storočie prinieslo pre Rusovce ťažké časy. V roku 1241 ich zničili počas svojich bojových výpadov Tatári. O tridsať rokov neskôr podľahli plieneniu českého kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]]
 
Z roku 1264 pochádza písomný dokument, v ktorom sa spomína vybudovanie hradu na tomto území; postavili ho na kopci Bergl, ktorý umelo navŕšili na zvyškoch rímskych stavieb vojenského tábora Gerulata.
 
V 13. a 14. storočí boli Rusovce kráľovským majetkom a tvorili súčasť panstva [[Mosonmagyaróvár]]. Kráľ ich dával do zálohu verným šľachticom. Tak napr. v roku 1266 kráľ [[Belo IV.]] daroval obec trenčianskemu županovi Herrandovi Hedervárymu, ktorého potomkovia ju vlastnili do roku 1297.
 
Druhá polovica 14. storočia znamenala pre Rusovce vzostup, keď sa stali obchodným strediskom (už pred rokom 1365 získali trhové právo). V prvej polovici 15. storočia sa Rusovce spomínajú ako ''[[oppidum]]'' a z roku 1477 pochádza záznam, ktorý uvádza richtára a obecných prísažných. Už v tomto období sa predpokladá používanie jedného z mestských symbolov, pečate. Jeho existenciu sa však nepodarilo dokázať (najstaršie známe pečatidlo pochádza až z obdobia o takmer dvesto rokov neskôr a zobrazuje jednochvostého leva v skoku, držiaceho v pravej prednej končatine šabľu).
 
=== Majitelia rusovského panstva ===
 
Počnúc začiatkom 15. storočia začína história Rusoviec, kedy môžeme na základe poznatkov o majiteľoch panstva presne určiť rodové väzby. Rokom 1410 začína obdobie panstva šľachtickej rodiny Tompekovcov, ktorí sa ako majitelia opäť spomínajú v sedemdesiatych rokoch, po prechodnej držbe rodu Rozgoňovcov. V roku 1502 dostala donáciu na rusovské panstvo dcéra Magdalény Tompekovej a Ambrózia Jolatha de Paar, Uršuľa. Donácia sa vzťahovala aj ne jej deti a tak panstvo prešlo v roku 1518 na jej prostredného syna Štefana Josu. Na základe donácie kráľa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] prešli v roku 1557 Rusovce na Štefanovho syna Wolfganga, podžupana Mošonskej stolice. Aby uspokojil majetkové nároky svojich štyroch detí, Wolfgang v roku 1568 rozdelil panstvo na štyri diely. Pre budúcnosť Rusoviec mal veľký význam sobáš Wolfgangovej dcéry Heleny s príslušníkom zámožného rodu [[Zičiovci|Zičiovcov]], Jurajom.
 
[[Obrázok:Rusovce Trojicny01.jpg|right|thumb|220px|[[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Rusovce)|Trojičný stĺp]] z r. 1748 v centre Rusoviec]]
[[Obrázok:Rusovce Kostol sv Víta06.jpg|right|thumb|220px|[[Renesancia|Renesančný]] [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|Kostol svätého Víta]]]]Zičiovci (Zichy) pochádzajú zo [[Zalianska župa|Zalianskeho komitátu]] (v dnešnom juhozápadnom Maďarsku). I keď patrili k starým rodom, cestu k sláve nastúpili až v 17. storočí, keď Pavol (1598 - 1638) ako veszprémsky hlavný kapitán získal od kráľa [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II. Habsburského]] dediny v okolí [[Komárno|Komárna]]. Slávu rodu založil Pavlov syn Štefan (I.) (1616 - 1693), predseda Uhorskej kráľovskej komory a župan Mošonskej stolice. Okrem toho, že v roku 1655 získal barónsky a v roku 1679 grófsky titul, začal používať aj druhý predikát „de Vásonkeö“ (podľa panstva dediny [[Nagyvázsony|Vásonkö]]). V roku 1646 kúpil rusovské panstvo a o desať rokov neskôr začal s prestavbou pôvodného hradu na [[Renesancia|neskororenesančný]] kaštieľ. Vrchol politickej kariéry dosiahol v roku 1690, keď sa stal kráľovským tavernikom. Po Štefanovej smrti, 15.3.1593, prešlo panstvo na jeho syna z druhého manželstva s Magdalénou Amade (zomr. 1714), Adama (1659 - 1701). Adamovým nástupcom sa stal syn Karol (1690 - 1741), pochádzajúci z druhého Adamovho manželstva s Teréziou Rozáliou rod. Jakusichovou (1674 - 1721).
 
Panstvo Zičiovcov znamenalo slávne obdobie v histórii obce. K významným predstaviteľom rodu patril gróf Emanuel Zichy-Ferraris (1808 - 1877), počas panstva ktorého dostal kašieľ výzor aký poznáme dnes, a jeho brat Felix (1810 - 1885). Felix bol posledným majiteľom Rusoviec z tohto rodu.
 
