|
'''Ozón''' je [[plyn]], ktorého [[molekula]] sa skladá z troch [[atóm]]ov [[kyslík]]a.
== Úvod ==
Okrem zvyčajných dvojatómových molekúl O<sub>2</sub> sa kyslík vyskytuje aj vo forme trojatómovej molekuly ako [[ozón]] O<sub>3</sub>. Za normálnych podmienok je to vysoko reaktívny plyn modrej farby a charakteristického zápachu s mimoriadne silnými oxidačnými účinkami. Pri teplote -112 °C kondenzuje na kvapalný tmavomodrý ozón a pri teplote -193 °C sa tvorí červenofialový pevný ozón.
== Výroba a využitie ==
Ozón možno pomerne ľahko vyrobiť tichým [[elektrický výboj|elektrickým výbojom]] v atmosfére čistého kyslíka. Vzniká tak zmes kyslíka s ozónom, v ktorej podiel O<sub>3</sub> dosahuje zvyčajne 10 %. Čistý ozón je možné pripraviť frakčnou destiláciou tejto plynnej zmesi.
Praktické využitie ozónu je dané jeho silnými oxidačnými účinkami.
* V medicíne slúži na sterilizáciu nástrojov. Diskutabilné sú účinky dnes pomerne populárnej [[ozónová terapia|ozónovej terapie]], ktorá by podľa svojich zástancov mala viesť k regenerácii buniek a tkanív. Odporcovia tejto metódy poukazujú na možné riziká podobných omladzovacích kúr, dané najmä vysokou reaktivitou a toxicitou ozónu.
* Baktericídne účinky ozónu slúžia na dezinfekciu pitnej vody namiesto v minulosti veľmi využívanej dezinfekcii vody plynným [[chlór]]om alebo chlórnanom.
* Silné oxidačné účinky ozónu sa veľmi často využívajú v papierenskom priemysle na bielenie celulózy na výrobu papiera.
== Ozónová vrstva ==
{{Hlavný článok|Ozónová diera}}
Mimoriadne významnú úlohu pre pozemský život hrá tzv. [[ozónová vrstva]] atmosféry. Je to časť stratosféry vo výške 25 – 35 km nad zemským povrchom, v ktorej sa nachádza značne zvýšený pomer ozónu voči bežnému dvojatómovému kyslíku.
K zvýšeniu obsahu ozónu tu dochádza pri strete molekúl kyslíka s [[fotón]]mi ultrafialového slnečného žiarenia. Dôjde pri tom k rozštiepeniu molekuly na dva atómy, ktoré ihneď reagujú s okolitými molekulami O<sub>2</sub> za vzniku ozónu. Molekula ozónu ochotne absorbuje energiu iného UV-fotónu a výsledkom je zníženie energie prechádzajúceho ultrafialového žiarenia.
Keby zmienené UV lúče prešli na zemský povrch bez straty energie v ozónovej vrstve, boli by mimoriadne nebezpečné pre pozemské organizmy, pretože vysoká energia fotónov spôsobuje vznik rôznych typov rakovinových nádorov [[koža|kože]] a poškodenia [[zrak]]u.
V súčasnosti sa často diskutuje o otázke vplyvu ľudskej činnosti na stav ozónovej vrstvy. Je dokázané, že prítomnosť organických halogénových zlúčenín alebo samotných halogénov [[fluór]]u, [[chlór]]u a [[bróm]]u blokuje reakcie vedúce ku vzniku ozónu, pretože halogénové atómy prednostne reagujú s atomárnym kyslíkom a s molekulami ozónu.
Monitorovaním obsahu ozónu z družíc bolo zistené, že najmä v oblasti zemských pólov dochádza v posledných rokoch k značnému poklesu obsahu ozónu. Zároveň bol zaznamenaný nárast prípadov rakoviny kože a zrakových chorôb v oblastiach blízkych južnému pólu (Nový Zéland, Patagónia).
Svetové spoločenstvo sa na základe týchto pozorovaní rozhodlo pre radikálne obmedzenie používania organických chemikálií s obsahom halogénov, najmä [[freón]]ov, zlúčenín s vysokým obsahom fluóru a chlóru v organickej molekule. Freóny sa používajú predovšetkým ako inertná tlaková náplň sprejov a chladiace médium v chladničkách a klimatizačných jednotkách.
Až nasledujúce desaťročia ukážu, či sa redukciou používania freónov podarí zastaviť oslabovanie ozónovej vrstvy.
== Prízemný ozón ==
Opakom životu prospešného ozónu v stratosfére je prízemný ozón, vyskytujúci sa tesne nad zemským povrchom. Tento plyn je ľudskému zdraviu nebezpečný, spôsobuje dráždenie a choroby dýchacích ciest, zvyšuje riziko astmatických záchvatov, podráždenie očí a bolesti hlavy. Až 95 % ozónu vdýchnutého do pľúc, zostáva v organizme. Spôsobuje oslabenie organizmu a zvyšuje náchylnosť na infekcie dýchacích ciest.
Zvýšený vznik prízemného ozónu pozorujeme najmä počas horúcich letných dní v lokalitách s vysokou koncentráciou výfukových plynov [[spaľovací motor|spaľovacích motorov]], kde dochádza k nárastu obsahu oxidov dusíka a plynných uhľovodíkov vo [[vzduch]]u. Tento jav sa spoločným názvom označuje ako suchý [[smog]], podľa miesta svojho častého a prvýkrát pozorovaného výskytu v roku [[1940]] tiež ako losangeleský smog.
V posledných rokoch sú všetky novovyrábané osobné [[automobil]]y vybavené [[katalyzátor]]mi, ktoré premieňajú oxidy dusíka na inertný plynný dusík a toxický [[oxid uhoľnatý]] na relatívne neškodný CO<sub>2</sub>. Zavedením týchto opatrení sa podarilo znížiť koncentráciu prízemného ozónu vo veľkých priemyselných centrách o niekoľko desiatok percent.
[[Kategória:Kyslík]]
| 