Pivo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 188.167.65.220 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom78
odstranil som chybne informacie
Riadok 17:
 
== Pivovarníctvo na území Slovenska ==
 
Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] sa nachádzali v [[Tvrdomestice|Tvrdomesticiach]] a [[Veľké Uherce|Veľkých Uherciach]] pri [[Topoľčany|Topoľčanoch]] a v Turdmenoch pri [[Balaton]]e. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa [[Ladislav IV.|Ladislava IV.]] z roku [[1274]]. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväčší rozmach v období rokov [[1620]] až [[1650]]. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku [[1850]], kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú [[zlato|zlatý]] mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.
 
Najstarším existujúcim pivovarom na Slovensku je [[Steiger]], ktorý bol založený v roku [[1473]] jezuitskými mníchmi vo [[Vyhne|Vyhniach]] a zároveň je to aj najstarší pivovar na Slovensku s nepretržitou výrobou piva.
 
Varenie piva poznali starí [[Slovania]] už pri príchode na územie našej vlasti, u Slovanov v Potisí je jeho výroba doložená v [[5. storočie|5. storočí]]. Vyrábalo sa zo [[pšenica|pšeničného]] (slabé) a [[jačmeň|jačmenného]] (silnejšie) [[slad]]u. Doklady, ktoré pochádzajú z ranného [[feudalizmus|feudalizmu]], svedčia o tom, že pivo varili poddaní kláštora v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]] a nepochybne aj poddaní ďalších vrchností, šľachta, farári, kláštory. Neskôr sa výroba piva sústreďovala do vznikajúcich miest, právo na jeho varenie sa stalo jedným zo základných práv mešťanov.
 
V mestskom prostredí sa práce pri varení piva postupne diferencovali - vznikali špecializované [[remeslo|remeslá]] - pivovarníci, ktorí piva varili, a [[sládek|sládkovia]], ktorí pripravovali slad. Obe výrobné fázy si vyžadovali osobitnú starostlivosť, ktorá sa dala získať iba dlhoročnými skúsenosťami. V mestách sa právo variť pivo využívalo buď kolektívne - pivovary sa tu stali súčasťou mestského hospodárstva ([[Bratislava]], [[Košice]], [[Modra]], [[Pezinok]], [[Trenčín]], [[Zvolen]], [[Krupina]], [[Brezno]]), alebo ho využívali jednotliví mešťania ([[Banská Bystrica]], [[Prešov]], [[Bardejov]], [[Sabinov]], všetky [[Spiš (župa)|spišské]] mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Vlastníci práva variť pivo ho často nevyužívali, počet pivovarníckych domov sa postupne znižoval. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Začala ho využívať hlavne od [[16. storočie|16. storočia]] ako jeden z významných zdrojov príjmov, v pivovaroch sa spracúvali prebytky [[jačmeň]]a, [[pšenica|pšenice]] a podobne.