V roku 1872 sa panstvo kúpou dostalo do vlastníctva grófa Huga Henckela von Donnersmarck, príslušníka starobylého rodu pochádzajúceho zo [[Spiš (región)|Spiša]]. Hugo Henckel bol veľmi prezieravý a rozhľadený hospodár a za jeho panstva Rusovce prosperovali.
 
Poslednými majiteľmi sa v roku 1906 stali manželia Lónayovci - [[Štefánia Belgická|Štefánia]], vdova po následníkovi cisárskeho trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfovi]], a gróf Elemér. Tí ho vlastnili až do roku 1945, kedy pripadol štátu.
 
=== Po moháčskej katastrofe ===
 
Do dejín Rusoviec významnou mierou zasiahli turecké výboje v 16. a 17. storočí. Prehratá [[Bitka pri Moháči|bitka pri Moháči]] priniesla o.i. veľký pohyb obyvateľstva v tejto oblasti. Zo severných oblastí [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] sa do strednej Európy presúvali masy predovšetkým [[Chorváti|chorvátskeho]] obyvateľstva. V rokoch 1515 - 1575 v celkom štyroch migračných vlnách na naše územie presídlilo podľa odhadov okolo stotisíc príslušníkov tohto národa. Postupne sa usádzali na opustených územiach a s pribúdajúcim časom dokonca vytlačili dovtedy dominujúce nemecké a maďarské obyvateľstvo. Chorváti priniesli na naše územie svojbytnú kultúru ako aj hospodárske zvyklosti a do súčasnosti patria k významnej národnostnej menšine žijúcej v tejto mestskej časti. Príchod Chorvátov znamenal premenu pôvodného charakteru obce na poľnohospodársku oblasť. [[Matej Bel]] v jednom zo svojich spisov z roku 1744 hovorí o prevažujúcom nemeckom a chorvátskom etniku medzi obyvateľmi Rusoviec.
 
V 18. storočí vyvrcholil rozvoj obce.
 
Dôležitú úlohu zohrali Rusovce počas [[Napoleon Bonaparte|napoleonských]] vojen, kedy tu existoval poľný tábor Francúzov.
 
=== Rusovce súčasťou Maďarska ===
 
V roku 1871 stratili Rusovce výsadné postavenie samostatnej obce a boli pričlenené do [[Maďarsko|maďarského]] okresu [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]]. Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] na základe [[Trianonská zmluva|Trianonskej zmluvy]] pripadli Rusovce spolu s [[Jarovce|Jarovcami]] a [[Čunovo|Čunovom]] Maďarsku a boli včlenené do okresu [[Mosonmagyaróvár|Magyaróvár]].
 
V medzivojnovom období sa tri štvrtiny obyvateľstva Rusoviec hlásili k nemeckej národnosti a preto privítali nástup [[Nacizmus|nacizmu]] v [[Nemecko|Nemecku]. Vojnové udalosti doľahli na obyvateľov obce veľmi ťažko. Okrem toho, že muži boli postupne odvedení do armády, obec, vzhľadom k jej poľnohospodárskemu charakteru, musela front zásobovať potravinami. V posledných mesiacoch vojny obec obsadilo nemecké komando a čoskoro nato sa tu na dlhé mesiace usadila [[Červená armáda]]. Zriadila si tu prechodnú stanicu počas presunu z [[Viedeň|Viedne]] a Bratislavy späť do vlasti.
 
=== V Československu ===
 
Ani po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa nič nezmenilo na administratívnom postavení Rusoviec. Naďalej ostali súčasťou Maďarska. Zmenu priniesla až [[Parížske zmluvy (1947)|Parížska mierová konferencia]] z 29. júla - 13. októbra 1946, ktorá prijala rozhodnutie v neprospech Maďarska o postúpení obcí Rusovce, Jarovce a Čunovo (vrátane ich katastrálnych území) [[Československá republika|Československej republike]]. Toto uznesenie bolo v [[Paríž]]i podpísané 10. februára nasledujúceho roku a v praxi sa zrealizovalo 15. októbra 1947, kedy boli tieto tri obce pričlenené k Československu. V tom čase žilo v Rusovciach 907 obyvateľov.
 
Od tohto dátumu sa začali písať nové stránky histórie Rusoviec, pôvodne ako samostatnej obce v okrese Bratislava-vidiek, od 1. januára 1972 ako jednej z mestských častí hlavného mesta Slovenska.
 
== Erb a vlajka Rusoviec ==
 
Erb tvorí v spodnej časti zaoblený štít, v ktorom na modrom pozadí stojí na zelenom kopci zlatý, doprava otočený dvojchvostý lev v skoku, držiaci v pravej prednej končatine vytasenú striebornú šabľu.
 
