Verzia z 21:08, 5. január 2014 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 200 editací obr. a menšie zmeny formátu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:06, 14. február 2015 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 200 editací dopl. Ďalšia úprava →
Riadok 86: ==Charakteristika== Zlato je kubický minerál. Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, ~~vyskytujú~~ktoré sa však vyskytujú veľmi zriedkavo. ~~So zlatom~~Väčšinou sa ~~stretávame skôr~~vyskytuje v podobe rádovo milimetrových zrniek, šupiniek, [[nuget]]ov alebo [[dendrit]]ov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. ~~Keďže zlato~~Zlato často obsahuje pomerne veľa [[striebro\|striebra]], s ktorým vytvára prirozenú zliatinu elektrum, ktorá obsahuje aspoň 20% striebra.<ref name="King,1996">King, R.J., 1996: Minerals explained 21: Gold. Geology Today, 12, 4, s. 155–160</ref>. V prípade striebornej prímesy môže mať i bledšiu farbu;. Okrem striebra môže bežne obsahovať prímes [[meď\|Cu]], [[selén\|Se]], [[bizmut\|Bi]], [[platina\|Pt]], [[teluridy\|teluridmi]] a [[irídium\|Ir]].<ref>Paffengolc, K. N. a kolektív, 1973, Geologičeskij slovar. Tom 1 A-M, Nedra, Moskva s. 259</ref>. Má zlatožltý vryp, je ~~zlatožltý~~nepriehľadné a má kovový lesk. ~~Zlato~~Tvrdosť ~~patrí~~2,5 kaž ~~nepriehľadným~~3. ~~minerálom~~Hustota sa pohybuje od 15,6 do 18,3 g/cm<sup>3</sup>, resp. až 19,32 g/cm<sup>3</sup>.<ref name="goldexplor">Macdonald, E. H., 2007, Handbook of gold exploration and evaluation. Woodhead Publishing Limited, Abington, 647 s.</ref><ref>Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 46</ref> Taví sa pri 1064,58 °C. Jeho zaujímavými vlastnosťami sú [[kujnosť]] a [[ťažnosť]], vďaka čomu môže byť vytepané do formy extrémne tenkej fólie alebo natiahnuté do formy ~~kovovým~~tenkého ~~leskom~~vlákna. ==Vznik== Zlato je [[siderofilný prvok]], ktorý pochádza zo železno-niklového zemského jadra. Na povrch sa dostáva vďaka prúdeniu v zemskom plášti spolu s Fe a Ni-sulfidmi. Počas parciálneho tavenia sulfidy čiastočne kryštalizujú, zatiaľ čo zlato a iné kovy stúpa s bazaltovou taveninou a fluidami do kôry. Najčastejšie cez stredooceánske chrbty alebo oblasti nad subdukčnými zónami, kde je súčasťou zložitých hydrotermálnych systémov.<ref name="goldexplor"/> Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s [[kremeň]]om a [[sulfid]]mi. Vyskytuje sa aj v ryžoviskách nespevneného piesku, v [[Pieskovec\|pieskovcoch]] a [[Zlepenec\|zlepencoch]]. [[alúvium (riečne nánosy)\|Aluviálne]] zlato v podobe zrniek a nugetov sa nachádza v riečnych nánosoch. [[Ryžovanie zlata]] preosievaním [[sediment]]ov patrí k najstarším metódam získavania tohto vzácneho a hodnotného minerálu. Na prvý pohľad si ho možno pomýliť s [[pyrit]]om a [[chalkopyrit]]om. Jeho identifikáciu však potvrdzuje niekoľko jednoduchých skúšok.