Verzia z 22:44, 3. december 2014 upraviť CommonsDelinker (diskusia \| príspevky) 23 123 editací d Odkaz na súbor Croisière_noire_sigle_2.gif bol nahradený odkazom Croisière_noire_sigle_2.png. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:17, 12. február 2015 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo, replaced: 5000m.n.m. → {{mnm\|5000}}, 4500km → {{km\|4500\|m}} (5), 7kg → {{kg\|7}}, môžme → môžeme, 0°C → 0 °C, 4.júl → 4. júl, 2.február → 2. február, 6.august → 6. august, 4.apríl → 4. apríl, nieje → nie je (2), r... Ďalšia úprava →
Riadok 3: === {{minivlajka\|Mali}} Saharská výprava === Prvá výprava mala za ciel prejsť saharskú púšť tam a nazad. Bola demonštráciou vozidiel určených pre armádu, ktoré mali byť prispôsobené extrémnym podmienkam. Zúčastnil sa jej aj [[André Citroën]]. So svojim tímom bývali počas výpravy v provizórnych táboroch. Veliteľmi výpravy boli bádatelia [[Georges-Marie Haardt]] a [[Louis Adouin-Dubreuil]]. Súčasťou tímu boli aj filmári a zo záznamov vznikol dokument Raid Citroën:Prechod cez saharu. Výprava z Touggurt do Timbuctu a spať sa uskutočnila od 17. decembra [[1922]] do 7. marca [[1923]]. Boli použité automobily [[Autochenille]] 10 CV. Neskôr vznikli na základe tejto výpravy rôzne trans-saharské rally preteky v rôznych obdobách až po rally Paríž-Dakar, ktorá sa koná od roku [[1978]]. ==={{minivlajka\|Juhoafrická republika}} Čierna výprava (La crosiére noire)=== [[Súbor:Croisiere noire.svg\|náhľad\|Prehľad trasy La Crosiére Noire]] Povzbudený úspechom saharskej výpravy, [[André Citroën]] usporiadal druhú čiernu výpravu, ktorá viedla naprieč celým kontinentom Afrika zo severu na juh. Začiatok výpravy bol odložený z dôvodu konfliktu v Maroku. Neskôr sa Citroën dozvedel že išlo o sprisahanie proti výprave a žiadny konflikt v Maroku ~~nieje~~nie je. Citroën podozrieval konkurenta [[Louis Renault (priemyselník)\|Louisa Renault]]a, ktorý tiež organizoval výpravu ale s konvenčnými kolesovými vozidlami. Čierna cesta nebola výprava ako predchádzajúce, bol to ambiciózny projekt ktorý zahŕňal vedecký tým 17 ľudí, filmárov a rôznych špecialistov z oborov, antropológie, geológie, meteorológie, zoológie, geografie a kartografie. Velitelmi výpravy boli bádatelia [[Georges-Marie Haardt]] a [[Louis Adouin-Dubreuil]]. Prezident Francúzska podporil výpravu v snahe o diplomatické a politické styky s ďalekými krajinami ako Džibuti a Madagaskar. K podpore sa pripojili národné múzeum prírodnej histórie a námestník ministra pre letectvo. Výprava odštartovala z pevnosti cudzineckej légie Colomb-Béchar s upravenými polo-pásovými vozidlami [[autochenille\|autochenille P17]]. Automobily museli prekonať saharské piesky, močiare, hustú džungľu a iné prekážky. Automobily prekonali trasu o dĺžke takmer 28 000 kilometrov hlavne cez miesta kadiaľ cesta neviedla. Počas celej cesty, tímoví filmári dokumentovali a filmovali samotnú výpravu, nové objavy, zaujímavosti ale aj ľudí a život domorodých kmeňov. Výsledky expedície boli v roku 1925 ukázané verejnosti. 300 botanických dosiek,6 000 fotografií, ~~7kg~~{{kg\|7}} nákresov a zápiskov, 300 kusov vzoriek cicavcov, 800 vtákov, 1500 druhov hmyzu z ktorých väčšina nebola nikdy inventarizovaná. V roku 1926 vznikol 70 minútový nemý film, ktorý sa premietal v kinách. Pre Citroën bola výprava demonštráciou technickej prevahy a náskoku, neskôr sa výprava ukázala ako rentabilná a zisk z predaja vozidiel a záujmu o výpravu sa využil pre ďalšiu ambicióznu výpravu do Číny. Výprava trvala od 28. októbra 1924 do 26. júna 1925. Trasa viedla od Colomb-Béchar do Kapského Mesta. === {{minivlajka\|Čína}} Žltá výprava (La crosiére