Wikipédia

Obnoviteľný zdroj energie: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Revízia 5950352 používateľa 87.197.33.89 (diskusia) bola vrátená
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{na revíziu|potreba opravy preklepov a gramatických chýb.}}
{{Obnoviteľný zdroj energie}}
[[Súbor:2004 World Energy Sources.jpg|thumb|Percentuálny podiel zdrojov na výrobe, Celosvetovo 2004, zľava doprava : Ropa, Plyn, Uhlie, Voda, Jadro, OZE]]
 
'''Obnoviteľné zdroje energie''' ('''OZE''')sú také zdroje, ktoré sa prirodzene obnovujú v priebehu ich využívania. Jedná sa o energetické toky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v blízkosti zemského povrchu, zásoby, ktoré sa obnovujú aspoň tak rýchlo, ako sú spotrebuvávané. V ich čerpaní možno hypoteticky pokračovať ďalšie miliardy rokov - podstate kým bude svietiť Slnko. Konkrétne sa jedná o slnečné žiarenie a z toho odvodenú veternú energiu a vodnú energiu, ďalej o energiu prílivu, geotermálnu energiu, biomasu atď.
Technológie obnoviteľných zdrojov energie zahŕňajú [[slnečná energia|slnečnú energiu]], [[veterná energia|energiu vetra]], [[vodná energia|energiu vody]], [[biomasa|biomasu]] a napokon v doprave [[biopalivá]].
 
V roku 2006, približne 18 % celkovej svetovej spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov energie; 13 % z tradičnej biomasy spôsobmi akým je [[spaľovanie dreva]]. Vodná energia bola ďalším najväčším obnoviteľným zdrojom, poskytujúca 3 %, nasledovaná horúcou vodou na [[Ústredné kúrenie|vykurovanie]] ktorá prispela 1,3 % . Moderné technológie, ako geotermálna, veterná, slnečná a energia oceánu spolu tvorili asi 0,8 % konečnej spotreby energie.<ref>[http://www.worldwatch.org/files/pdf/renewables2007.pdf (EN)Renewables 2007 Global Status Report .] page 9</ref> Technický potenciál pre ich využitie je veľký, presahujúci všetky ostatné dostupné zdroje.<ref>World Energy Assessment (2001). [http://www.undp.org/energy/activities/wea/drafts-frame.html Renewable energy technologies], chapter 7.</ref><ref>{{cite web
| url= http://www.planetark.com/dailynewsstory.cfm/newsid/46325/story.htm
| title= Renewables Supply 14 Pct of German Power - Industry
|date= January 9, 2008 |work= |publisher= [[Reuters]]
| accessdate= 2008-01-17 }}</ref>
 
Obnoviteľné zdroje sú často kritizované za ich nespoľahlivosť a neestetickosť, ale trh s obnoviteľnými zdrojmi sa napriek tomu rozrastá. Celosvetová kapacita inštalovaného výkonu až 74 223 [[Megawatt|MW]] je vo veternej energii, ktorá je rozšírená najmä v niektorých európskych krajinách a [[Spojené štáty|USA]].<ref name="Glob">[http://web.archive.org/web/20070220081957/http://www.gwec.net/uploads/media/07-02_PR_Global_Statistics_2006.pdf Global wind energy markets continue to boom – 2006 another record year] (PDF).</ref> Výroba vo [[Fotovoltaický článok|fotovoltaickom]] priemysle dosiahla viac ako 2000 MW,<ref>[http://web.archive.org/web/20070716043648/http://www.cleanedge.com/book/Chapter1_The_Clean_Tech_Revolution.pdf Solar Energy: Scaling Up Manufacturing and Driving Down Costs] (PDF), p. 30.</ref> pričom [[Fotovoltaická elektráreň|fotovoltaické elektrárne]] sú obľúbené najmä v [[Nemecko|Nemecku]].<ref>[http://www.pvresources.com/en/top50pv.php World's largest photovoltaic power plants]</ref> [[Fototermálna premena|Fototermálne elektrárne]] sú typické pre USA a [[Španielsko]], najväčším takýmto zdrojom je 354 MW blok solárnej ([[:en:SEGS|SEGS]]) elektrárne v [[:en:Solar Power Palnts in the Mojave Desert|Mojavskej púšti]].<ref>[http://www.osti.gov/accomplishments/pdf/DE00014520/DE00014520.pdf Solar Trough Power Plants] (PDF).</ref> Najväčším geotermálnym zdrojom je [[:en:the geysers|The Geysers]] v Kalifornii s menovitým výkonom 750 MW.<ref name = "calpine">
{{cite web
| title = Calpine Corporation — The Geysers
| url = http://www.geysers.com
| accessdate = 2007-05-16
}}</ref> [[Brazília]] disponuje jedným z najrozsiahlejších programov v odvetví obnoviteľných zdrojov na svete, zahŕňajúci výrobu [[bioetanol]]u z [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]]. Etanol tu dokonca predstavuje až 18 % národnej spotreby pohonných hmôt v doprave.<ref>[http://www.renewableenergyaccess.com/rea/news/story?id=44896 America and Brazil Intersect on Ethanol]</ref> Podobne je etanol ako biopalivo dosť rozšírený aj v USA.
 
Okrem využívania obnoviteľných zdrojov vo veľkých projektoch, sú vhodné aj pre malé ostrovné prevádzky, často vo vidieckych a odľahlých oblastiach, kde je ale energia nevyhnutná pre ľudský rozvoj.<ref>World Energy Assessment (2001). [http://www.undp.org/energy/activities/wea/drafts-frame.html Renewable energy technologies], p. 221.</ref> V [[Keňa|Keni]] sú napríklad najrozšírenejšie malé (20 – 100 W) solárne zdroje v [[Domácnosť|domácnostiach]] – predá sa tu zhruba 30 000 kusov týchto systémov.<ref>[http://www.renewableenergyaccess.com/rea/news/reinsider/story?id=49617 What Solar Power Needs Now] ''Renewable Energy Access'', 13 August 2007.</ref>
 
[[Klimatické zmeny]], rastúce ceny [[Ropa|ropy]] a zvyšujúce sa vládne podpory podmieňujú neustály vznik novej legislatívy a komercializáciu. Európski lídri sa v marci 2007 zhodli na spoločnom postupe, podľa ktorého do roku 2020 dosiahne celosvetová výroba energie z obnoviteľných zdrojov 20 %. Ďalej sa zhodli na znížení [[Emisia|emisií]] [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], ktorý sa považuje za jednu z príčin [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]].<ref>[http://www.planetark.com/dailynewsstory.cfm/newsid/44517/story.htm news] and [http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P6-TA-2007-0406&language=EN&ring=A6-2007-0287 Official EP resolution of 25 September 2007 on the Road Map for Renewable Energy in Europe]</ref> Investičný [[kapitál]] putujúci do obnoviteľných zdrojov sa vyšplhal z 80 miliárd dolárov v roku 2005 na rekordných 100 miliárd v roku 2006.<ref name="UNEP">United Nations Environment Programme and New Energy Finance Ltd. (2007). [http://web.archive.org/web/20070728093900/http://sefi.unep.org/fileadmin/media/sefi/docs/publications/SEFI_Investment_Report_2007.pdf ''Global Trends in Sustainable Energy Investment 2007: Analysis of Trends and Issues in the Financing of Renewable Energy and Energy Efficiency in OECD and Developing Countries''] (PDF), p. 3.</ref> Takáto úroveň investovania posunula to, čo bolo kedysi považované za alternatívne zdroje energie, výrazne do popredia. Veterné elektrárne boli prvé, ktoré dosiahli 1 % celkovej výroby, solárne však nezaostávajú výraznejšie.<ref>[http://www.ren21.net/publications/ Global Status Report 2007]</ref> Do obnoviteľných zdrojov investujú aj veľké svetové spoločnosti ako [[BP]], [[General Electric]], [[Sharp]], či [[Royal Dutch Shell]].<ref>[http://www.boston.com/news/nation/washington/articles/2007/03/02/two_oil_giants_plunge_into_the_wind_business/ Two oil giants plunge into the wind business: Shell, BP intend to play major role]</ref><ref>[http://www.gepower.com/about/index.htm GE Energy]</ref>
== Scenáre ==
[[Súbor:Renewable energy potential.jpg|thumb|Potenciál OZE v závislosti na geografickej polohe <ref>[http://earthtrends.wri.org Earth Trends Enviromental information]</ref>]]
S výhľadom do roku '''2030''', Americká spoločnosť pre solárnu energiu vo svojej správe analyzuje tri možné scenáre: scenár „ako doteraz“ bez výraznejších zmien, scenár prostredný, ktorý obsahuje výraznejšie kroky v relevantnej politike, a napokon scenár rozvinutý, zahŕňajúci agresívny rozvoj v oblasti obnoviteľných zdrojov a [[Energetická efektívnosť|efektívnosti]] ich využívania.
Scenár „ako doteraz“ predpokladá nárast pracovných príležitostí v oblasti obnoviteľných zdrojoch o 190 % do roku 2030, a vznik pracovných príležitostí vytvorených energetickou efektívnosťou o 85 %.
 
V prostrednom scenári, počet pracovných príležitostí v oblasti obnoviteľných zdrojov narastú takmer sedemkrát, zatiaľ kým počet pracovných príležitostí vďaka energetickej efektívnosti sa viac ako zdvojnásobí.
 
