Wikipédia

Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
fix infobox
dopl. a spresnenie
Riadok 3:
Portrét = Malár Augustín.jpg|
Veľkosť obrázka = |
Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], veliteľ východoslovenskejvýchodoslovenského armádyarmádneho zboru. |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] |
Miesto narodenia = [[Reitern]], [[Rakúsko]] |
Dátum úmrtia = ?[[28. február]] [[1945]] |
Miesto úmrtia = [[Sachsenhausen]],? [[Nacistické Nemecko]]
}}
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † ? [[194528. február]], [[Sachsenhausen1945]] ?, [[Nacistické Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenskejvýchodoslovenského armádneho armádyzboru.
 
== Život ==
Riadok 16:
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.
 
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, naktorým záchranuby slovenskejvo štátnejvhodnom samostatnosti.momente Užslovenská naarmáda východnomprešla frontena nadviazalstranu kontaktySpojencov. soVzhľadom [[ZSSR|sovietskymi]]na veliteľmijeho aveliteľské ilegálnaschopnosti, [[SNR]]bojové ho ako schopného veliteľaskúsenosti a slovanofilaslovanofilstvo navrhlas zajeho veliteľaúčasťou povstaleckejv armádypovstaní ajpočítalo napriek odporuaj [[EdvardJán BenešGolian (generál)|BenešovejGolianove]] exilovejVojenské ústredie.<ref>Jablonický, J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, vládys. 136-147</ref>
 
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavuvyjadrení, ktorýv ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a. Bol odvlečený do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore [[koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]].
 
Bol odvlečený do [Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade [[Königstein]]. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do [[Berlín]]a. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1944.<ref>Jablonický, J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 296</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Augustín_Malár“