jaune)=== [[Súbor:Haardt.JPG\|náhľad\|Georges-Marie Haardt, velitel výprav Citroën]] Tretia výprava trvala od 4. apríla 1931 do 12. februára 1932. Trasa viedla z Bejrútu (Izrael) do Pekingu (Čína) a prechádzala cez Turkestan a púšť Gobi. Boli použité automobily Citroën C4 Autochenille 6 Typ 1, Typ P17, P14 a P21 s 6 valcovým motorom.Vozidlá boli vybavené krátkovlnnými vysielačmi a prijímačmi. Zaujímavosťou je, že každé vodidlo malo svoje špeciálne označenie, napríklad symbol rádia, kuchyne či kina. Veliteľmi výpravy boli znova bádatelia Georges-Marie Haardt a Louis Adouin-Dubreuil. Trasa bola podobná starovekej hodvábnej ceste. Prípravy trvali viac ako rok kvôli potrebným povoleniam a vízam. Čínska vláda spočiatku považovala projekt za vojenskú výpravu a bolo nutné ich presvedčiť o pozitívach výpravy. Čína súhlasila pod podmienkou že sa k výprave pripoja čínski vedci a názov výpravy sa zmení na „veľká čínsko-francúzska výprava 19.storočia“. Navyše francúzsky vedecký tím nemal možnosť vytvárať archeologické vykopávky a tvoriť kartografické mapy oblastí alebo vykonávať iné činnosti, ktoré by mali vplyv na suverenitu alebo bezpečnosť krajiny. [[Súbor:Audub.JPG\|náhľad\|Louis Audouin-Dubreuil, veliteľ výprav Citroën]] Výpravu tvorili dve skupiny, skupina Pamir pod vedením Adouina a Haarta, ktorá putovala z Bejrútu na východ a skupina Čína ktorá cestovala od východu na západ. Obe skupiny sa mali stretnúť v Pekingu. K skupine Pamir patrili Henri Pecqueur, generálny tajomník a pokladník expedície, Alexander Iacovleff maliar z predošlej čiernej cesty, Georges Lefevre spisovateľ a historik, Joseph Hackin archeológ a kurátor Múzea, Owen Williams spisovateľ a fotograf. Do skupiny Čína patrili Charles Brull inžinier a riaditeľ laboratórií Citroën, George Specht filmár, Jean Carl archeológ, prírodovedec André Reymond, Dr Robert Delestre a radista Roger Kervizic. Expedícia získala podporu francúzskej aj britskej vlády. K expedícií sa pripojili aj britský vedci, paleontológ, geológ a filozof. Kvôli napätiu medzi Francúzskom a [[ZSSR]] sa trasa zmenila aby sa vyhla Rusku. Prechádzala cez Afganistan a prechádzala cez pohorie Kašmír o nadmorskej výške ~~5000m.n.m.~~{{mnm\|5000}} V roku 1931 však v Afganistane vznikol konflikt a trasa bola znova pozmenená cez Turkestan, Indiu a Himaláje. Automobily boli upravené s vylepšeným chladením a preto odolávali vonkajšej teplote až 50 stupňov Celzia, to spôsobovalo vyššiu spotrebu paliva. Skupina Čína bola počas cesty zajatá kráľom Urumgi v oblasti Gilgit. Skupina Pamir pod vedením Haardta sa rozhodla pre záchrannú operáciu, opustila tak dve vozidlá Autochenilles a vydala sa na koňoch s vedeckým a filmárskym tímom do oblasti Gilgit. Citroën ponúkol kráľovi tri vozidlá za uľahčenie priechodu krajinou. Vozidlá však boli zadržané rebelmi a skupina Čína zostala naďalej v zajatí. Veliteľ výpravy Čína Victor Point, tajne vysielal kódovaný signál v morzeovke. Skupina tvrdila že oslavuje 100. výročie republiky a postavila rádiový anténový stožiar zamaskovaný francúzskou vlajkou. Vysielanie bolo maskované hlasitým prehrávaním gramofónu. 8.októbra dorazila do oblasti skupina Pamir so 4 kusmi vozidiel autochenille. Odoslali správu aby Citroën poslal ďalšie vozidlá pre kráľa. Vozidlá dorazili po 5. mesiacoch 20.novembra 1931 a skupiny tak mohli pokračovať. 12. februára 1932 sa obe výpravi dostali do Pekingu za slávnostného sprievodu. Napriek náročnej výprave sa ju rozhodli predĺžiť a prejsť až do Hong-Kongu, loďou do Indie a cez Bagdad spať do Bejrutu. Už v Šanghaji mal veliteľ výpravy Haardt, zdravotné ťažkosti s prieduškami a lekár mu odporučil odpočinok, no Haardt pokračoval. V Hong-Kongu už bol Haardt prinútený ležať v nemocnici. Lekár guvernéra nariadil 3 týždne odpočinku kvôli vážnej chrípke. Haardtov stav sa však nezlepšoval, 15. marca sa mu rozvinula pneumónia pľúc v ľavom dolnom laloku. 