Napokon podľa scenára rozvinutého sa zvýši počet miest v sektore obnoviteľných zdrojov až 17-krát, a pracovné príležitosti vytvorené energetickou efektívnosťou sa zvýšia 4 – násobne; príjmy z obnoviteľných zdrojov vyšplhajú takmer na 600 miliárd dolárov a zisky z energetickej efektívnosti na takmer 4 [[bilión]]y dolárov.<ref name="ases">{{cite web
| url= http://www.ases.org/ASES-JobsReport-Final.pdf
| title= Renewable Energy and Energy Efficiency: Economic Drivers for the 21st Century
| author= Roger Bezdek
|date= |year= 2007 |month= |format= [[PDF]] |work= |publisher= American Solar Energy Society
| accessdate= 2008-01-17 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20071127032242/http://www.ases.org/ASES-JobsReport-Final.pdf|archivedate=2007-11-27}}</ref>
 
== Hlavné technológie obnoviteľných zdrojov energie ==
[[Súbor:Alternative Energies.jpg|thumb|Tri obnoviteľné zdroje energie - slnečná, veterná a biomasa]]
Väčšina obnoviteľných zdrojov je priamo alebo nepriamo závislá od [[Slnko|Slnka]]. Systém [[Zem]] – [[atmosféra]] predstavuje rovnováhu – tepelné žiarenie vyžiarené smerom do [[vesmír]]u je rovné slnečnému žiareniu prichádzajúcemu do atmosféry Zeme. Výsledné množstvo energie v systéme Zem – atmosféra možno hrubo nazvať zemská „[[klíma]]“. [[Hydrosféra]] (voda) absorbuje majoritnú časť prichádzajúceho žiarenia. Väčšina je pohltená v zemepisných šírkach v okolí [[rovník]]a, ale táto energia je následne rozptýlená po celej planéte vo forme vetrov a [[Morské prúdy|morských prúdov]]. Pohyb vĺn môže hrať úlohu v procese premeny [[Mechanická energia|mechanickej energie]] medzi atmosférou a oceánom prostredníctvom [[Tlak vetra|tlaku vetra]].<ref>Renewable Energy, Sorensen, Elsevier 2004</ref> Solárna energia je ďalej zodpovedná aj za distribúciu zrážok využívaných vodnými dielami, tak ako aj za rast rastlín využívaných pre tvorbu [[Biopalivá|biopalív]] a [[Biomasa|biomasy]].
 
Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú prírodné fenomény ako [[slnečné žiarenie]], [[vietor]], [[vlny]] a [[geotermálne teplo]], ako objasňuje IEA (International Energy Agency = Medzinárodná energetická agentúra):
 
<blockquote>
"Energia obnoviteľných zdrojov je odvodená z prirodzených procesov, ktoré sa neustále obnovujú. Vo svojich rozmanitých podobách, je odvodená buď priamo od Slnka, alebo od tepla generovaného v hĺbkach Zeme. Podľa definície sú [[elektrina]] a [[teplo]] vyrobené zo slnečnej, veternej, vodnej, geotermálnej energie, biomasy, biopalív a vodíka získané z obnoviteľných zdrojov".<ref>[http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2000/Renew_main2003.pdf Renewable energy... into the mainstream] s. 9.</ref>
</blockquote>
Každý z týchto zdrojov má unikátne vlastnosti a spôsoby technického využitia, čo ovplyvňuje ako a kde sú najviac používané.
 
=== Veterná energia ===
[[Súbor:Pretty flamingos - geograph.org.uk - 578705.jpg|thumb|Prímorské veterné turbíny tzv. offshore (Burbo Bank Offshore Wind Farm, Anglicko)]]
:''Hlavný článok: [[Veterná energia]]''
Vzdušné prúdy je možné zachytávať a využiť na pohon [[Veterná turbína|veterných turbín]]. Moderné veterné turbíny dosahujú výkony 600 kW až 5 MW, pričom turbíny s výkonom rádovo 1,5 až 3 MW sa stali najpoužívanejšie pre [[Komercia|komerčné účely]]. Výkon veternej turbíny je priamo úmerný tretej mocnine [[Rýchlosť|rýchlosti]] vetra, teda aj pri miernom náraste rýchlosti vetra sa výkon stroja zvyšuje dramaticky.<ref name="EWEA">{{cite web | title = Analysis of Wind Energy in the EU-25 (EWEA Executive summary) | publisher = European Wind Energy Association|url =http://www.ewea.org/fileadmin/ewea_documents/documents/publications/WETF/Facts_Summary.pdf |format= [[PDF]] | accessdate = 2007-03-11}}</ref>
Oblasti s vysokými [[Nadmorská výška|nadmorskými výškami]] alebo pri [[Pobrežie|pobreží]], kde sú vetry silné a stálejšie, sú najpreferovanejšími z hľadiska výstavby [[Veterný park|veterných fariem]]. Veterná energia vykazuje najrýchlejší rast spomedzi všetkých obnoviteľných zdrojov <ref name="EWEA"/> a napriek tomu poskytuje len menej ako 0,5 % celosvetovej energie.<ref name="REN21-2006">[http://web.archive.org/web/20060822180542/http://www.ren21.net/globalstatusreport/download/RE_GSR_2006_Update.pdf Renewables 2006 Update] (PDF).</ref>
<ref name="IEA2006factsheet">{{cite web
|publisher=International Energy Agency ([[IEA]])
|url=http://www.iea.org/textbase/papers/2006/renewable_factsheet.pdf
|title=Renewables in global energy supply: An IEA facts sheet
|format=PDF
}}</ref> Za posledných desať rokov sa celková [[inštalovaná kapacita]] zvýšila z 2 500 MW v roku 1992 na viac ako 40 000 MW koncom roku 2003, pri ročnom raste blízkom 30 percentám.<ref name="EWEA"/> S nárastom dostupnosti veterných turbín sa začínajú inštalovať aj do elektrických niektorých sietí [[škola|verejných škôl]] s cieľom znížiť poplatky za elektrinu.<ref name="SDC">Sustainable Development Committee (2007).
[http://MasseySDC.org ''Sustainable Energy in our public schools''].</ref> Vzhľadom na nestabilný a prerušovaný charakter dodávok výkonu z veterných turbín sa pre Európu udáva priemerný výkon rovný 25 percentám inštalovaného výkonu (25-percentný faktor výkonu),<ref>[http://www.ecn.nl/docs/library/report/2003/c03006.pdf Potentials and costs for renewable electricity generation] (PDF).</ref> ale pri priaznivých veterných podmienkach sa lokálne udáva až 35 percent a viac. V podstate to znamená, že 5 MW turbína inštalovaná v Európe, by dodávala priemerne 1,7 MW výkonu ročne, resp. dodávala by menovitý výkon po dobu 3 mesiacov.
 
Globálne, dlhodobý energetický potenciál veternej energie sa odhaduje na 5-násobok súčasnej energetickej produkcie, alebo 40 násobok súčasných požiadaviek. Samozrejme by to vyžadovalo veľké množstvo pôdy pre veterné turbíny, najmä vo veterných oblastiach. Skúsenosti s prímorskými zdrojmi vykazujú až o 90 % vyššie priemerné rýchlosti vetra v porovnaní s vnútrozemskými, z čoho vyplýva že práve tieto oblasti by mohli prispieť významnejšie v rozvoji veterných elektrární.<ref>"<cite>Priemerné rýchlosti vetra prímorských veterných elektrární vo výške 80 m sú o 90% väčšie ako priemerné rýchlosti suchozemských.</cite> [http://www.stanford.edu/group/efmh/winds/global_winds.html Evaluation of global wind power]<br />"<cite>Overall, the researchers calculated winds at 80 meters [300 feet] traveled over the ocean at approximately 8.6 meters per second and at nearly 4.5 meters per second over land [20 and 10 miles per hour, respectively].</cite>" [http://www.ens-newswire.com/ens/may2005/2005-05-17-09.asp#anchor6 Global Wind Map Shows Best Wind Farm Locations] (URL prístup [[30. január]], [[2006]]).</ref> Toto číslo možno zvýšiť aj stavaním turbín vo vyšších nadmorských výškach.<ref>"<cite>High-altitude winds could provide a potentially enormous renewable energy source, and scientists like Roberts believe [[Airborne wind turbine|flying windmills]] could put an end to dependence on fossil fuels. At 15,000 feet, winds are strong and constant. On the ground, wind is often unreliable — the biggest problem for ground-based wind turbines.</cite>" [http://www.wired.com/news/planet/0,2782,67121,00.html?tw=wn_tophead_2 Windmills in the Sky] (URL accessed [[January 30]], [[2006]]).</ref>
[[Súbor:VTE cerova.jpg|thumb|Veterný park Cerová]]
[[Intenzita]] vetra blízko zemského povrchu je premenlivá a nedokáže zabezpečiť [[Nepretržité napájanie|nepretržitú dodávku elektriny]], pokiaľ nie je kombinovaná s inými zdrojmi energie alebo [[Uskladnenie elektrickej energie|akumulačnými systémami]]. Niektoré odhady tvrdia, že 1000 kW veterná turbína dokáže zaručiť len 333 kW nepretržitého výkonu. Aj keď tento fakt sa môže vývojom technológií zmeniť mierne k lepšiemu, obrancovia veternej energie navrhujú radšej spojenie s inými zdrojmi alebo využívanie uskladňovacích technológií. Najvhodnejšie použitie by bolo v systéme s dostatočnou výkonovou rezervou akou je vodná elektráreň, alebo [[Záložný zdroj|náhradným zdrojom]], napríklad [[Odsoľovanie|odsoľovacia]] elektráreň, z titulu zmiernenia ekonomického dopadu nestability vetra.
 
Veterná energia je ale obnoviteľná a neprodukuje počas svojej prevádzky nijaké [[skleníkové plyny]] ako [[oxid uhličitý]] alebo [[metán]].
 
V Slovenskej republike je v súčasnosti (2008) len 5,14 MW inštalovaného výkonu vo veternej energii a to konkrétne [[Veterný park Cerová]]<ref>[http://www.obeccerova.sk/elektro.html Stránky obce Cerová]</ref> (4x660 kW), Ostrý vrch (500 kW) a Skalité (4x500 kW), čo netvorí ani 0,1 % celkového inštalovaného výkonu. Stavba ďalších zdrojov je predmetom neustálych diskusií, hlavné prekážky tvorí najmä nesúhlas nadradených elektrizačných sústav z dôvodu nestability tohto typu energie a nedostatok [[Regulácia v energetike|regulačných]] zásob v iných zdrojoch.
 
