Carnuntum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
d Odkaz na súbor Carnuntum_map_Roman_city.gif bol nahradený odkazom Carnuntum_map_Roman_city.png.
d od Bronta
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Carnuntum_map_Roman_city.png|right|thumb|Mapa rímskeho mesta]]
[[ObrázokSúbor:Legionslager_Carnuntum_Uebersichtsplan.jpg|right|thumb|Mapa areálu]]
[[ObrázokSúbor:Heidentor (by Pudelek).JPG|right|thumb|Ruiny pohanskej brány v pevnosti Carnuntum]]
[[ObrázokSúbor:Ancient Roman amphitheatre in Petronell-Carnuntum.JPG|right|thumb|Amfiteáter v Carnuntume]]
[[ObrázokSúbor:Carnuntum Petronell.JPG|right|thumb|Otvorené múzeum]]
[[ObrázokSúbor:Carnuntum Public Bath.jpg|right|thumb|Ruiny rímskych verejných kúpeľov]]
[[ObrázokSúbor:Carnuntum Palace Ruins.jpg|right|thumb|Ruiny zámku pri Petronelli]]
[[ObrázokSúbor:Carnuntum Museum Carnuntinum.jpg|right|thumb|Múzeum Carnuntinum]]
'''Carnuntum''' bolabolo pôvodneod [[kelti|keltská]]40. osada,rokov neskôr1. stor. po Kr. [[Staroveký Rím|rímskyrímske]] vojenskýsídlo tábor(vojenské a civilné mesto), hlavné mesto provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]/[[Horná Panónia]]. Leží v katastrálnom území dnešných obcí [[Petronell]] a [[Bad Deutsch-Altenburg]] v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] neďaleko Bratislavy. Pred vznikom tohto rímskeho mesta názov Carnuntum (Karnuntum) označoval sídlo neznámej polohy, pravdepodobne sa ním ale myslelo [[bratislavské oppidum]].
 
== Názov ==
'''Carnuntum''' bola pôvodne [[kelti|keltská]] osada, neskôr [[Staroveký Rím|rímsky]] vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]/[[Horná Panónia]]. Leží v katastrálnom území dnešných obcí [[Petronell]] a [[Bad Deutsch-Altenburg]] v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] neďaleko Bratislavy.
Názov Carnuntum pochádza z ilýrskeho slova karn a teda pôvodne znamenal kamenné mesto.<ref>ŠEDIVÝ, Juraj (ed.); [[Tatiana Štefanovičová|ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana]] (ed.). ''Dejiny Bratislavy. 1., Brezalauspurc - na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia''. 1. slovenské vyd. Bratislava: Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. s. 201.</ref>
 
== Stavby rímskeho sídla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
== Sídliskové formy ==
| priezvisko =
Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku [[6 (rok)|6]], keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ [[Tiberius]] na výprave proti [[Markomani|Markomanom]]. Tábor vznikol na križovatke [[Jantárová cesta (história)|Jantárovej cesty]] a podunajskej cesty v rokoch [[14]] - [[37]]; v roku [[15]] sem prevelili legio XV Apollinaris z [[Ptuj|Poetovia]] a vznikol tu legionársky tábor ([[kastrum]]), pôvodne [[drevo]]zemný, za vlády cisára [[Vespazián]]a ([[69]] - [[79]]) [[kameň|kamenný]].
| meno =
| titul = Ausdehnung–Carnuntum
| url = http://www.carnuntum.co.at/carnuntum-zur-roemerzeit
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 31.1.2015
| vydavateľ = Archäologischer Park Carnuntum
| miesto = Petronell-Carnuntum
| jazyk = po nemecky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = HEIDENTOR in Petronell - Carnuntum
| url = http://www.tempo160.at/Berichte/Geschichte/2009/Das_Heidentor_in_CARNUNTUM.php
| dátum vydania = 12. apríl 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 31.1.2015
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po nemecky
}}</ref>==
Rímske osídlenie je doložené od cca. 40 po Kr. Areál sa skladá z vojenského mesta, civilného mesta a chrámového okrsku na Pffafenbergu.
 
