Johann Wolfgang von Goethe: Rozdiel medzi revíziami

→‎Životopis: Drobné zmeny, gramatika.
d (Verzia používateľa 178.40.31.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Armin)
(→‎Životopis: Drobné zmeny, gramatika.)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
== Životopis ==
Narodil sa 28. augusta 1749 vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]], jeho otec Johann Caspar Goethe (1710 – 1782) bol zástupcom v cisárskej rade. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, Goethe nebol šľachtického pôvodu (jeho starý otec bol dokonca obyčajným krajčírom). Johannova matka, Katharina Elisabeth Goethe (1731 – 1808), rodená Textor, bola dcérou frankfurtského starostu. V sedemnástich rokoch sa vydala za dvojnásobne staršieho Johanna Caspara Goetheho. Johanna Wolfganga vyučovali ho súkromní učitelia, vďaka čomu bolo jeho vzdelanie nesystematické. V detstve a aj počas štúdia v Lipsku nemal priateľov, jeho dôverníčkou bola sestra Kornélia. V rokoch 1765 - 1768 študoval právo v [[Leipzig|Lipsku]]. Počas štúdia bol utiahnutý, viac ako právo ho viac zaujímalo kreslenie a písanie veršov. Po troch rokoch [[Leipzig|Lipsko]] opustil, zdá sa, že hlavne kvôli neznámej chorobe, ktorá ho v [[Leipzig|Lipsku]] začala trápiť. Po návrate domov sa počas liečenia venoval literárnej tvorbe. Na otcov nátlak pokračoval od roku 1770 v štúdiu práva v [[Štrasburg]]u. Štúdiu sa opäť veľmi nevenoval a poznatky získaval skôr v knižniciach a samoštúdiom. Zaujímal sa viac o anatómiu a chémiu. V [[Štrasburg]]u sa stretáva s Herderom, vtedy už váženým autorom, ktorý výrazne ovplyvnil Goetheho. Herder Goetheho priviedol k štúdiu [[William Shakespeare|Shakespeara]] a k ľudovej slovesnosti. V [[Štrasburg]]u napokon získal licenciát a mohol sa stať advokátom.
 
Po ukončení štúdia sa vrátil domov a neskôr pôsobil ako advokát na ríšskom súde v nemeckom meste [[Wetzlar]]. Po krátkom čase sa tejto práce nabažil a začal sa venovať výhradne literárnej tvorbe. Tu napísal svoje najznámejšie dielo ''Utrpenie mladého Wethera'' (1774), inšpirované nešťastnou láskou k Charlotte (Lotte) Buffovej. Po vydaní tohto diela sa vrátil opäť domov a od roku 1775 žil na pozvanie sasko-weimarského vojvodu v meste [[Weimar]]. Tu spočiatku žil spolu s vojvodom pôžitkárskym životom. Stal sa členom Tajnej rady a prvýkrát v živote sa venoval práci, za ktorú dostával plat. Snažil sa kultúrne zveľadiť malé vojvodstvo a realizovať viaceré reformy, ktoré sa nie vždy stretli s pochopením vojvodu Karola Augusta. 10. apríla 1782 bol povýšený do šľachtického stavu. Veľa tiež cestoval, zoznamoval sa s novými ľuďmi, venoval sa svojej literárnej tvorbe. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou hnutia „Sturm und Drang“ (Búrka a vzdor).
 
Začiatkom 80-tych rokoch sa nešťastne zamiloval do Charlotty von Steinovej.
Goethe veľa cestoval, v rokoch 1786 - 1788 navštívil [[Apeninský polostrov]] (dlhšie pobudol najmä v [[Rím]]e a [[Neapol]]e), zašiel až na ostrov [[Sicília|Sicíliu]]. Počas tejto cesty sa bližšie oznámilzoznámil s antickým umením, ktoré pokladal za vrchol európskej kultúry.
 
V roku 1792 sa Goethe zúčastnil na strane reakčných mocností [[Bitka pri Valmy|bitky pri Valmy]], hoci [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzsku revolúciu]] vítal a pochopil, že znamená predel v ľudských dejinách.
 
V roku 1799 sesa do [[Weimar]]u presťahoval aj básnik a dramatik [[Friedrich Schiller]], ktorý chcel byť v blízkosti Goetheho, s ktorým spolupracoval už niekoľko rokov. Goethe a [[Friedrich von Schiller|Schiller]] boli už priateľmi, ale ich vzťah prešiel niekoľkými krízami. V roku 1798 publikovali niekoľko balád v ročenke ''Musen-Almanach für das Jahr 1798''. Goethe napísal balady ''Nevesta z Korintu'', ''Čarodejníkov učeň'', ''Hľadač pokladov'', ''Boh a bajadéra''.
V roku 1806 sa Goethe oženil sa s Christianou Vulpiusovou, ktorá pri ňom stála až do svojej smrti. Mali spolu päť detí, ale prežil z nich len prvorodený syn August. V roku 1821 sa v [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]] zoznámil so svojou poslednou láskou Ulrikou von Levetzow (4. 2. 1804 Löbnitz pri Lipska - 13. 11. 1899 Třebívlice na Litoměřicku), s ktorou sa chcel oženiť, v čom mu ale zabránila jeho rodina.
73

úprav