Samuel Czambel: Rozdiel medzi revíziami

Študoval na [[gymnázium|gymnáziách]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V roku [[1876]] začal študovať [[právo]] na univerzite v [[Budapešť|Budapešti]], odkiaľ prešiel roku [[1877]] na filozofickú fakultu, kde začal študovať [[slavistika|slavistiku]]. V jej [[štúdium|štúdiu]] pokračoval na univerzite vo [[Viedeň|Viedni]] u profesora [[Franjo Miklošič|Franja Miklošiča]] a v [[Praha|Prahe]] u profesora [[Martin Hattala|Martina Hattalu]]. Od roku [[1879]] pôsobil v prekladateľskom oddelení pri predsedníctve vlády v [[Budapešť|Budapešti]] ako [[prekladateľ]] [[zákon|zákonov]] do [[slovenčina|slovenčiny]]. Roku [[1899]] sa stal [[ministerstvo|ministerským]] tajomníkom. Od roku [[1906]] pracoval na [[ministerstvo vnútra|ministerstve vnútra]], kde bol vedúcim prekladateľského strediska. V rokoch [[1887]] – [[1896]] pôsobil ako [[redaktor|spoluredaktor]] [[vláda|vládnych]] [[Hornyánskeho Slovenské noviny|Slovenských novín]]. Je pochovaný na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto)|Martine]].

 

[[Veda|Vedeckým]] bádaním, ktorého výsledkom boli jeho [[jazykoveda|jazykovedné]] práce, sa pričinil o ustálenie [[pravopis|pravopisnej]] [[norma|normy]] [[spisovná slovenčina|spisovnej slovenčiny]].

Medzi jeho základné [[jazykoveda|jazykovedné]] [[dielo|diela]] patria ''Príspevky k dejinám jazyka slovenského'' (1887), ''Slovenský pravopis'' ([[1890]]), ''K reči o slovenskom pravopise'' ([[1891]]) a najmä [[kodifikácia|kodifikačná]] ''Rukoväť spisovnej reči slovenskej'' ([[1902]]) založená na [[stredoslovenské nárečia|stredoslovenskom nárečí]], v ktorých korigoval nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej [[kodifikácia|kodifikácie]] a prispel k upevneniu [[spisovný jazyk|spisovnej]] [[norma|normy]] [[slovenčina|slovenského jazyka]]. Tretie vydanie jeho ''Rukoväte'' – redigované a upravené na základe tzv. [[martinský úzus|martinského úzu]] [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]] po [[autor]]ovej smrti (vyšlo [[1919]]) – sa stalo základom súčasnej [[spisovnej slovenčina|spisovnej slovenčiny]] a do vydania ''Pravidiel slovenského pravopisu'' v roku [[1931]] bolo [[de facto]] [[norma|normou]] [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]]. Bol [[autor]]om [[teória|teórie]] o [[Južní Slovania|juhoslovanskom]] pôvode [[Slováci|Slovákov]] a [[slovenčina|slovenčiny]], ktorú publikoval v [[dielo|diele]] ''Slováci a ich reč'' ([[1903]]). V [[dielo|diele]] ''Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov'' (1906) chcel preskúmať [[jazyk|jazykový]] materiál z celého [[Slovensko|Slovenska]], no stačil spracovať iba časť o [[východoslovenské nárečia|východoslovenských nárečiach]].