=== Vojenské mesto ===
Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny [[Kastel (staroveký Rím)|kastel]], vojenský amfiteáter, canabae a západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal [[chrám]]ový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (''canabae''). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora, a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára [[Hadrián]]a ([[117]] - [[138]]) štatút [[municípium (staroveký Rím) |municípium]] a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci [[2. storočia]] ho cisár [[Septimius Severus]] za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. storočie) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
Vojenské mesto sa skladalo z legionárskeho tábora a vojenského predmestia. Prvé doložené rímske sídlo v Carnunte bol legionársky tábor (lat. [[castra]]). Vybudovala legio XV Apollinaris okolo roku 40 po Kr. (najprv bol drevozemný, od začiatku 2. storočia kamenný). Súčasne s ním v jeho okolí vzniklo vojenské predmestie (canabae legionis), v ktorom sídlili rodiny vojakov, obchodníci a remeselníci pod vojenským velením. Vo vojenskom predmestí sa okrem vlastného predmestia nachádzal vojenský amfiteáter zo 70. rokov 1. stor. po Kr. , vojenské cvičisko (campus), palác miestodržiteľa, auxiliárny [[Kastel (staroveký Rím)|kastel]], kultové okrsky a termy.
 
=== DejinyCivilné mesto ===
Najneskôr okolo roku 70 po Kr. vzniklo 2,2 km západne od vojenského mesta civilné mesto, v ktorom sa usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať (bez toho, aby podliehali vojenskému veleniu) v pohraničnej provincii, pri Jantárovej ceste a v susedstve silného vojenského tábora.
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom [[Dunaj]]i. V roku 6 bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti [[Marobud]]ovi v [[Čechy|Čechách]] (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie ''Pannonia'' bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie ([[103]]/[[104]]) sa stalo sídlom Hornej Panónie (''Pannonia Superior''). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár [[Domicián]] v rámci vojen s Germánmi. Cisár [[Hadrián]] ([[117]] - [[138]]) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum).
 
V civilnom meste bolo fórum, viacero chrámov, curia, mestský archív, tabularia, viacero kúpeľov (termy), insulae a ulice. Pri meste sa nachádzal civilný amfiteáter s kapacitou 14 000 divákov z prvej polovice 2. storočia a vedľa neho gladiátorská škola (objavená v roku 2011). Od konca 2. storočia pribudli aj mestské múry a viaceré luxusné stavby. Civilný amfiteáter pravdepodobne v 4. stor. stor. zanikol, pretože v jeho južnom vchode sa z tohto obdobia našli objekty naznačujúce, že tu asi stálo kresťanské baptistérium (kostol).
Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách ([[166]] - [[180]]). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár [[Marcus Aurelius]] tu a vo [[Viedeň|Viedni]] svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči [[Germáni|Germánom]], odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska.
Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský [[amfiteáter]], ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.
 
'''Tzv. [[Pohanská brána''']] (nem. Heidentor) bola postavená na prístupovej ceste kuk Carnuntucivilnému pravdepodobnemestu vako súvislostitriumfálny s„oblúk“ konferencioucisára cisárovConstantia nav 50. začiatkurokoch 4. storočia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť.
[[13. augusta]] [[193]] bol v Carnunte [[Septimius Severus]], miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný [[Kolín nad Rýnom]], [[Trier]] a [[Efez]].
 
[[Súbor:Orientierungsplan Carnuntum.png|1600px|mini|zentriert|hochkant=2]]
V [[3. storočie|3. storočí]] bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku [[260]] tu ešte vyhlásili za cisára [[Regalianus|Regaliana]], ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.
 
== Museum Carnuntinum ==
V roku [[308]] alebo [[309]] sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára [[Diocletianus|Diocletiana]] na jednantí, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, [[Galerius]], [[Maximianus]]). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár [[Konštantín Veľký]] (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.
'''MuseumToto Carnuntinum''' -múzeum bolo vybudované v mestečku [[Deutsch Altenburg]]. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopije, meče, zvyšky šupinových brnení), [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]], [[minca|mincí]], rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), [[šperk]]ov a predmetov pre hygienu ([[zrkadlo|zrkadlá]], hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.
 
V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.
V [[4. storočie|4. storočí]] osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, [[Galia]]). V prvej polovici 4. storočia zavreli civilný amfiteáter (postavili tam kostol). V polovici 4. storočia mesto postihlo [[zemetrasenie]].
 
== Dejiny ==
V roku [[375]] cisár [[Valentinián I.]] v rámci výpravy proti [[Kvádi|Kvádom]] a [[Sarmati|Sarmatom]] našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia.
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom [[Dunaj]]i. Prvýkrát sa písomne spomína nejaké Carnuntum v roku 6 po Kr., ale podľa novších zistení vtedy asi ešte išlo o označenie bratislavského oppida (porovnaj vysvetlenie v článku [[bratislavské oppidum]]). To, čo dnes označujeme ako Carnuntum vzniklo asi až v 40. rokoch 1. storočia.
Neskororímsky historik [[Ammianus Marcellinus]] píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".
 
