Carnuntum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Odkaz na súbor Carnuntum_map_Roman_city.gif bol nahradený odkazom Carnuntum_map_Roman_city.png. |
d od Bronta |
||
Riadok 1:
[[
[[
[[
[[
[[
[[
[[
[[
'''Carnuntum'''
== Názov ==
▲'''Carnuntum''' bola pôvodne [[kelti|keltská]] osada, neskôr [[Staroveký Rím|rímsky]] vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]/[[Horná Panónia]]. Leží v katastrálnom území dnešných obcí [[Petronell]] a [[Bad Deutsch-Altenburg]] v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] neďaleko Bratislavy.
Názov Carnuntum pochádza z ilýrskeho slova karn a teda pôvodne znamenal kamenné mesto.<ref>ŠEDIVÝ, Juraj (ed.); [[Tatiana Štefanovičová|ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana]] (ed.). ''Dejiny Bratislavy. 1., Brezalauspurc - na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia''. 1. slovenské vyd. Bratislava: Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. s. 201.</ref>
== Stavby rímskeho sídla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ausdehnung–Carnuntum
| url = http://www.carnuntum.co.at/carnuntum-zur-roemerzeit
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 31.1.2015
| vydavateľ = Archäologischer Park Carnuntum
| miesto = Petronell-Carnuntum
| jazyk = po nemecky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = HEIDENTOR in Petronell - Carnuntum
| url = http://www.tempo160.at/Berichte/Geschichte/2009/Das_Heidentor_in_CARNUNTUM.php
| dátum vydania = 12. apríl 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 31.1.2015
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po nemecky
}}</ref>==
Rímske osídlenie je doložené od cca. 40 po Kr. Areál sa skladá z vojenského mesta, civilného mesta a chrámového okrsku na Pffafenbergu.
=== Vojenské mesto ===
Vojenské mesto sa skladalo z legionárskeho tábora a vojenského predmestia. Prvé doložené rímske sídlo v Carnunte bol legionársky tábor (lat. [[castra]]). Vybudovala legio XV Apollinaris okolo roku 40 po Kr. (najprv bol drevozemný, od začiatku 2. storočia kamenný). Súčasne s ním v jeho okolí vzniklo vojenské predmestie (canabae legionis), v ktorom sídlili rodiny vojakov, obchodníci a remeselníci pod vojenským velením. Vo vojenskom predmestí sa okrem vlastného predmestia nachádzal vojenský amfiteáter zo 70. rokov 1. stor. po Kr. , vojenské cvičisko (campus), palác miestodržiteľa, auxiliárny [[Kastel (staroveký Rím)|kastel]], kultové okrsky a termy.
===
Najneskôr okolo roku 70 po Kr. vzniklo 2,2 km západne od vojenského mesta civilné mesto, v ktorom sa usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať (bez toho, aby podliehali vojenskému veleniu) v pohraničnej provincii, pri Jantárovej ceste a v susedstve silného vojenského tábora.
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom [[Dunaj]]i. V roku 6 bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti [[Marobud]]ovi v [[Čechy|Čechách]] (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie ''Pannonia'' bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie ([[103]]/[[104]]) sa stalo sídlom Hornej Panónie (''Pannonia Superior''). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár [[Domicián]] v rámci vojen s Germánmi. Cisár [[Hadrián]] ([[117]] - [[138]]) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum). ▼
V civilnom meste bolo fórum, viacero chrámov, curia, mestský archív, tabularia, viacero kúpeľov (termy), insulae a ulice. Pri meste sa nachádzal civilný amfiteáter s kapacitou 14 000 divákov z prvej polovice 2. storočia a vedľa neho gladiátorská škola (objavená v roku 2011). Od konca 2. storočia pribudli aj mestské múry a viaceré luxusné stavby. Civilný amfiteáter pravdepodobne v 4. stor. stor. zanikol, pretože v jeho južnom vchode sa z tohto obdobia našli objekty naznačujúce, že tu asi stálo kresťanské baptistérium (kostol).
Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách ([[166]] - [[180]]). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár [[Marcus Aurelius]] tu a vo [[Viedeň|Viedni]] svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči [[Germáni|Germánom]], odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska. ▼
Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský [[amfiteáter]], ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný. ▼
[[13. augusta]] [[193]] bol v Carnunte [[Septimius Severus]], miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný [[Kolín nad Rýnom]], [[Trier]] a [[Efez]]. ▼
[[Súbor:Orientierungsplan Carnuntum.png|1600px|mini|zentriert|hochkant=2]]
V [[3. storočie|3. storočí]] bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku [[260]] tu ešte vyhlásili za cisára [[Regalianus|Regaliana]], ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima. ▼
== Museum Carnuntinum ==
V roku [[308]] alebo [[309]] sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára [[Diocletianus|Diocletiana]] na jednantí, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, [[Galerius]], [[Maximianus]]). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár [[Konštantín Veľký]] (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.▼
V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.▼
V [[4. storočie|4. storočí]] osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, [[Galia]]). V prvej polovici 4. storočia zavreli civilný amfiteáter (postavili tam kostol). V polovici 4. storočia mesto postihlo [[zemetrasenie]]. ▼
== Dejiny ==
V roku [[375]] cisár [[Valentinián I.]] v rámci výpravy proti [[Kvádi|Kvádom]] a [[Sarmati|Sarmatom]] našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. ▼
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom [[Dunaj]]i. Prvýkrát sa písomne spomína nejaké Carnuntum v roku 6 po Kr., ale podľa novších zistení vtedy asi ešte išlo o označenie bratislavského oppida (porovnaj vysvetlenie v článku [[bratislavské oppidum]]). To, čo dnes označujeme ako Carnuntum vzniklo asi až v 40. rokoch 1. storočia.
▲
Civilné mesto dostalo od cisára [[Hadrián]]a ([[117]] - [[138]] po Kr.) štatút [[municípium (staroveký Rím) |municípium]] a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum,
Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca [[19. storočia]] a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora. ▼
▲Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách ([[166]] - [[180]]). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár [[Marcus Aurelius]] tu a vo [[Viedeň|Viedni]] svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči [[Germáni|Germánom]], odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska.
▲Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský [[amfiteáter]], ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.
▲[[13. augusta]] [[193]] bol v Carnunte [[Septimius Severus]], miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil civilné mesto Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný [[Kolín nad Rýnom]], [[Trier]] a [[Efez]].
▲'''Pohanská brána''' bola postavená na prístupovej ceste ku Carnuntu pravdepodobne v súvislosti s konferenciou cisárov na začiatku 4. storočia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť.
V 2. storočí malo celé Carnuntum asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
▲V [[3. storočie|3. storočí]] bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku [[260]] tu ešte vyhlásili za cisára [[Regalianus|Regaliana]], ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.
▲'''Museum Carnuntinum''' - bolo vybudované v mestečku [[Deutsch Altenburg]]. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopije, meče, zvyšky šupinových brnení), [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]], [[minca|mincí]], rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), [[šperk]]ov a predmetov pre hygienu ([[zrkadlo|zrkadlá]], hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.
▲V roku [[308]] alebo [[309]] sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára [[Diocletianus|Diocletiana]] na
▲V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.
▲V [[4. storočie|4. storočí]] osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, [[Galia]]). V
▲V roku [[375]] cisár [[Valentinián I.]] v rámci výpravy proti [[Kvádi|Kvádom]] a [[Sarmati|Sarmatom]] našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik [[Ammianus Marcellinus]] píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".
▲Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca [[19. storočia]] (možno už od polovice 19. storočia) a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.
== Referencie ==
<references />
==
* Werner Jobst: ''Provinzhauptstadt Carnuntum.'' 1983
* M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): ''Der römische Limes in Österreich.'' 1986
|