Rímske vojsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
typo, replaced: účastnil → zúčastnil, nieje → nie je |
||
Riadok 106:
Praetoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Praetoránska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia praetoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys (Lorica muscula) a prilbu Attica. Viac pravdepodobné je, že v skutočnosti nosili Praetoriáni štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby Galea (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že Praetoriáni stále používali neorezaný štít Scutum.
Keď sa
Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerera]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Praetoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Praetoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 Praetoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal Praetoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia|Panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlo, že Praetoriáni môžu pochádzať iba z Itálie. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Praetoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.
Riadok 130:
Situácia sa radikálne zmenila za vlády cisára [[Caracalla|Caracallu]], ktorý v roku 212 vydal edikt, ktorým uznal rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom ríše. Týmto ediktom sa zároveň zrušilo vedúce postavenie [[Taliani|Italov]].
V polovice 3. stor. klesol počet Italov v armáde pod polovicu a koncom storočia pravdepodobne tvorili iba 10 %. Rovnako tomu bolo aj vo vedúcich postoch armády, ale aj v civilnom živote, väčšina cisárov 3. stor. nemalo [[Italikovia|italický]] pôvod. Vojaci v 3. stor. boli regrutovaní predovšetkým z provincie [[Illyricum]] ([[Balkán]]) a boli to romanizovaní [[Ilýri]]. Aký stupeň romanizácie tu v tej dobe bol však
Situácia sa zmenila až začiatkom 5. stor., kedy [[Illyricum]] pripadlo [[Východorímska ríša|Východorímskej ríši]]. Západorísmki vládcovia boli odkázaní predovšetkým na [[Galia|Galiu]], ktorá poskytovala viac ako polovicu vojakov do západorímskej armády. Obyvatelia Galie boli predovšetkým potomkovia italických kolonistov, ktorí sem prišli v 1. stor. Zvýšila sa aj významnosť Itálie, ktorá taktiež dodávala veľkú časť vojakov, za ňou nasledovala [[Hispánia]], kde takysto žilo latinsky hovoriace obyvateľstvo.
|