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom [[Dunaj]]i. V roku 6 bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti [[Marobud]]ovi v [[Čechy|Čechách]] (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie ''Pannonia'' bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie ([[103]]/[[104]]) sa stalo sídlom Hornej Panónie (''Pannonia Superior''). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár [[Domicián]] v rámci vojen s Germánmi. Cisár [[Hadrián]] ([[117]] - [[138]]) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum).
== Stavby v Carnunte ==
Carnuntum ako vojenský tábor aj civilné osídlenie poskytovalo svojim obyvateľom, občanom Rímskej ríše, všetky sociálne a ďalšie výhody, ktoré užívali aj občania v iných častiach ríše. Preto boli na území jednotlivých jeho častí vybudované viaceré verejné i súkromné stavby, s akými sa môžeme stretnúť aj v iných oblastiach.
 
Civilné mesto dostalo od cisára [[Hadrián]]a ([[117]] - [[138]] po Kr.) štatút [[municípium (staroveký Rím) |municípium]] a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum,
Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca [[19. storočia]] a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.
 
Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách ([[166]] - [[180]]). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár [[Marcus Aurelius]] tu a vo [[Viedeň|Viedni]] svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči [[Germáni|Germánom]], odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska.
'''Amfiteáter''' ako stredisko zábavy a konania [[gladiátor|gladiátorských hier]] a zápasov s divými šelmami tvoril neodmysliteľnú súčasť každého rímskeho mesta. V Carnunte boli vybudované dva amfiteátre: jeden v západnej časti osídlenia s kapacitou asi 7000 divákov, druhý vo východnej časti s kapacitou asi 14 000 divákov. Vo východnom amfiteátri je nad bránou, ktorou vstupovali do arény gladiátori, text, z ktorého je jasné, že ho dali postaviť najvyšší úradníci v meste (quattuorviri). Približne okolo roku [[320]] bol v jednej časti tohoto amfiteátra postavený [[kresťanstvo|kresťanský]] [[oltár]] z dvoch starších pohanských oltárov a mramorovej platne, čo svedčí o prítomnosti kresťanov v Carnunte.
Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský [[amfiteáter]], ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.
 
[[13. augusta]] [[193]] bol v Carnunte [[Septimius Severus]], miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil civilné mesto Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný [[Kolín nad Rýnom]], [[Trier]] a [[Efez]].
'''Pohanská brána''' bola postavená na prístupovej ceste ku Carnuntu pravdepodobne v súvislosti s konferenciou cisárov na začiatku 4. storočia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť.
 
V 2. storočí malo celé Carnuntum asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
'''Civilné mesto''' - zachoval sa šachovnicový pôdorys dláždených hlavných a vedľajších ulíc s typickými obytnými domami. Zachovali sa aj verejné záchody, [[kúpele]] (''thermae''), rekonštruovaný bol chrám bohyne [[Venuša (bohyňa)|Venuše]], zachovali sa aj zvyšky chrámu, zasväteného bohovi [[Mithra|Mithrovi]] (''mithraeum''). Na viacerých miestach sa pod povrchom ulíc našli zvyšky [[kanalizácia|kanalizácie]].
 
V [[3. storočie|3. storočí]] bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku [[260]] tu ešte vyhlásili za cisára [[Regalianus|Regaliana]], ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.
'''Museum Carnuntinum''' - bolo vybudované v mestečku [[Deutsch Altenburg]]. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopije, meče, zvyšky šupinových brnení), [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]], [[minca|mincí]], rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), [[šperk]]ov a predmetov pre hygienu ([[zrkadlo|zrkadlá]], hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.
 
V roku [[308]] alebo [[309]] sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára [[Diocletianus|Diocletiana]] na jednantíjednaní, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, [[Galerius]], [[Maximianus]]). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár [[Konštantín Veľký]] (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.
V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.
 
V [[4. storočie|4. storočí]] osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, [[Galia]]). V prvej polovici 4. storočiastoročí zrejme zavreli civilný amfiteáter (postavili tampozri kostolvyššie). V polovici 4. storočia mesto postihlo [[zemetrasenie]].
 
V roku [[375]] cisár [[Valentinián I.]] v rámci výpravy proti [[Kvádi|Kvádom]] a [[Sarmati|Sarmatom]] našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik [[Ammianus Marcellinus]] píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".
 
Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca [[19. storočia]] (možno už od polovice 19. storočia) a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.
 
== Referencie ==
<references />
 
== LiteratúraStaršia literatúra ==
* Werner Jobst: ''Provinzhauptstadt Carnuntum.'' 1983
* M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): ''Der römische Limes in Österreich.'' 1986