Vlajku tvoria tri vodorovné nerovnako široké pruhy, pričom dva krajné, horný modrý a dolný zelený, sú širšie ako medzi nimi vložený žltý pruh. Vlaka je zakončená tzv. lastovičím chvostom.
 
== Pamätihodnosti Rusoviec ==
 
Na katastrálnom území Rusoviec nachádzame viacero zaujímavých historických pamätihodností, z ktorých dve najvýznamnejšie - pozostatky [[Staroveký Rím|rímskeho]] kastelu [[Gerulata]] a neogotický [[Kaštieľ v Rusovciach|kaštieľ]] s areálom - sa dostali do zoznamu chránených [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava V|kultúrnych pamiatok]]. V roku 1990 boli Rusovce vyhlásené za pamiatkovú zónu.
 
=== Ďalšie pamätihodnosti ===
 
* [[barok]]ový [[Kostol svätej Márie Magdalény (Rusovce)|Kostol svätej Márie Magdalény]] je farským chrámom miestnej farnosti
* [[renesancia|renesančný]] [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|Kostol svätého Víta]], postavený na románskych základoch, stojí v južnej časti zámockého parku
* [[Evanjelický kostol v Rusovciach|evanjelický kostol]] z prvej tretiny 19. storočia
* [[barok]]ový [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Rusovce)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] z roku 1748
* neogotické mauzóleum Laury Henckelovej von Donnersmarck (pôvodne stálo oproti Kostolu sv. Víta, od roku 1908 tvorí dominantu miestneho cintorína a slúži ako dom smútku)
* niekoľko pamiatok drobnej architektúry - stĺp s Pietou z roku 1742, morový stĺp z roku 1719 postavený pred Kostolom svätej Márie Magdalény, kópia rímskej stély (pri hlavnej ceste), tri prícestné kríže
 
== Obyvateľstvo a kultúra ==
 
Podľa sčítania obyvateľov k 31.12.2013 žilo na území mestskej časti 3269 obyvateľov. Pôsobí tu niekoľko občianskych združení s rôznym zameraním; informácie občanom prinášajú miestne ''Rusovské noviny''.
 
== Doprava a ekonomika ==
 
[[Obrázok:Rusovce 16 01.jpg|left|thumb|270px|Výpravná budova [[Železničná stanica Rusovce|železničnej stanice]]]]Rusovce sú dopravne napojené cestnou a železničnou sieťou. Premávajú tu autobusy mestskej i prímestskej hromadnej dopravy; cez mestskú časť prechádza štátna cesta č. 2 spájajúca Bratislavu s [[Maďarsko|Maďarskou republikou]] (cez hraničný prechod Rusovce - [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]]). Alternatívne cestné spojenie je [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] (cez diaľničný zjazd pri mestskej časti [[Jarovce]]).
 
Železničné spojenie zabezpečujú vlaky [[Železnice Slovenskej republiky|Železníc Slovenskej republiky]] a [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati č. 132 Bratislava - [[Železničná stanica Rusovce|Rusovce]] - Rajka MÁV.
 
Rusovce sú ekonomicky málo významné. Nenachádza sa tu žiaden výrobný závod; existujú tu iba prevádzky pohostinského charakteru a drobné obchody. Miestna časť slúži predovšetkým ako obytná prímestská štvrť (individuálna bytová výstavba), príp. ako prímestská rekreačná oblasť.
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Rusovce}}
 
== Pozri ajReferencie ==
 
* [[Kaštieľ v Rusovciach]]
{{referencie}}
 
== Zdroje ==
 
* M. Musilová, Vl. Turčan a kol., ''Rímske pamiatky na strednom Dunaji'', Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Bratislava 2010, ISBN 978-80-968910-1-6
== Galéria ==
* J. Hradský, J. Mallinerits, ''Rusovce Oroszvár - Karlburg'', Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 80-89218-52-3
<gallery>
* B. Novotný a kol., ''Encyklopédia archeológie'', Obzor, Bratislava, 1986
Obrázok:kostol rusovce.jpg|Z hlavného kostola je vidno iba vežu
Obrázok:kostol rusovce 2.jpg|Druhý, evanjelický kostol
Obrázok:rusovske jazero.jpg|Rusovské jazero
</gallery>
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.zelen.sk/doc/Broz_Rus.pdf Brožúra Rusovce - Rusovský park - www.zelen.sk] pdf
* [http://www.apsida.sk/c/2003/rusovce www.apsida.sk - profil Kostola sv. Víta]
* [http://www.rusovskenoviny.sk/sk/intro Rusovské noviny]
 
{{Časti Bratislavy}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}
 
[[Kategória:Mestské časti Bratislavy|Rusovce]]
[[Kategória:Okres Bratislava V]]
[[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy|Rusovce]]
[[Kategória:Rusovce| ]]
2 343

úprav