=== Vodná energia ===
[[Súbor:Francis Runner InWorkshop 300.jpg|thumb|[[Francisova turbína]] sa často používa najmä v malých vodných elektrárňach]]
[[Súbor:Itaipu 35557.jpg|thumb|Jedna z najväčších VE na svete : [[Itaipú]]]]
[[Súbor:VE Zilina.jpg|thumb|Vodný tok VE Žilina]]
:''Hlavný článok:[[Vodná energia]]''
Energiu môžeme získavať aj z [[Voda|vody]], či už na základe jej pohybu alebo teplotných rozdielov. Keďže jej [[hustota]] je približne 800-krát väčšia ako u [[vzduch]]u,<ref>{{cite web
|url=http://wahiduddin.net/calc/calc_da_m.htm
|title=Density Altitude Calculator
|accessdate=2007-09-17
|author=Richard Shelquist
|date=18-Oct-2005}}</ref><ref>{{cite web
|url=http://www.csgnetwork.com/h2odenscalc.html
|title=Water Density Calculator
|accessdate=2007-09-17
|date=Copyright© 1973–2007
|publisher=CSG, Computer Support Group, Inc. and CSGNetwork.Com}}</ref> aj pomaly tečúci prúd vody, alebo priemerná morská vlna, dokážu vytvoriť značné množstvo energie.
 
Existuje viacero foriem vodnej energie:
 
* Veľké [[hrádzové vodné elektrárne]] – sú bežným zdrojom v energetike. Príkladmi sú napríklad [[Grand Coulee Dam]] v štáte Washington, alebo [[Akosombo Dam]] v [[Ghana|Ghane]]. V SR sú takými zdrojmi [[Vodné dielo Žilina]], [[Vodné dielo Orava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], či iné vodné elektrárne [[Važská kaskáda|Važskej kaskády]].
* [[malá vodná elektráreň|Malé vodné elektrárne]] sú typické pre menšie výkony, rádovo stovky kW. Často sa využívajú vo vodnatých oblastiach ako lokálne zdroje v [[Ostrovná prevádzka|ostrovnej prevádzke]] (tzv. RAPS). Takýchto inštalácií existuje veľké množstvo, u nás sú to najmä malé vodné elektrárne Tvrdošín, Bešeňová, Krompachy a [[zoznam vodných diel na Slovensku|ďalšie]].
* PVE – [[Prečerpávacia vodná elektráreň|prečerpávacie vodné elektrárne]] – sú obľúbeným zdrojom z dôvodu možnosti [[Uskladnenie elektrickej energie|akumulácie elektrickej energie]]. Fungujú na princípe dvoch nádrží v rôznych nadmorských výškach, medzi ktorými voda na základe požiadaviek [[dispečer]]a prúdi nadol ([[turbína|turbínová]] prevádzka – výroba energie) alebo nahor ([[čerpadlo]]vá prevádzka – spotreba energie, resp. jej akumulácia vo forme vody vo vyššej z nádrží). V SR sú najvýznamnejšími PVE [[PVE Čierny Váh|Čierny Váh]], Liptovská Mara či Dobšiná.
* Bezpriehradové vodné elektrárne – využívajú kinetickú energiu vodného toku bez potreby hrádze, napríklad [[Vodné dielo Drahovce-Madunice|Madunice]], [[Vodné dielo Gabčíkovo]].
* Energia vĺn – vlny spôsobujú klesanie a stúpanie veľkých člnov, a tým zanechávajú oblasť s redukovanou výškou vlny „v tieni“. Tento typ zdroja sa len začína uplatňovať v komerčnej oblasti.
* Energia [[príliv]]u – pri zvýšení morskej hladiny z dôvodu prílivu sa naplnia nádrže, pri [[odliv]]e – najväčšom prevýšení – sa vyprázdnia vypustením nazhromaždenej vody cez turbíny.
* Energia toku prílivu – získava energiu z prúdenia vody pri prílive, obyčajne využívajúc podmorskú elektráreň pripomínajúcu malú vodnú turbínu. V súčasnosti už existujú demonštračné projekty tohto typu zdroja a prvý komerčný prototyp bol inštalovaný v [[Strangford Lough]] v septembri 2007.
* Morská tepelná premena energie – tzv. Ocean thermal energy conversion (OTEC) je založená na rozdiele teplôt medzi teplejšími povrchmi morských hladín a chladnejšími oblasťami vo väčších hĺbkach. Technológia využíva pre svoju činnosť cyklický tepelný motor. Vo väčších mierkach sa táto technológia ešte netestovala.
* Chladenie vody v hlbokých [[Jazero|jazerách]] – i keď to nie je technicky metóda získavania elektriny, môže ušetriť množstvo energie, najmä v letných mesiacoch. Využíva ponorené potrubia v prípade teplotného poklesu v systémoch kontroly ovzdušia. Teplota vody na dne jazera je celoročná lokálna konštanta s hodnotou približne 4 °C.
* „Modrá energia“ – je opakom odsoľovania. Táto technológia je vo výskume.
 
=== Slnečná energia ===
:''Hlavný článok: [[Slnečná energia]]''
[[Súbor:Mafate Marla solar panel dsc00633.jpg|thumb|Fotovoltaické panely v Marla (Reunion, Afrika - FR)]]
V tomto kontexte pojem „solárna energia“ odkazuje na energiu, ktorá je získaná z priameho slnečného žiarenia. Existuje množstvo spôsobov aplikácie solárnej energie:
* Výroba elektriny využitím [[Fotovoltaický článok|fotovoltaických článkov]].
* Výroba elektriny využitím koncentrovanej slnečnej energie.
* Výroba elektriny ohrievaním uzavretého vzduchu, ktorý poháňa turbínu v solárnych vežiach s prúdom vzduchu smerom nahor ([[:en:Solar updraft tower|Solar updraft tower]]).
* Ohrievanie budov priamo, využijúc pasívneho solárneho návrhu budov.
* Ohrievanie potravín pomocou solárnych pecí.
* Ohrievanie vody v rodinných domoch využitím [[Fototermálny článok|fototermálnych článkov]].
* Výroba [[Klimatizácia|tepla a chladu]] využitím solárnych "komínov".
* Výroba elektriny na obežnej dráhe Zeme využitím solárnych satelitov.
* Solárna úprava (najmä [[chladenie]]) vzduchu.
 
=== Biomasa ===
Rastliny za pomoci [[fotosyntéza|fotosyntézy]] rastú a tak vytvárajú biomasu. Tá sa môže použiť spáliť priamo, alebo sa využiť na výrobu biopalív. Poľnohospodársky vyrobené biopalivá akými sú [[bionafta]], [[bioetanol]], či palivo z vylisovanej cukrovej trstiny, môžu byť spálené v [[Spaľovací motor|klasických motoroch]] s vnútorným zápalom alebo [[ohrievač]]och. Biopalivá sa spaľujú s cieľom využiť a premeniť [[Chemická energia|chemickú energiu]], ktorá je v nich uskladnená. Výskum smerom k efektívnejším metódam výroby biopalív a iným palivám využívaných v energetike je v súčasnosti veľmi aktívnou oblasťou.
 
==== Biopalivá ====
[[Súbor:Green Gold.jpg|thumb|[[Čerpacia stanica]] v USA. Vľavo 100% bionafta, vpravo 5% zmes.]]
:''Hlavný článok: [[Biopalivá]]''
Tekutými biopalivami sú spravidla [[bioalkohol]]y (napr. [[bioetanol]]) alebo [[bioolej]]e ([[bionafta]] alebo čisté [[Rastlinný olej|rastlinné oleje]]). Bionafta sa môže použiť v moderných [[naftový motor|naftových motoroch]] takmer bez modifikácií a vyrobiť ju možno buď z odpadových či účelovo pestovaných plodín a živočíšnych [[olej]]ov a [[tuk]]ov (lipidov). V skutočnosti, naftový motor bol pôvodne navrhnutý pre spaľovanie rastlinného oleja a nie [[Fosílne palivo|fosílnych palív]]. Najväčšou výhodou bionafty sú jej nižšie [[Emisia|emisie]]. Jej použitie môže zredukovať emisie [[Oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] a ďalších [[Uhľovodíky|uhľovodíkov]] o 20 až 40 %. V niektorých oblastiach sa pestujú plodiny ako [[kukurica]], [[cukrová trstina]] či [[cukrová repa]] špecificky na výrobu bioetanolu (tiež známeho ako [[Obilie|obilný]] alkohol), paliva, ktoré možno použiť v motoroch s vnútorným zápalom a [[Palivový článok|palivových článkoch]]. Bioetanol sa už postupne dostáva do súčasnej energetickej infraštruktúry. Palivo s označením E85 predstavuje zmes 85 % bioetanolu a 15 % benzínu. Ako alternatívny bioalkohol sa vyvíja [[biobutanol]], ktorý vykazuje vo viacerých smeroch lepšie vlastnosti. V oblasti biopalív vzniká však aj medzinárodná kritika poukazujúca najmä na ich výrobu z úrody potravín s rešpektom k bezpečnosti potravy, environmentálne dôsledky (odlesňovanie) a energetickú rovnováhu.
 
==== Pevná biomasa ====
[[Súbor:Field, corn, Liechtenstein, Mountains, Alps, Vaduz, sky, clouds, landscape.jpg|thumb|Kukuričné pole. Vaduz, Lichtenštajnsko]]
:''Hlavný článok: [[Biomasa]]''
Pevná biomasa sa najčastejšie priamo spaľuje, čím produkuje teplo o výkone asi 10 – 20 MJ/kg.
 
Poznáme rôzne formy pevnej biomasy: drevné palivo, organické zložky mestského odpadu či nevyužitá časť [[Poľnohospodárske plodiny|poľnohospodárskych plodín]]. Tieto môžu byť pestované zámerne na energetické účely, pričom zvyšná časť rastliny je použitá ako palivo. Väčšina typov biomasy obsahuje využiteľnú energiu. Dokonca kravský [[hnoj]] stále obsahuje až dve tretiny pôvodnej energie ktorú [[krava]] skonzumovala. Získavanie energie [[bioreaktor]]om je finančne veľmi efektívne riešenie nakladania s [[odpad]]om, ktorým čelia farmy, dokonca dokáže takto vytvoriť dosť bioplynu na pokrytie energetických nárokov farmy.
 