▼ Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s [[kremeň]]om a [[sulfid]]mi, hlavne [[pyrit]]om, [[arzenopyrit]]om, [[chalkopyrit]]om, [[telurid]]mi ako je [[sylvanit]], [[calaverit]] a [[krennerit]]. Sú rozoznávané viaceré typy hydrotermálnych ložísk zlata. Hypotermálne (vysokoteplotné, 300–600 °C), v ktorých sa vyskytuje zlato s nízkym obsahom Ag, zvyčajne s [[arzenopyrit]]om, a ďalšími minerálmi. Mezotermálne (strednoteplotné, 200-300 °C) ložiská sú zvyčajne bohaté na [[chalkopyrit]] a [[pyrit]]. Epitermálne (nízkoteplotné, 50-200 °C) ložiská bežne obsahujú zlato aj striebro, vyskytujú sa [[telurid]]y, [[selenid]]y, [[stibnit]] a podobné minerály. Zlaté zrudnenie je veľmi často sprevádzané [[propylitizácia\|prolpylitizáciou]], ktorá alteruje pôvodné horniny a nahrádza ich [[epidot]]om, [[chlorit]]om, [[albit]]om a [[karbonát]]mi.<ref name="goldexplor"/> Ďalšími spôsobmi nahromadenia zlata je leterálne sekrécia, teda vyluhovanie zlata fluidami z blízkych hornín napr. [[metabazit]]ov, alebo v blízkosti [[strižná zóna\|strižných zón]]. Niekedy tiež býva zlato pomerne horjne zastúpené v [[porfýr]]ových rudách medi, alebo [[skarn]]och, kde asociuje s [[skupina granátu\|granátom]].<ref name="goldexplor"/> ▲~~Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s [[kremeň]]om a [[sulfid]]mi.~~ Vyskytuje sa aj v ryžoviskách nespevneného piesku, v [[Pieskovec\|pieskovcoch]] a [[Zlepenec\|zlepencoch]]. [[alúvium (riečne nánosy)\|Aluviálne]] zlato v podobe zrniek a nugetov sa nachádza v riečnych nánosoch. [[Ryžovanie zlata]] preosievaním [[sediment]]ov patrí k najstarším metódam získavania tohto vzácneho a hodnotného minerálu. Na prvý pohľad si ho možno pomýliť s [[pyrit]]om a [[chalkopyrit]]om. Jeho identifikáciu však potvrdzuje niekoľko jednoduchých skúšok. ==Poznávanie== Od podobných minerálov akým je [[pyrit]] (tzv. mačacie zlato), [[chalkopyrit]] a [[millerit]] sa odlišuje typickým kovovým leskom a žltým odtieňom. Spomenuté minerály majú väčšiu tvrdosť, odlišný vryp a sú krehké<ref name="King,1996"/>. Zlato sa nerozpúšťa v jednoduchých [[kyselina\|kyselinách]], je rozpustné iba v [[lúčavka kráľovská\|lúčavke kráľovskej]]. Niekedy bývajú za zlato zamienané aj sľudy, hlavne ak sú zvetrané. Líšia sa však odlišnou štiepateľnosťou a menšou hustotou.<ref name="King,1996"/> ==Výskyt == Vyskytuje sa primárne vo forme [[žila (geológia)\|žíl]] a impregnácií. Sekundárne je známe z [[ryžovisko\|ryžovísk]] v riečnych nánosoch. Hypotermálny typ ložísk je viazaný na [[granitoid]]né plutóny. Výskyty rudy majú tabulárny tvar alebo formu [[žilník]]ov. Aj strenoteplotné ložiská vytvárajú tabulárne rudné telesá, ale bežné sú tiež [[žila (geológia)\|žily]] vypĺňajúce [[puklina\|pukliny]], trubky a žily v sedlách [[vrása\|vrás]]. Nízkoteplotné ložiská zlata sú viazané na [[žilník]]ové zrudnenia a trubkovité telesá.<ref name="King,1996"/> == Lokality == === Vo svete === Veľmi pekné exempláre sú známe z [[Kalifornia\|Kalifornie]] v USA (bane Colorado Quartz, Niger Hill). V bani Jamestown v štáte Kalifornia bola v roku 1992 objavená dutina s 49 kg lístkového zlata. Ďalšie výskyty sú známe prevažne zo štátu [[Colorado (štát USA)\|Colorado]] (napr. Farncomb Hill pri Breckenridge). Povestné sú tiež ložiská v povodí rieky [[Klondike (rieka)\|Klondike]] na [[Alijaška\|Alijaške]]. Pomerne veľké kryštály boli nájdené v riečnych sedimentoch [[Gran Sabana]] na v oblasti [[Roraima]] vo [[Venezuela\|Venezuele]].