Mariner 2: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 307 bajtov ,  pred 7 rokmi
formulácia, wikilinky, kategórie
d (commons:Category -> commonscat)
(formulácia, wikilinky, kategórie)
| veľkosť_obrázku = 300px
| popis = Mariner 2 (umelcova predstava)
| prevádzkovateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[JetLaboratórium Propulsionprúdového laboratorypohonu|JPL]], OSSA
| výrobca = NASA, JPL
| kategória = preletová planetárna sonda
| počet_obehov =
}}
'''Mariner 2''' je americká sonda [[program Mariner|programu Mariner]], ktorá ako prvá skúmala planétu [[Venuša]].
 
Prvou sondou, ktorá preletela okolo [[Venuša (planéta)|Venuše]] bola ruská [[Venera 1]]. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi {{km|100000|m}} od Venuše. Prvým americkým pokusom bol [[Mariner 1]], ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola [[nosná raketa]] zničená. Preto sa za prvú sondu, ktoraktorá sa dostala až k Venuši a skúmala ju sa, pokladá až Mariner 2.
== Úvod ==
Prvou sondou, ktorá preletela okolo [[Venuša (planéta)|Venuše]] bola ruská [[Venera 1]]. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi {{km|100000|m}} od Venuše. Prvým americkým pokusom bol [[Mariner 1]], ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola nosná raketa zničená. Preto za prvú sondu, ktora sa dostala až k Venuši a skúmala ju sa pokladá až Mariner 2.
 
== Konštrukcia sondy ==
Sondu postavila [[NASA]] [[Jet Propulsion Laboratory]] (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), [[Washington (D.C.)|Washington]] (USA). Je to trojosotrojosovo stabilizovaná [[planetárna sonda]] určená na prieskum Venuše. JeJej tvorenázáklad základnýmtvorí telesomteleso v tvare šesťbokého hranola[[hranol]]a s priemerom {{m|1.04|m}} a výškou {{m|0.36|m}}, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka,[[horčík]]a. naNa ktorýchnichmimookrem inéiného umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory[[akumulátor]]y vrátane dobíjacieho zariadenia a, riadiaci systém [[raketový motor|raketových motorov]] a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základnezákladni pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu[[ihlan]]u, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je {{m|3.66|m}}. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely [[solárny panel|slnečných batérií]]. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová [[anténa]] presahujúca pod vlastnú sondu. Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o {{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000Wh. Batérie sú používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy niesu slnečné panely osvetlené a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W, vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy sú vykonávané raketovým motorom o ťahu 225N. Orientáciu udržujú s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. K navigačným účelom sa využíva Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťuje pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.
 
Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o {{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná [[elektrická energia]] napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000 [[Watthodina|Wh]]. Batérie boli používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy neboli slnečné panely osvetlené, a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy boli vykonávané raketovým motorom s ťahom 225 [[Newton (jednotka)|N]]. Orientáciu udržiavali s presnosťou ±1° trysky na stlačený [[dusík]]. Na navigačné účely sa využívalo Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťovala pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.
 
Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:
* [[magnetometer]] uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou
* detektor častíc a detektor [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] namontovaný polovičke výšky stožiaru
* detektor kozmického prachu a [[spektrometer]] slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa
* mikrovlný [[rádiometer]] a infračernevýinfračervený rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometrurádiometra priemeru {{m|0.48|m}} v dolnej časti stožiaru.
 
Všetky prístroje zostávajú v činnosti po celú dobu letu s výnimkou rádiometrov, ktoré sa zapínajú iba počas preletu okolo cieľovej planéty
'''1962-08-27 '''
* 06:53:14 UT: Štart.
* 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa [[Agena]].
* 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na únikovú dráhu.
* Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slnečných batérií.
* 02:45:25 UT: Ukončenie korekcie dráhy.
'''1962-09-08 '''
* 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou gyroskopov[[gyroskop]]ov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.
'''1962-10-31 '''
* Výkon jedného panelu slnečných batérii sa prudko zhoršil. Následne boli vypojené vedecké prístroje. Po týždni sa činnosť slnečných batérií obnovila a vedecké prístroje boli opäť zapojené.
'''1962-11-15 '''
* Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom kna tomuto, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.
'''1962-12-14 '''
* Bol zapojený rádiometer.
* 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti {{km|34773|m}} a ako vôbec prvé umelé kozmické teleso vyslala vedecké merania z jej blízkosti.
* Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá [[retrográdna rotácia]] Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]], oblačná pokrývka siahajúca až do výšky {{km|60|m}} a nemerateľné [[magnetické pole]]. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo kna upresneniuspresneniu hodnoty [[astronomická jednotka|astronomickej jednotky]].
'''1962-12-27 '''
* Sonda dosiahla [[perihélium]] vo vzdialenosti {{km|105464560|m}}.
'''1963-01-03 '''
* 07:00 UT: Posledné rádiové spojenie so sondou, ktorá zostáva na [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]].
 
== Iné projekty ==
[[Kategória:Prieskum Venuše]]
[[Kategória:Sondy NASA]]
[[Kategória:Neaktívne sondy]]
 
[[de:Mariner#Mariner 1 und 2]]
13 093

úprav