S ohľadom na súčasné technológie, nie je biomasa ideálnym [[palivo]]m pre [[Doprava|dopravu]]. Väčšina vozidiel vyžaduje zdroje s vysokou hustotou výkonu, akými sú napríklad [[Spaľovací motor|motory s vnútorným spaľovaním]]. Tieto motory totiž spravidla vyžadujú čisto horiace palivá, najlepšie v [[Kvapalina|kvapalnej]] forme, a najlepšie aj s potlačeným [[plyn]]ným skupenstvom. Kvapaliny sú lepšie z hľadiska prenosu, keďže majú vyššiu hustotu energie a dajú sa pumpovať, čo zjednodušuje manipuláciu s nimi. Toto sú hlavné dôvody prečo väčšinu dopravných palív tvoria kvapaliny.
 
Ostatné aplikácie väčšinou dokážu akceptovať nízku hustotu výkonu motorov s vonkajším spaľovaním, ktoré môžu pracovať priamo na lacnejšie palivá z biomasy, na [[kogenerácia|kombinovanú výrobu tepla a elektriny]]. Jednou z foriem je [[drevo]], ktoré bolo používané tisícročia v rôznych množstvách, a jeho používanie sa začína opäť dostávať do popredia. Dve miliardy ľudí každodenne varia a v zime vyhrievajú svoje domovy spaľovaním tejto biomasy, čo predstavuje najväčší príspevok ľudstva ku [[Klimatické zmeny|klimatickým zmenám]] [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]. Čierne sadze prenášané z [[Ázia|Ázie]] až k [[Polárny kruh|polárnym kruhom]] spôsobujú ich rýchlejšie topenie v letných mesiacoch. V 19. storočí boli motory na [[spaľovanie dreva]] bežné, čím pomohli výrazne k nezdravému znečisteniu z priemyselnej revolúcie. [[Uhlie]] je totiž formou biomasy, ktorá bola po tisícročia akumulovaná aby vytvorila [[Konvenčné zdroje energie|neobnoviteľné]], vysoko -znečisťujúce [[fosílne palivo]].
 
[[Súbor:The lumberjack was here.jpg|thumb|Drevo ako biomasa.]]
Drevo a jeho vedľajšie produkty už v súčasnosti možno premeniť procesom [[splyňovanie|splyňovania]] na [[biopalivá]] ako [[drevný plyn]], [[bioplyn]], [[biometanol]], či [[bioetanol]]; napriek tomu je potreba ďalšieho vývoja aby sa tieto metódy stali dostupnými a praktickými. Odrezky z [[Cukrová repa|cukrovej repy]], [[Kukurica|kukurice]], obilné plevy a zvyšky ďalších plodín sa spaľujú celkom úspešne. Celkové [[emisia|emisie]] [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] do [[Atmosféra|atmosféry]], ktoré vznikajú týmto procesom, majú pôvod len vo fosílnych palivách, ktoré [[rastlina]] spotrebovala vo forme [[Hnojivo|hnojív]] a [[Pohonné hmoty|pohonných hmotách]] obrábacích strojov potrebných na [[žatva|zožatie]] a dopravu biomasy.
 
Procesy získavania biomasy z [[topoľ]]ov a [[vŕba|vŕb]] pestovaných v krátkom cykle a z trvalých tráv nevyžaduje tak častú [[kultivácia|kultiváciu]] a spotrebujú menej [[dusík]]a ako pri typických jednoročných plodinách. Výroba [[Peleta|peliet]] z týchto tráv a ich spaľovanie na výrobu elektriny je vo vývoji a môže byť finančne zaujímavé.<ref name="uiuc">[http://web.archive.org/web/20031106024549/http://www.ace.uiuc.edu/pERE/conference/papers/long.pdf Biomass Crops as a Source of Renewable Energy: European Experience with Miscanthus and Projections for Illinois] (PDF).</ref>
 
Napriek tomu, že sa premene rastlinnej [[celulóza|celulóznej]] biomasy na etanol venuje veľa pozornosti, pravdepodobne existujú spôsoby využitia biomasy, ktoré sú z environmentálneho hľadiska výhodnejšie. Vyššia výhrevnosť celulózy je približne 17,4 MJ/kg.<ref>{{cite web
| url= http://www1.eere.energy.gov/biomass/printable_versions/feedstock_glossary.html#C
| title= Feedstock Composition Glossary
|author= |last= |first= |authorlink= |coauthors=
|date= |year= |month= |format= |work= |publisher= [[U.S. Department of Energy]]: Energy Efficiency and Renewable Energy Biomass Program
|pages= |language= |doi= |archiveurl= |archivedate= |quote=
| accessdate= 2008-01-17 }}</ref> Predpokladaný výnos [[etanol]]u zo suchej celulózy je približne {{kg|0.2}} etanolu z {{kg|1}} celulózy.<ref>{{cite web
| url= http://www.ethanol-gec.org/information/briefing/20a.pdf
| title= Oregon Cellulose-Ethanol Study
|author= Angela Graf |coauthors= Tom Koehler
|date= June 2000 |format= [[PDF]] |work= |publisher= Oregon Office of Energy
| accessdate= 2008-01-17 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20051124065907/http://www.ethanol-gec.org/information/briefing/20a.pdf|archivedate=2005-11-24}}</ref> A keďže vyššia výhrevnosť etanolu je 29,7 MJ/kg,<ref>{{cite web
| url= http://www.engr.colostate.edu/~allan/thermo/page10/page10.html
| title= Determination of Qin from the Fuel Heating Value
| accessdate= 2008-02-17 }}</ref> výnos z celulózy je takto len 5,94 MJ/kg. [[Spaľovanie]] takto vyrobeného etanolu vynáša približne len 67 % energie, ktorá bola obsiahnutá v celulóze z ktorej bol vyrobený. Jedna z alternatív výroby etanolu je spolu-spaľovanie celulózy s uhlím, ktoré ako vládne testy ukázali nebudú produkovať „žiadne objemy škodlivín zo spolu-spaľovania, straty efektívnosťou budú mierne a zvládnuteľné, a že dopady z hľadiska emisií budú prospešné.“ Efektívnosť vyhrievačov bude takto znížená o len menej ako 1 % (so [[zmes]]ou pilín 16 % alebo menej) a emisie [[Oxidy dusíka|oxidov dusíka]] klesnú o 6 – 12 % a viac (v závislosti na pomere zmesi).<ref>{{cite web
|url=http://www.osti.gov/bridge/servlets/purl/794284-R0SmnT/native/794284.PDF
|title=Final Report: EPRI-USDOE Cooperative Agreement: Cofiring biomass with coal
|publisher=[[US Department of Energy]]
|language=English
|date=September, 2001
}}</ref>.
 
==== Bioplyn ====
[[Súbor:Biogas pipes.JPG|thumb|Uskladnenie bioplynu v tlakových nádobách]]
:''Hlavný článok: [[Bioplyn]]''
Bioplyn možno jednoducho vyrobiť z biologicky aktívnych odpadových látok, ktoré vznikajú napríklad pri produkcii [[papier]]a či [[cukor|cukru]], zo stočných vôd, živočíšnych odpadov a iných. Tieto rozličné [[odpad]]y sa musia nechať spoločne usadiť a vystaviť prirodzenej [[Fermentácia|fermentácii]], aby vznikol [[metán]]. Možno to uskutočniť napríklad premenou odpadových rastlín na bioplynové. Dokonca keď takáto rastlina odovzdá všetok metán čo môže, zvyšok po fermentácii je niekedy vhodnejší na použitie ako [[hnojivo]] ako pôvodná rastlina.
 
Alternatívne možno bioplyn vyrobiť pomocou zložitých procesov [[Spracovanie odpadov|spracovania odpadov]] akým je napríklad mechanicko- biologický proces. Tieto systémy obnovia [[recyklácia|recyklovateľnú]] časť odpadu z domácností a spracujú biologicky rozložiteľné zložky v [[Anaeróbny dej|anaeróbnych]] rozkladačoch.
 
Obnoviteľný [[zemný plyn]] je bioplyn ktorý bol vylepšený aby dosiahol kvalitu zemného plynu. Zlepšenie kvality tohto zemného plynu umožnilo jeho masovú [[distribúcia|distribúciu]] na trh využitím [[plynovod]]ov.
 
=== Geotermálna energia ===
:''Hlavný článok: [[Geotermálna energia]]''
[[Súbor:Geothermal energy methods.png|thumb|Rôzne metódy získavania geotermálnej energie]]
[[Súbor:NesjavellirPowerPlant edit2.jpg|thumb|Geotermálna elektráreň [[Nesjavellir]] na Islande]]
Geotermálna energia je získavaná zachytávaním tepla [[Zem]]e samotnej, zvyčajne z hĺbok až niekoľko [[Kilometer|kilometrov]] pod jej povrchom. Finančne najnáročnejšou časťou sú investície na výstavbu, ale [[prevádzkové náklady]] sú vo vhodných oblastiach veľmi nízke. Napokon, táto energia je získaná z tepla zemského jadra. Vláda [[Island]]u tvrdí: „Je potrebné zdôrazniť, že geotermálne zdroje nie sú prísne obnoviteľné, tak ako je to u vodných zdrojov.“ Odhadujú, že ich geotermálna energia je schopná dodávať 1700 MW po viac ako 100 rokov, v porovnaní so súčasnou produkciou 140 MW.<ref name=heat>[http://web.archive.org/web/20030707112047/http://www.geothermie.de/egec-geothernet/ci_prof/australia_ozean/new_zealand/0080.PDF RESPONSE OF WAIRAKEI GEOTHERMAL RESERVOIR TO 40 YEARS OF PRODUCTION], [[2006]] (pdf) Allan Clotworthy, Proceedings World Geothermal Congress 2000. (accessed [[30 March]]).</ref> Medzinárodná energetická agentúra (IEA) klasifikuje geotermálnu energiu ako obnoviteľnú.<ref>[http://www.theaustralian.news.com.au/story/0,20867,21525816-30417,00.html Geodynamics says it has the "hottest rocks on earth"]</ref>
 
Rozlišujeme tri principálne typy elektrární využívajúcich geotermálnu energiu a to [[suchá para]], horúca voda, a podvojný typ. Elektrárne na suchú [[Para|paru]] využívajú horúci [[vzduch]] z útrob Zeme a priamo ňou poháňajú [[Turbína|turbínu]], ktorá roztáča [[generátor]]. Elektrárne na horúcu vodu, nazývané aj „flash plants“, ako názov naznačuje, vyťahujú horúcu vodu, obyčajne o teplotách okolo 200 °C, na povrch, pričom celý čas [[Var (fyzika)|vrie]]. Na povrchu sa oddelí para od vody v špeciálnych separátoroch a para je následne pripustená na turbínu. V podvojných elektrárňach (tzv. binary plant) horúca voda preteká cez tepelné [[výmenník]]y tak, že uvádza do varu organickú kvapalinu, ktorá poháňa turbínu. [[Kondenzácia|Kondenzovaná]] para a zostávajúca geotermálna kvapalina zo všetkých troch typov elektrární sú nakoniec vrátené naspať do horúcich útrob aby znova nabrali teplo.
 
