Mariner 2: Rozdiel medzi revíziami

| prevádzkovateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[JetLaboratórium Propulsionprúdového laboratorypohonu|JPL]], OSSA

'''Mariner 2''' je americká sonda [[program Mariner|programu Mariner]], ktorá ako prvá skúmala planétu [[Venuša]].

Sondu postavila [[NASA]] [[Jet Propulsion Laboratory]] (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), [[Washington (D.C.)|Washington]] (USA). Je to trojosotrojosovo stabilizovaná [[planetárna sonda]] určená na prieskum Venuše. JeJej tvorenázáklad základnýmtvorí telesomteleso v tvare šesťbokého hranola[[hranol]]a s priemerom {{m|1.04|m}} a výškou {{m|0.36|m}}, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka,[[horčík]]a. naNa ktorýchnich sú mimookrem inéiného umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory[[akumulátor]]y vrátane dobíjacieho zariadenia a, riadiaci systém [[raketový motor|raketových motorov]] a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základnezákladni pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu[[ihlan]]u, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je {{m|3.66|m}}. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely [[solárny panel|slnečných batérií]]. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová [[anténa]] presahujúca pod vlastnú sondu. Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o {{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000Wh. Batérie sú používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy niesu slnečné panely osvetlené a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W, vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy sú vykonávané raketovým motorom o ťahu 225N. Orientáciu udržujú s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. K navigačným účelom sa využíva Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťuje pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.

* [[magnetometer]] uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou

* detektor častíc a detektor [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] namontovaný polovičke výšky stožiaru

* detektor kozmického prachu a [[spektrometer]] slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa

* mikrovlný [[rádiometer]] a infračernevýinfračervený rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometrurádiometra priemeru {{m|0.48|m}} v dolnej časti stožiaru.

* 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa [[Agena]].

* 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou gyroskopov[[gyroskop]]ov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.

* Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom kna tomuto, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.

* Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá [[retrográdna rotácia]] Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou [[oxid uhličitý|CO₂]], oblačná pokrývka siahajúca až do výšky {{km|60|m}} a nemerateľné [[magnetické pole]]. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo kna upresneniuspresneniu hodnoty [[astronomická jednotka|astronomickej jednotky]].

* Sonda dosiahla [[perihélium]] vo vzdialenosti {{km|105464560|m}}.

* 07:00 UT: Posledné rádiové spojenie so sondou, ktorá zostáva na [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]].