16. marca 1932 v 03:40 Georges-Marie Haardt vo veku 47 rokov zomrel. Výprava tak skončila veľkým úspechom a tragédiou zároveň. === {{minivlajka\|Kanada}} Biela výprava (La crosiére blanche)=== André Citroën zorganizoval štvrtú výpravu na podnet Charlesa Bedaux. Výprava bola podobná čiernej a žltej ale uskutočnila sa na americkom kontinente. Citroën uviedol 5 nových vozidiel autochenilles pre bielu výpravu, ktorá sa uskutočnila od 4. júla do 24. októbra 1934 v skalnatých vrchoch v Kanade. Trasa bola navrhnutá Charlsom Bedaux a samotným Citroenom, viedla cez prechod na severozápade Kanady z Edmontonu. Expedícia sa skladala z 17. ľudí vrátane Bedaux a jeho manželky. 4.7.1934 pri pokuse prekročiť Rock Mountains sa expedícia stretla s problémami spôsobenými silným prívalovým dažďom. Spôsoboval zosuvy pôdy a bahnitý terén. Tri z piatich vozidiel spadli do rieky a dve vozidlá boli opustené v bahne 16. augusta. Expedícia bola ukončená na koňoch a návrat z Edmontonu bol prostredníctvom vlaku. Z toho dôvodu posledná výprava Citroën ~~nieje~~nie je taká známa. === Antarktická výprava === Citroën dodal tri vozidlá Autochenilles, admirálovi Richardovi Evelyn Byrdovi pre jeho antarktickú výpravu, ktorá sa uskutočnila od 25. septembra 1933 do 2. februára 1935. Automobily odolali teplotám až ~~-70~~−70 °C. == Diaľkové výpravy Citroën == Pre propagáciu výdrže a odolnosti automobilov, automobilka pokračovala vo výpravách po vzore [[André Citroën\|Andrého Citroëna]]. === Afrika 2CV Raid === Žltá výprava bola zopakovaná v auguste 1970, kedy sa 494 vozidiel typu 2CV, 2CV Fourgonette a Méhari vydalo po rovnakej trase dlhej ~~16500~~16 500 kilometrov. === Operácia Dragon === Automobilka Citroen zorganizovala v roku 1988 diaľkovú výpravu zo Shenzenu do Pekingu. 140 mladých Európanov s vlastnými vozidlami [[Citroën AX]], rôznej národnosti absolvovalo ~~4500km~~{{km\|4500\|m}} dlhú trasu. === Berlingo Raid === V roku 1997 automobilka Citroën zorganizovala ~~8500km~~{{km\|8500\|m}} dlhú výpravu. 157 posádok vozidiel o počte 197 ľudí, prešlo trasu z Paríža cez Samarkand do Moskvy na vozidlách [[Citroën Berlingo\|Berlingo I]]. === Berlingo Misia Afrika=== V roku 2012 prešiel Xavier Chevrin ~~4 800~~ {{km\|4800\|m}} naprieč Afrikou na elektrickom modeli Berlingo Electrique. Trasa začínala v Nairobi (Keňa) až do Johannesburgu v Juhoafrickej Republike. === C-Zero Elektrická odysea === Pre propagáciu elektromobilu C-Zero, odštartovala v roku 2012, elektrická odysea okolo sveta. Posádku tvoria Xavier Degon a Antonin Guy. Prvá etapa bola v Spojených Štátoch Amerických. Druhá etapa pokračovala v Japonsku, mala dĺžku ~~1200km~~{{km\|1200\|m}} a smerovala od Tokia cez horu Fudži, Kjoto po Nagasaki. Tretia etapa v Singapure. Heslom výpravy je : „Ak my ~~môžme~~môžeme obísť svet na sériovom elektromobile, tak vy ho môžete používať pre väčšinu svojich bežných ciest!" Výprava má mať dĺžku ~~25 000~~ {{km\|25000\|m}},trvať 8 mesiacov, skrz 17 zemí a len 250 € za elektrinu. Dobíjanie automobilu sa vykonáva na nabíjacích staniciach alebo s pomocou dobrovoľníkov počas cesty. Posádka musel presvedčiť stovky ľudí aby im zapožičali svoju elektrickú zásuvku. Celá výprava je sfilmovaná a priebežne zverejňovaná. Riadok 81: {{preklad\|fr\|Croisière_blanche\|87799802}} {{preklad\|fr\|Croisière_noire\|91440728}} {{Citroen}}▼ [[Kategória:Historické cesty]] [[Kategória:Francúzske automobilky]] ▲{{Citroen}}

Výpravy Citroën: Rozdiel medzi revíziami