Geotermálna energia z jadra Zeme je v niektorých oblastiach bližšie pri zemskom povrchu ako v iných. Tam, kde sa horúca podzemná para alebo voda dá zachytiť a dopraviť na povrch, môže sa využiť na výrobu elektriny. Takéto geotermálne zdroje existujú v istých geologicky nestabilných oblastiach sveta, ako [[Island]], [[Nový Zéland]], [[Spojené štáty|USA]], [[Filipíny]] a [[Taliansko]]. Najpriaznivejšie oblasti USA v tomto smere sú Yellowstonský vodojem a severná Kalifornia. Island v roku 2000 produkoval priemerne 170 MW z geotermálnych zdrojov a vyhrial tým 86 % všetkých domov. Odhady tvrdia že okolo 8000 MW je celková dostupná kapacita.
 
Dostupný je aj potenciál vyrábať energiu na princípe horúcich suchých skál. Diery s hĺbkou minimálne {{km|3|m}} sú vyvŕtané do zeme tak, že na jednej strane je voda pumpovaná dovnútra, zatiaľ kým z dier na druhej strane je horúca voda pumpovaná na povrch. Zdrojom tepla sú podzemné rádiogénne [[žula|žulové]] skaly, ktoré sa ohrievajú v prípade že medzi nimi a povrchom zeme je dostatočná vrstva [[sediment]]ov. Niektoré spoločnosti v Austrálii už skúmajú tieto technológie.
 
== Komercializácia obnoviteľných zdrojov energie ==
=== Ceny ===
Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú široké a rôznorodé pole [[Technológia|technológií]], pričom postavenie jednotlivých zdrojov na trhu sa s časom môže výrazne meniť. Niektoré technológie sú už rozvinuté a ekonomicky samostatné (napríklad [[Vodná energia|vodná]] alebo [[geotermálna energia]]), kým ďalšie stále potrebujú istý stupeň vývoja (najmä v oblasti technológií, napríklad zdokonalenie [[generátor]]ov, zvýšenie [[Energetická efektívnosť|efektívnosti premeny]]) aby sa stali konkurencieschopnými aj bez [[Dotácia|dotácií]].
 
Nasledujúca tabuľka zahŕňa ceny výkupu rôznych typov elektrickej energie v závislosti na jej pôvode v Slovenskej republike pre rok 2008. Tieto ceny stanovuje [[Úrad pre reguláciu sieťových odvetví]],<ref>[http://www.urso.gov.sk/ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. ]</ref> v súčasnosti vždy na dobu jedného kalendárneho roka, ale výrobcovia vyvíjajú tlak na legislatívne zmeny, aby sa toto obdobie predĺžilo.<ref>[http://www.economy.gov.sk/files/Energetika/OZE/Strategia/Strategia_OZE.doc Stratégia vyššieho využitia OZE, MHSR. ]</ref> Okrem toho sú v tejto tabuľke svetové ceny elektriny z OZE v roku 2001 aj s predpokladaným vývojom ich cien do budúcnosti.
 
{| class="wikitable"
|-
||
||   '''Ceny vo svete v roku 2001'''  
||   '''Potenciálny vývoj cien vo svete'''  
||   '''Ceny v SR na rok 2008'''  
|-
|| '''[[Veterná energia|Veterné]]'''
|align=right| 40 – 80 $/MWh
|align=right| 30 – 100 $/MWh
|align=right| 1 700 – 2 940 Sk/MWh
|-
|| '''[[Fotovoltaická energia|Slnečné, FV]]'''
|align=right| 250 – 1 600 $/MWh
|align=right| 50 – 250 $/MWh
|align=right| 8 410 Sk/MWh
|-
|| '''[[Fototermálna energia|Slnečné, tepelné]]'''
|align=right| 120 – 340 $/MWh
|align=right| 40 – 200 $/MWh
|align=right| 8 410 Sk/Mwh
|-
|| '''Malé [[Vodná energia|vodné]]'''
|align=right| 20 – 120 $/MWh
|align=right| 20 – 100 $/MWh
|align=right| 2 000 – 2 820 Sk/MWh
|-
|| '''[[Geotermálna energia|Geotermálne]]'''
|align=right| 20 – 100 $/MWh
|align=right| 10 – 80 $/MWh
|align=right| 3 680 Sk/MWh
|-
|| '''[[Biomasa]]'''
|align=right| 30 – 120 $/MWh
|align=right| 40 – 100 $/MWh
|align=right| 2 190 – 4 310 Sk/MWh
|-
| colspan=4 | Svetové ceny sú udávané v [[Americký dolár|$]]/[[Megawatthodina|MWh]]. (Zdroj<ref name=WEA2004>World Energy Assessment 2004 Update, (ceny z tabuľky 7). Na stiahnutie [http://www.undp.org/energy/weaover2004.htm UNDP site].</ref>)
|-
| colspan=4 | Ceny v SR sú v [[Slovenská koruna|Sk]]/MWh. (Zdroj<ref>[http://web.archive.org/web/20081119084754/www.urso.gov.sk/phpLegislativa/doc/vynos_02-2007_sk.pdf Výnos URSO 2/2007 ]</ref>)
|}
 
=== Rozvoj trhu s veternou energiou ===
[[Súbor:Wind 2006andprediction en.png|thumb|Celosvetová inštalovaná kapacita vo vetre a predikcia 1997–2010, Zdroj: [http://www.wwindea.org/ WWEA]]]
:''Hlavný článok: [[Veterná energia]]''
:''Pozri aj: [[Veterný park]]''
 
Závery Svetovej rady pre veternú energiu (Global Wind Energy Council) ukazujú že rok 2006 sa stal rekordným v zvýšení celkovej [[Inštalovaný výkon|inštalovanej kapacity]] vo veternej energii : 15,197 [[Megawatt|MW]], čo zvýšilo kapacitu z roku 2005 (59,091 MW) na celkovo 74,223 MW.[5] Napriek obmedzeniam z nedostatku [[turbína|turbín]], trh s veternou elektrinou narástol o 32 %, nasledujúc rekordný nárast 41 % z roku 2005.<ref name="Glob" /> Z ekonomického hľadiska sa veterný energetický sektor stal dôležitým hráčom na energetických trhoch, s celkovou hodnotou nových zariadení inštalovaných v roku 2006 až 18 miliárd [[Euro|€]].<ref name="Glob" />
 
Krajiny s najväčšími inštalovanými kapacitami sú [[Nemecko]] (20 621 MW), [[Španielsko]] (11 615 MW), [[Spojené štáty|USA]] (11 603 MW), [[India]] (6 270 MW) a [[Dánsko]] (3 136 MW).[5] V zmysle nových inštalovaných kapacít v roku 2006 vedie USA s 2 454 MW, nasledované Nemeckom (2 233 MW), Indiou (1 840 MW), Španielskom (1 587 MW), [[Čína|Čínou]] (1 347 MW) a [[Francúzsko]]m (810 MW).<ref name="Glob" />
 
[[Spojené kráľovstvo]] (UK) získalo licenciu na vybudovanie najväčšej prímorskej veternej farmy v ústí rieky [[Temža|Temže]]. Farma London Array by mala pozostávať z 341 turbín na ploche 90 štvorcových [[míľa|míľ]]. Tento projekt charakterizujú čísla ako 1,5 miliardy [[Libra šterlingov|£]] a 1 000 MW, navyše, táto [[elektráreň]] má zásobovať tretinu londýnskych domácností. Táto farma vyrobí toľko elektrickej energie ročne, ktorá by pri výrobe konvenčnými zdrojmi spôsobila 1,9 milióna [[tona|ton]] [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] ročne. Okrem iného, tento projekt by mal zabezpečiť do 10 % celkového záväzku objemu OZE krajiny do roku 2010.<ref>[http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2006/12/19/nwind19.xml Windfarms to power a third of London homes].</ref>
 
V SR je veterná energia jedným z najdiskutovanejších oblastí v rámci obnoviteľných zdrojov energie. [[Investor]]i sú pripravení zahájiť výstavbu veľkého množstva veterných elektrární (cez 500 MW), ale [[Prenosová sústava|prenosová]] a [[distribučná sústava|distribučné sústavy]] sa tomu bránia z dôvodov [[Regulácia v energetike|regulácie]], stability a bezpečnosti sústavy. V dohľadnej dobe by sa táto situácia mala vyriešiť legislatívne.
 