<ref name="Korbel,Novak">Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.</ref> V Európe sú mineralogicky zaujímavé nálezy menších lístočkov zlata sú z [[Rosia Montana]] v [[Rumunsko\|Rumunsku]]. Významné ložiská sa nachádzajú aj na Ruskom [[Ural (pohorie)\|Urale]] okolo [[Berezovsk]]a. Tiež na Sibíri v povodí riek [[Lena (rieka)\|Lena]] a [[Kolyma (rieka)\|Kolyma]].<ref name="Korbel,Novak"/> V Česku sú pekné nálezy známe lokality [[Krepice]] pri [[Vodňany\|Vodňanoch]]. == Využitie == Je známe že zlato používali už 3500 rokov pred Kr. v [[Mezopotámia\|Mezopotámii]] a [[staroveký Egypt\|Egypte]]. Asi 3/4 zlata sa v súčasnosti využívajú pri výrobe šperkov. Zlato sa tiež využíva v elektronike a medicíne. === Lokality na Slovensku=== Na Slovensku je ťažba zlata doložená už od staroveku, kedy ho preukázateľne ťažili [[Kelti]]. Slovenské územie bolo centrom uhorského baníctva a významným centrom európskej ťažby až do objavenia Ameriky v 15. storočí. * [[Kremnica]] * [[Hodruša-Hámre]] (baňa Rozália) Najznámejšími lokalitami s výskytmi zlata na Slovensku patria [[Kremnica]], [[Magurka]] ([[Nízke Tatry]]) a [[Hodruša-Hámre]], kde v [[baňa Rozália\|bani Rozália]] prebieha ťažba zlata dodnes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu * [[Magurka]] ([[Nízke Tatry]]) \| priezvisko = Kresten \| meno = Ivan \| odkaz na autora = \| titul = Výskyty zlata na ložisku Rozália - sever, Hodruša-Hámre \| url = http://www.mineraly.sk/files/zber/101-200/113_vyskyty_zlata_rozalia.htm \| dátum vydania = 1.2.2008 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 14.02.2015 \| vydavateľ = mineraly.sk \| miesto = \| jazyk = }}</ref>. V dôsledku obáv verejnosti pred spracovaním rudy s použitím kyanidu bolo na Slovensku zakázané takéto spracovanie. Vyťažená ruda z bane Rozália sa preto na Slovensku nespracováva, ale vyváža na ďalšie spracovanie do západných krajín. V dôsledku odporu verejnosti k ťažbe sa nikdy nezačala opätovná ťažba v oblasti Kremnice ani v priestore ložiska [[Biely vrch (Javorie)\|Biely vrch]] pri [[Detva\|Detve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Vančo \| meno = Martin \| odkaz na autora = \| titul = Najväčšie ložisko zlata naďalej láka geológov \| url = http://www.science.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/2671-najvaecsie-lozisko-zlata-nadalej-laka-geologov \| dátum vydania = 18.06.2013 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 14.02.2015 \| vydavateľ = science.sk \| miesto = \| jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == Řádek 109 ⟶ 158: ==Externé odkazy== * [http://www.mindat.org/min-1720.html Zlato na www.mindat.org] * {{Mineraly.sk\|/files/min/zlato}}▼ == Zdroj == ▲* {{Mineraly.sk\|/files/min/zlato}} [[Kategória:Kubické minerály]]

Zlato (minerál): Rozdiel medzi revíziami