=== Nová generácia solárnych elektrární ===
[[Súbor:PS10 solar power tower 2.jpg|right|thumb|11 Megawattová elektráreň v Španielsku]]
 
Španielsko: 11 megawattová solárna elektráreň PS10 produkuje elektrickú energiu zo slnka pomocou 624 pohyblivých zrkadiel nazývaných heliostaty. Stavba najväčšej solárnej elektrárne trvá 15 rokov a v krátkom čase bude dokončená. Nenachádza sa v Boulder City v Nevade. So svojou 64MW produkciou dokáže pokryť 40 000 domácností. Plánuje sa s výstavbou podobnej elektrárne v púšti Mojave v Kalifornii ale o výkone až 354MW. Kalifornia vyrába kvantá energie už niekoľko dekád, ale v Nevade sa bude využívať nová a efektívnejšia technológia a tak sa odoberie viacej energie zo slnka.
Solárna iniciatíva v Kalifornii.
Vďaka programu Million Solar Roofs guvernéra Kalifornie Arnolda Swarzeneggera sa rozhodla Kalifornia vybudovať solárne elektrárne o kapacite 3 000 MW do roku 2017. Cieľom je používanie čistejšej energie, ktoré bude realizované podporným programom zabezpečujúcim nižšie ceny solárnych systémov pre zákazníkov. Cena tohto projektu sa predpokladá na 2.8 Bilióna.
Najväčšia fotovoltaická elektráreň 40 MW konštrukcia solárnej elektrárne je v prevádzke v Saxon v Nemecku. Tento park Waldpolenz pozostáva z 550 000 modulov z tenkého filmu. Prúd napätie vznikajúci v týchto moduloch sa konvertuje na požadovanú napäťovú hladinu a pripojí sa na napájaciu sieť. Dostavanie sa plánuje v 2009. Tento projekt sa radi medzi najväčšie aké boli postavene. Najväčší existujúci fotovoltaický park má výstupnú kapacitu 11 MW.<ref>[http://news.mongabay.com/2006/0209-solar.html Largest solar power plant in a generation to be built in Nevada].</ref><ref name="CAsolar">[http://www.cpuc.ca.gov/static/energy/solar/ The California Solar Initiative].</ref>
 
[[Súbor:SolarPowerPlantSerpa.jpg|right|thumb|Záber na 11 MW fotovoltaický park blízko Sepra v Portugalsku. {{Coord|38|1|51|S|7|37|22|Z|region:PT}}]]
 
11 MW fotovoltaický park blízko Sepra v Portugalsku je umiestnený do najslnečnejšie oblasti Európy.<ref>[http://www.stuff.co.nz/stuff/4009836a6026.html Major solar power plant opens in Portugal]</ref> Tento 11 MW park pokrýva 150 akrov a pozostáva z 52 000 fotovoltaických panelov. Panel je vo výške 2 metre nad zemou. Tento projekt zabezpečí dostatok energie pre 8 000 domácností a ušetrí 30 000 ton karbóndioxidových emisii za rok..<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/5056012.stm Portugal starts huge solar plant]</ref><ref>[http://www.geenergyfinancialservices.com/press_room/press_releases/prs_2006_0427.pdf World's largest solar photovoltaic power plant to be built] (PDF).</ref>
Najväčšia a veľmi efektívna fotovoltaická elektráreň bude vo Viktorií. Ide o 420 miliónový projekt ktorý, je zároveň najväčší na svete. Austrálska spoločnosť Solar systems chce týmto projektom ukázať unikátne nové technológie, ktoré vyprodukujú 154 MW. Tie sú potom vyvedené do národnej siete. Elektráreň bude mat kapacitu koncentrovať žiarenie slnka 500-krát na solárnu bunku s vysokým výstupným výkonom. Elektráreň Victoria vyprodukuje elektrickú energiu zo slnka pre 45 000 domácností s nulovou produkciou emisií.<ref>[http://www.solarsystems.com.au/154MWVictorianProject.html Solar Systems — 154MW Victorian Project].</ref> Ale nejde len o veľkokapacitné výrobne ale aj o tzv. Onsides, ktoré sú u zákazníka a tak netreba zabezpečovať zložitú dodávku.
 
=== Použitie etanolu v doprave ===
Brazília má jeden z najväčších programov obnoviteľných zdrojov na svete. Zahŕňa výrobu etanolového paliva z cukrovej trstiny. Etanol tvorí 18 percent paliva používaného na vidieku. Pred rokom Brazília dosiahla sebestačnosť v spotrebe pohonných hmôt na domácom trhu. Väčšina aut v U.S.<ref>[http://www.renewableenergyaccess.com/rea/news/story?id=44896 America and Brazil Intersect on Ethanol].</ref> je schopných ísť na palivo s 10 percentným obsahom etanolu a novovyrábané autá vedia ísť aj na viacpercentné zmesi etanolu. [[Ford]], [[Daimler Chrysler]] a [[GM]] patria medzi automobilky, ktoré predávajú autá, nákladné autá a minivany typu „Flexi-fuel“. Tieto poháňajú zmesi plynov a viac ako 85 % etanolové zmesi s označením E85. V roku 2006 bolo na amerických cestách približne 6 miliónov aut kompatibilných s palivom E85. Výzvou je rozšíriť tieto biopalivá hlavne na vidiek, kde sa očakáva ich popularita. Flexi autá pomáhajú rozvoju, pretože vodič takéhoto automobilu má možnosť zvoliť si druh paliva podľa dostupnosti a ceny.<ref name="Worldwatch"/> The challenge is to expand the market for biofuels beyond the farm states where they have been most popular to date. Flex-fuel vehicles are assisting in this transition because they allow drivers to choose different fuels based on price and availability. The ''[[Energy Policy Act of 2005]]'', which calls for 7.5 billion gallons of biofuels to be used annually by 2012, will also help to expand the market.<ref name="Worldwatch"/> Nariadenie Energy Policy Act of 2005 pomáha rozvoju tohto trhu. Predpokladá 7,5 bilióna galónov biopalív ročne už v roku 2012.
 
=== Rozmach vlnových parkov ===
Portugalsko má prvý komerčný vlnový park s názvom the Aguçadora Wave Park spustený v roku 2006. Park používa try generatory Pelamis P-750 o spoločnom výkone 2,25 MW.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/scotland/4805076.stm Sea machine makes waves in Europe]</ref><ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/scotland/4563077.stm Wave energy contract goes abroad]</ref> Na začiatku stavba stála 8,5 milióna eur. Do roku 2009 sa predpokladá €70 miliónová investícia, ktorá zvýši počet generátorov o 28 a generovaný výkon by mal byť 525 MW. Financovanie vlnových parkov v Škótsku začalo vo februári 2007 Škótskou vládou. Stálo výše 4 miliónov libier ako časť 13 miliónového programu “Ocean power in Scotland”. Bude to najväčšia farma o štyroch vlnových premienačoch energie (pelamis machines) s celkovou kapacitou 3 MW.<ref>[http://jn.sapo.pt/2006/05/12/economia_e_trabalho/primeiro_parque_mundial_ondas_povoa_.html Primeiro parque mundial de ondas na Póvoa de Varzim].</ref>
 
=== Prieskum geotermálnych zdrojov ===
Ku koncu roku 2005 výroba el. energie z geotermálnych zdrojov dosiahla 9.3 GW, a ďalších 28 GW sa využívalo na priame vykurovanie. Pri použití púmp čerpajúcich teplo zo zeme sa tento výkon odhaduje na 100 GWt (gigavaty termálnej energie) a je to možné v 70 krajinách. Počas roku 2005 bola spustená kapacita o 0.5 GW v Spojených štátoch a taktiež v jedenástich okolitých krajinách sa pracuje na konštrukcií podobných projektov.
 
{| class="wikitable"
| colspan=4 align="center" | '''Obnoviteľné zdroje energie (Exajouloch za rok)'''
|-
!
! Aktuálne (2006)
! Technický potenciál
! Teoretický potenciál
|- valign="bottom"
! Hydro
|align="center"| 9
|align="center"| 50
|align="right" | 147
|-
! Biomasa
|align="center"| 50
|align="center"| > 276
|align="right" | 2 900
|-
! Veterná energia
|align="center"| 0,12
|align="center"| 640
|align="right" | 6 000
|-
! Solárna energia
|align="center"| 0,1
|align="center"| > 1 575
|align="right" | 3 900 000
|-
! Geotermálna energia
|align="center"| 0,6
|align="center"| –
|align="right" | –
|-
! Spolu
|align="center"| 60
|align="center"| > 1 800
|align="right" | > 4 000 000
|-
| colspan=4 | Pre porovnanie, celosvetová vyrobená energia v roku 2006 bola 402 EJ.<br />Zdroj: World Energy Assessment 2006
|}
 
Je veľa spôsobov ako sprístupniť obnoviteľné zdroje energie. Teoretický potenciál pri solárnej energií je dostatok priestoru, pretože slnko dopadá na celý zemský povrch i keď nie 24 hodín denne. Praktický potenciál je omnoho dôležitejší. Hovorí nám o tom koľko človek v konečnom dôsledku využije. Je podružný efektívnosti premeny a dostupnosti na danom území. Ako inšpirácia môže byť to, že jedno percento nevyužitej krajiny môže byť použité na výrobu solárnej energie. Technický potenciál nezahŕňa ekonomické a ľudské obmedzenia. Preto je stále veľmi drahá takto vyrobené energia a predpokladá sa že ešte nejaký čas bude.
 
=== Trendy v obnoviteľných zdrojoch ===
Veľký nárast na trhu sa predpokladá ak sa zvýši efektivita. Nasledujúce príklady sa zaoberajú tým, že ktorý obnoviteľný zdroj sa ako presadí a aká je jeho dostupnosť oproti fosílnym palivá. Často na rozbeh takéhoto priemyslu je potrebná vládna podpora. Ako napríklad prednostný výkup za lepšie ceny, s cieľom posunúť obnoviteľné zdroje na vyššiu úroveň. Čiže sa predpokladá, že touto vládnou podporou sa dosiahne zlacnenie a zvýši sa efektivita.<ref>[http://www.renewableenergyaccess.com/rea/news/story?id=45831 Solar incentives example — California]</ref>
Taktiež sa do týchto programov investuje pretože sa predpokladá atraktívna návratnosť. Príkladom je Solárny pôžičkový program podporovaný spoločnosťou UNEP, ktorá pomáha 100 000 ľudom financovať solárne systémy v Indií. Úspech tohto programu viedol k podobným programom v ďalších častiam sveta ako Tunisko, Maroko, Indonézia a Mexiko. Taktiež veľké zvyšovanie spotreby fosílnych palív, uhlíkových daní posúva obnoviteľné zdroje na vyššiu úroveň. Znižujúce sa zásoby a zväčšujúce sa potreby urýchľujú tvorbu infraštruktúry a trhu s obnoviteľnými zdrojmi. Dôležité je aj investovať do efektívnosti technológie.<ref>[http://sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2005/07/11/BUG7IDL1AF1.DTL Solar nanotech research].</ref> Trh s obnoviteľnými zdrojmi taktiež urýchli nezvratne sa blížiaca olejová kríza.<ref>[http://www.nytimes.com/2007/04/15/magazine/15green.t.html?ex=1334289600&en=77253fdf8f321a95&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss Power of green].</ref> Predpokladá sa, že tieto obnoviteľné zdroje sa stanú ďalším veľkým priemyslom.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/14911532/ Solar power shines bright in Silicon Valley].</ref><ref>[http://abcnews.go.com/WNT/Technology/story?id=3018981&page=1 Betting on Solar Power].</ref><ref>[http://www.nanosolar.com/cache/merc081504.htm World events spark interest in solar cell energy start-ups].</ref> Veľké spoločnosti investujú do vývoje fotovoltaických článkov. Viditeľné to je napríklad v Silicon valley, Kalifornií, Európe a Japonsku.<ref>[http://www.unep.org/Documents.Multilingual/Default.asp?DocumentID=504&ArticleID=5562&l=en Solar loan program in India].</ref><ref>[http://online.wsj.com/public/article/SB117086898234001121.html Is It Time for a New Tax on Energy?]</ref>
 
=== Obmedzenia a možnosti ===
Kritici tvrdia, že niektoré obnovitelné zdroje môžu vytvárať znečistenie, môžu mať ničivé dôsledky, zabrať veľké množstvo krajiny alebo môžu mať nechcený vplyv na elektrickú sieť. Niektorí odborníci zaujali postoj, že sa majú podporovať len vhodné obnovitelné zdroje, spomínané pod názvom [[soft energy technologies]], ktoré majú množstvo výhod.
 
=== Použitie ===
Na svete je veľký potenciál pre použitie slnečnej energie. Taktiež ľudské potreby sú veľmi veľké.
* 1. Energia dopadnutá zo slnka na Zem za jednu minútu je väčšia ako energia z fosílnych palív spotrebovaná za jeden rok.
* 2. Energia vetra prúdiaceho Spojenými štátmi by mohla vyprodukovať viac ako 16 biliónov GJ elektriny, čo je 1,5 násobok ich celoročnej spotreby.
* 3. Tropické oceány absorbujú 560 triliónov gigajoulov (GJ) solárnej energie každý rok, čo je 1600 násobok celosvetovej spotreby energie.
* 4. Fotosyntéza vo vegetácii v spojených štátoch je 50 biliónov GJ, čo je 60 % národnej spotreby.
 
Kritici tvrdia, že niektoré obnoviteľné zdroje narúšajú prírodu. Ale kombináciami rôznych druhov zdrojov sa dá tomuto nežiaducemu aspektu predísť. Ako Amory Lovins vysvetľuje:
„Búrkové počasie je vhodné na výrobu energie z vetra a malých vodných elektrární a slnečné počasie je vhodné normálne elektrárne a [[Fotovoltaický článok|fotovoltaické články]].“
Pre stálosť dodávky elektrickej energie sa môžu kombinovať s prečerpávacími elektrárňami, batériami a termálnymi zdrojmi. Investičné náklady sú často vysoké ale časom by sa mali vrátiť. Energia vĺn je spojito dostupná a závislá na sezóne. Index dostupnosti v už fungujúcej vlnovej elektrárni v Austrálií je až 80 %.<ref>[http://web.archive.org/web/20040730085919/http://www.rmi.org/images/other/EnergySecurity/S83-08_FragileDomEnergy.pdf The fragility of domestic energy] (PDF).</ref>
 
=== Estetickosť ===
Solárna a veterná energia je kritizovaná za to, že nezapadá do pôvodného reliéfu.<ref>
{{cite web
|url=http://www.tvenergy.org/sources-windturbine.htm
|title=Small Scale Wind Energy Factsheet
|accessdate=2007-09-19
|date=Last Updated: 14-02-2007
|publisher=Thames Valley Energy}}
</ref> Ale vzhľad ide na úkor efektivity. Slnečné kolektory môžu byt však použité ako protihluková bariéra na diaľniciach a preťažených cestách, taktiež parkoviskách či strechách budov.<ref>
{{cite web
|url=http://energypriorities.com/entries/2006/05/xsunx_power_glass_bipv.php
|title=Thin Film Could Soon Make Solar Glass and Facades a Practical Power Source
|accessdate=2007-09-19
|author=Denis Du Bois
|date=May 22, 2006
|publisher=Energy Priorities}}
</ref> Taktiež amorfné fotovoltaické články sa môžu použiť ako dymové sklá a pritom produkovať elektrickú energiu. Niekedy náhrady vykazujú lepšie výsledky ako pôvodný materiál, ale kritici to zatiaľ odmietajú.
 
=== Prostredie a verejná mienka ===
Veľa obnoviteľných zdrojov neprodukuje znečistenie priamo, ale použitý materiál, výrobné procesy a konštrukcia produkuje odpad a znečistenie. Niektoré obnoviteľné zdroje môžu spôsobiť environmentálne problémy. Napríklad vrtule veterných elektrární ohrozujú vtákov a vytvárajú vibrácie.<ref>
{{cite web
|url=http://www.rspb.org.uk/ourwork/policy/windfarms/index.asp
|title=Policy: Wind farms
|accessdate=2007-09-19
|date=Last modified: 14 September 2005
|publisher=Royal Society for the Protection of Birds (RSPB)}}</ref>
 
=== Požiadavky na krajinu ===
Týka sa to hlavne biomasy a biopalív. Pretože množstvo žatvy je závislé od plochy na ktorej sa pestuje. Taktiež treba tieto plodiny pozvážať, čo produkuje emisie a míňa fosílne palivá. Toto sa dá aplikovať napríklad v bezpečnostných zónach atómových elektrární. Toto však súvisí s extrémom kedy by sa polia používali na pestovanie paliva a nie potravín. V U.S. sa pre biopalivá použilo množstvo krajiny a ďalšia sa zaplavila vodou. V roku 2005 sa 12 % národnej produkcie kukurici použilo na výrobu 4 biliónov galónov etanolu. čo je približne 2 % národnej spotreby benzínu. Predpokladá sa však nárast využívania pôdy, čo by prinieslo nové možnosti. Pracuje sa na zvýšení efektivity produkcií biomasy.<ref name="Worldwatch"/>
and there are new methods to boost biofuel production.<ref>[http://environment.newscientist.com/article.ns?id=dn11364&print=true Hydrogen injection could boost biofuel production].</ref>
 
=== Hydroelektrárenské priehrady ===
Hlavnou výhodou je to, že nepotrebujú palivo ako uhlie alebo plyn. Ďalšou výhodou je dlhá životnosť oproti spaľovacím, nižšia cena a v neposlednom rade vytvorí vodné plochy s rôznym využitím. Takto generovaná energia je lacnejšia ako nukleárna alebo z fosílnych palív, čiže dosť vplýva na priemysel. I keď je tu pár nevýhod. Ako záber pôdy a vysťahovanie obyvateľov zaliatej oblasti, zničenie pôvodného vtáctva a [[ekosystém]]u, zmena podzemných vôd a nebezpečenstvo prasknutia alebo úmyselného zničenia hlavnej steny. Pri budovaní elektrárni je veľmi problematická legislatíva, pretože treba prejsť veľkým množstvom organizácií a úradov.
 
=== Veterné parky ===
Veterná energia je jedna z najpriaznivejších pre prírodu zdrojov obnoviteľnej energie. Po inštalácií má tento obnoviteľný zdroj najmenší dopad na okolie a prírodu:<ref name="AU">[http://www.sustainabilitycentre.com.au/WindPowersStrength.pdf Why Australia needs wind power]</ref>
 
# Zaberá v konečnom dôsledku malé územie a má dobrú výnosnosť na plochu ako napríklad oproti solárnej energie. V okolí a medzi týmito stožiarmi s vrtuľou sa dá obrábať pôda.
# Tým, že vietor nefúka stále, tak stroje občasne stoja, čo znižuje ich opotrebenie a predlžuje životnosť na 20 – 25 rokov.
# Nespaľujú žiadne fosílie, tak ani neprodukujú žiadne emisie alebo znečistenie
# Nevytvára skleníkový efekt
# Moderné veterné turbíny sú tiché a pomalé, čo znižuje riziko pre vtákov.
Štúdie konané v Európe dokázali, že vzniká malé množstvo kolízií vrtúľ s vtákmi. A platí to aj pre prímorské oblasti. Vylepšením dizajnu čepelí vrtúľ a zmiernením rozmerov a štruktúry veží, čo znížilo úmrtnosť vtákov na celom svete. Mimochodom, vtáci zomierajú v dôsledku znečistenia prostredia od fosílnych spalín, únikmi olejov, kyslými dažďami, únikmi [[ortuť|ortute]] a podobne.<ref>newscientist.com June 2005 [http://www.newscientist.com/channel/life/mg18625045.500 Wind turbines a breeze for migrating birds]</ref>
 
[[Súbor:VTE cerova.jpg|thumb|Veterný park Cerová]]
 
'''Veterný park – Cerová'''
Poloha: Veterný park sa nachádza na Vápenkovej skale, v miestnej časti obce Cerová – Rozbehy.
 
Popis: Milovníkov technických zaujímavostí určite poteší návšteva prvej veternej elektrárne na Slovensku, ktorá je v prevádzke od augusta 2003. Sú tu nainštalované štyri, už z diaľky viditeľné turbíny s priemerom 47 metrov na 76 metrov vysokých stožiaroch (celková výška je {{m|100|m}}). Výkon turbín je v závislosti od rýchlosti vetra 3,5 – {{m|16|m}}/s, 200 až 660 kW. Predpokladaný výkon pokryje spotrebu energie pre 1500 domácností a dokáže ušetriť prírode produkciu CO2 o 3270 ton ročne. Pri päte jedného zo stožiarov je odpočívadlo s informačnou tabuľou.
 
=== Veterný park Hlohovec ===
Stavba by sa mala začať realizovať v roku 2008. S jej ukončením a spustením do prevádzky sa počíta už v roku 2009, všetko však závisí nielen od financií, ale aj doby výroby technológie. V súčasnosti je dodacia lehota 2 roky. S výstavbou veterného parku nebudú súvisieť žiadne obmedzenia pre občanov. Napríklad, samotný dovoz komponentov na miesto realizácie stavby bude prebiehať v nočných hodinách, aby sa tak predišlo prípadným nežiadúcim kolíziám. Okrem vybudovania vyhliadkovej plošiny pre rozvoj cestovného ruchu na jednej z turbín, plánuje podporiť istým percentom z predaja elektrickej energie aj rôzne kultúrne a športové aktivity v meste Hlohovec a v obci Bojničky. Ďalšie podobné projekty sa očakávajú napríklad v lokalite Vráble, Cabaj-Čápor pri Nitre, na Myjave.
 
=== Dlhodobé stanovisko ===
Obnoviteľné zdroje energie existujú už bilióny rokov ako voda a slnko... takže ich tak ľahko nevyčerpáme. Ak rieky za svoju doterajšiu životnosť vymyli určité priepasti tak sa dajú potom použiť na výstavbu vodnej elektrárne. A následne produkovať el. energiu. Taktiež ale hrozí pri veľkom geotermálnom odbere, že buď to miesto alebo okolité miesto nejakým spôsobom prepojené sa môže neprimerane ochladiť. Ide o narušenie dejov, ktoré boli ustálené niekoľko tisícok rokov. A v konečnom dôsledku môžeme prísť o takéto vzácne geotermálne zdroje.
 
=== Produkcia biopalív ===
Každá biomasa musí prejsť cez tieto kroky: vyrásť, zozbierať, sušiť, kvasiť a spáliť. Všetky tieto kroky potrebujú zariadenia a vybudovanú infraštruktúru.<ref>[http://petroleum.berkeley.edu/papers/Biofuels/NRRethanol.2005.pdf Ethanol Production Using Corn, Switchgrass, and Wood; Biodiesel Production Using Soybean and Sunflower] (PDF).</ref>
Niektoré štúdie ukázali, že etanol je energeticky záporný, čo znamená, že na jeho výrobu sa spotrebuje viacej energie ako sa z neho odoberie. Ale sú aj štúdie vyvracajúce toto tvrdenie. Aj fosílne palivá majú dosť veľké náklady na získavanie a použitie a stále sa zvyšujú vyčerpávaním zdrojov.<ref>[http://www.ddgs.umn.edu/more.htm University of Minnesota]</ref>
Ale etanol nieje jediný produkt, ktorý vzniká pri výrobe. A preto musí byť zarátaná aj energia ďalších produktov. Pri kukurici je typicky 66 % škrob a ostávajúcich 33 % sa nekvasí. Táto nekvasená časť sa volá alkoholové zrno, v ktorom je veľa tukov a proteínov. Toto sa používa ako dobré krmivo pre zvieratá. V Brazílií sa takto využíva cukrová trstina, výnos je vyšší a konverzia je oveľa efektívnejšia ako pri kukurici. Predpokladá sa vylepšenie procesov tejto výroby a aj produktov ako cellulosic ethanol. Podľa International Energy Agency sú, už dnes vylepšené technológie, len ich treba zaviesť do praxe a predpokladá sa, že biopalivá budú hrať oveľa väčšiu rolu v budúcnosti.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/5353118.stm Biofuels look to the next generation].</ref><ref>[http://web.archive.org/web/20061215064020/http://www.worldenergyoutlook.org/summaries2006/English.pdf International Energy Agency, World Energy Outlook 2006] (PDF), page 8.</ref> Predpokladá sa, že sa bude vyrábať nie len zo zŕn ale aj zo stoniek, koreňov a iných častí rastlín a ich vlákien. Očakáva sa, že mestský odpad, odpad zo žatvy a drevený odpad sú ďalšími zdrojmi celuloidnej biomasy.<ref>[http://bio.org/ind/biofuel/CellulosicEthanolIssueBrief.pdf Industrial Biotechnology Is Revolutionizing the Production of Ethanol Transportation Fuel] (PDF), strany 3 – 4.</ref>
 
=== Rozloženie ===
Väčšinou je elektrina vyrábaná vo veľkých centrálnych výrobniach, ale nová technológie umožňujú množstvo možností ako vyrábať elektrinu bližšie k spotrebiteľovi. Ušetrí sa tým cena za prenos a distribúciu a vylepší sa tým celková efektivita a rentabilita systému. Vylepšovaním energy efektivity sa stávame menej závislými od ropných produktov, vylepšujeme bezpečnosť a stabilitu systému. Toto vylepšovanie efektivity posúva do popredia obnoviteľné zdroje energií a vylepšuje ich cenu.<ref name="Worldwatch">{{cite web | title = American Energy: The Renewable Path to Energy Security | publisher = Worldwatch Institute |date=September 2006 | url = http://images1.americanprogress.org/il80web20037/americanenergynow/AmericanEnergy.pdf | format = [[PDF]] | accessdate = 2007-03-11}}</ref>
 
=== Nukleárna fúzia ===
V roku 1983 fyzik [[Bernard Cohen]] predložil návrh ako [[Urán (prvok)|uranium]] môže poskytovať efektívny a nekonečný zdroj energie. Vrátane 5×109 zostávajúcich rokov nasej Zemi. Ide o takzvaný breeder reactory, ktorých cena vyrobenej energie by bola 1 % ceny fosílnych palív. Tento zdroj energie sa zahŕňa medzi obnoviteľné, čo vyplýva z jeho dlhej životnosti.<ref>{{ cite web | title = Bush: U.S. must end dependence on foreign oil | publisher = Associated Press | work = MSNBC |date=September 4, 2006 | url =http://www.msnbc.msn.com/id/14668738/ | accessdate= 2007-03-11}}</ref><ref>{{Cite web
| title = DubyaSpeak.com : Repeat Offender (Renewable Nuclear Power)
| accessdate = 2007-08-03
| url = http://www.dubyaspeak.com/repeatoffender.phtml?offense=renewable
}}</ref><ref>[http://www.nirs.org/nukerelapse/bush/48orgonbushrenewables012605.htm 48 Organizations Refute President Bush's Claim That Nuclear Power is a "Renewable Sourse of Energy"] 26. január 2005</ref>
 
=== Udržateľnosť zdrojov ===
Výhoda obnoviteľných zdrojov je v tom, že nejdú vyčerpať čo je veľká výhoda oproti fosílnym. Ale biomasa a geotermálna energia musí byť čerpaná s rozumom, pretože môže vzniknúť nerovnováha medzi obnovovaním zdroja a odberom energie, čo by viedlo k jeho zániku. Preto musíme čerpať túto energiu v určitom vymedzenom rozsahu.<ref>[http://openlearn.open.ac.uk/mod/resource/view.php?id=209151 Sustainability of renewable energy sources]</ref>
 
=== Prenos energie ===
V prípade, že obnoviteľné zdroje a rozmiestnená distribúcia sa rozšíria, tak sa zníži význam hlavného [[dodávateľa]] a narastie význam [[lokálnych distribútorov]]. Príde aj k zmene manažovania systému, a to tým, že sa výroba viacej rozloží vzniká potreba zaistiť lepšiu stabilitu systému bližšie k užívateľovi, tzv. active managment. Niektoré vlády a regulátory k tomuto stanovisku pristupujú kladne. Predpokladajú sa teda zmeny v celkovom spôsobe riadenia siete a v malom merítku sa odľahčia bremená distribučných spoločností (hlavne spravovanie obnoviteľných zdrojov). Tento systém by mal byť aj z ekonomického hľadiska priaznivejší. A pripadá do úvahy aj variant s uzavretým územím, kedy by tento uzavretý systém len občasne od nadradenej siete dokupoval elektrinu (po dobu niekoľko hodín týždenne,).
 
=== Vývoj trhu s tepelnou energiou z obnoviteľných zdrojov ===
V anglickej literatúre sa používa termín [[Renewable heat]] a znamená generovanie tepla z obnoviteľných zdrojov. V éteri sa rieši hlavne otázka generovania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ale veľa hlavne chladnejších krajín potrebuje túto energiu viac na vyhrievanie ako na výrobu el. energie. [[Anglicko]] spotrebúva každoročne 350 TWh el. energie a 840 TWh z plynu a podobných palív na vykurovanie. [[Obyvateľstvo]] samo spotrebuje 550 TWh energie na vykurovanie, hlavne z plynu. Obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a ľahšie dostupnejšie pre koncového užívateľa. Preto sa vynára prístupnejší trh s obnoviteľnými zdrojmi v oblasti vykurovania. Jedno z riešení sú aj tzv. tepelné čerpadlá rozšírené pod anglickým názvom geothermal heat pumps, ale je relatívne či sú dostatočne ekonomické. Viacej pod pojmom renewable energy development.
 
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
 
== Pozri aj ==
* [[Elektroenergetika]]
* [[Geografia priemyslu]]
* [[Ukladanie energie]]
* [[Uskladnenie elektrickej energie]]
* [[Atómové elektrárne Bohunice]]
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Renewable energy}}
 
[[Kategória:Obnoviteľné zdroje energie| ]]
[[Kategória:Energia]]
 
{{Link FA|af}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Obnoviteľný_zdroj_energie“